Diskusia Café Európa: Chlieb náš každodenný

Harmonizovaný systém EÚ chráni spotrebiteľa

O tom, prečo je dôležitý systém kontroly a aký je stupeň ochrany spotrebiteľa v rámci Európskej únie a na Slovensku diskutovali v Café Európa Martin Ondráš, poradca ministra Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a predseda Únie potravinárov Slovenska i riaditeľ Únie hydinárov, Slovenska Daniel Molnár.

EÚ je svetový líder v medzinárodnom obchode s potravinami. Jej štandardy sú nastavené tak, aby boli potraviny stopercentne bezpečné. Platí harmonizovaná legislatíva pre kontrolu i rýchly výstražný systém, ktorý umožňuje nebezpečný výrobok stiahnuť do 24 hodín z regálov kdekoľvek v EÚ. Výrobok, ktorý sa privezie do konkrétnej krajiny musí spĺňať okrem európskej legislatívy i požiadavky krajiny. Jednotlivé štáty majú väčšinou vyšší stupeň ochrany potravín ako určuje jednotná legislatíva.

Na Slovensku sú podľa diskutujúcich, ktorým otázky kládol moderátor Andrej Wallner, potraviny veľmi kvalitné. Máme prepracovaný systém kontroly, ktorý nie je rozdrobený medzi viaceré inštitúcie. Ak nastanú problémy v niektorom členskom štáte, zvyčajne zlyháva veterinárny dozor alebo sú zle nastavené dopravné či skladovacie podmienky. Tretie krajiny sa k štandardom fungujúcim v EÚ zatiaľ len približujú.

Prísne kontroly zhoršujú konkurencieschopnosť

Výhodou jednotného trhu je, že v EÚ platia rovnaké pravidlá aj pre označovanie potravín, ktoré sa stále inovujú. Etikety majú stanovenú minimálnu veľkosť písma, nemali by byť preplnené údajmi a ich cieľom je zorientovať spotrebiteľa a uviesť možné alergény. Uvádzajú krajinu pôvodu, pri živočíšnych výrobkoch prevádzku, kde boli zvieratá chované a zabité. Príkladom sú kurčatá, ktoré sa u nás neliahnu, ale dovážame ich jednodňové a chováme a spracujeme ich u nás. V prípade dovozu potravín z tretích krajín má zodpovednosť za výrobok ten, kto ho dovezie a aj ten, kto ho uvádza na trh.

Slovenské orgány majú dostatok právomocí a kompetencií, ak by však boli opatrenia ešte tvrdšie, prejaví sa to v cene našich potravín. Pokuty na Slovensku sú drakonické, zatiaľ najvyššia uplatnená pokuta bola milión eur. Prísne opatrenia, ktoré sa v niektorých krajinách EÚ ešte len zavádzajú – napr. stály veterinárny dozor, fungujú u nás už 40 rokov. Námatkový dozor zas odoberá vzorky na základe analýzy rizík.

Slovensko dováža hlavne finálne výrobky

Najčastejšie dovážanými potravinami pre slovenských spotrebiteľov sú objemovo mlieko a mliečne výrobky, mäso, nápoje, liehoviny a ocot. Väčšinou vyvážame prvovýrobky a dovážame spracované produkty, čo má negatívny dopad na ekonomiku, osobitne na poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu. Pritom väčšinu potravín, ktoré dovážame, vieme doma vyrobiť. Zvýšili sme napríklad produkciu oleja, ktorého sme predtým vyrobili len 9% našej spotreby, keď vojna na Ukrajine ukázala jeho nedostatok.

Máme dostatočné kapacity na výrobu potravín, okrem spracovania ovocia a zeleniny. Viaceré slovenské závody robia dokonca len pre export, aj keď celkovo sa naše výrobky v iných krajinách len ťažko predávajú. Vysvetlením je lokálpatriotizmus v krajinách západnej Európy, ktorý je veľmi silný, kým u nás pri kúpe potravín stále rozhoduje cena. V období zvýšenej inflácie sa tento prístup ešte prehlbuje. Na to, aby mohli byť potraviny u nás lacnejšie, vplýva viacero faktorov: dotácie, opatrenia štátu, využitie nadprodukcie a cena na pulte.

Problémom Slovenska je zhruba 30 ročný technologický dlh, ktorý sme mohli postupne zmierniť eurofondami, čo sa veľmi nepodarilo. Do výroby teraz zasahujú aj nové trendy vo výžive. Paradoxom doby je na jednej strane snaha o pôvodné pestovanie rastlín, napr. hnojenie maštaľným hnojom, na druhej strane znižovanie počtu hospodárskych zvierat kvôli skleníkovým plynom. Výrazný je aj tlak na zníženie produkcie obalov. Odborníci v Café Európa sa v závere diskusie zhodli, že do budúcnosti je nevyhnutné riadiť sa najnovšími vedeckými poznatkami. Výhodou EÚ je obrovský vedecký potenciál, ktorý môže ukázať ďalšie smerovanie potravinárskeho priemyslu i kontroly.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Spĺňajú importované potraviny zo zahraničia základné kritériá? Ako nám pomáha Európska únia držať normy kvality a bezpečnosti potravín? Aké sú výhody nákupu slovenských potravín a obilia? Diskutujúcimi boli Martin Ondráš, poradca ministra Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska a predseda Únie potravinárov Slovenska a Únie hydinárov Slovenska, Daniel Molnár. Moderoval Andrej Wallner. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Rádiom FM a Denníkom SME v bratislavskej kaviarni Temný OST BLOCK.