Diskusia Café Európa: Čo nám prináša Akt o digitálnych službách?

Akt o digitálnych službách

Ide o prvú reguláciu digitálnych platforiem, dôležitá je časť o veľkých platformách. Tie nám v bežnom živote poskytujú množstvo výhod, ale zároveň potrebujú pravidlá. EÚ ukazuje smer, akým by sa mala globálna regulácia uberať. Fungovanie online platforiem má byť kontrolované aj kvôli tomu, že ich algoritmy nám personalizujú obsah a môžu nám podsúvať rôzne informácie. V akte sa hovorí, že odteraz bude to, čo je ilegálne v offline priestore, ilegálne aj v online priestore. Akt tiež posilňuje zákony jednotlivých členských štátov. Definuje nelegálny obsah, stále však neurčuje škodlivý obsah, do ktorého patria dezinformácie. Nie v každej krajine sú dezinformácie nelegálne.

Stav regulácie na Slovensku

Štát sa tomuto problému systematicky nevenoval, dlhodobo sme zaostávali, riešil ho iba mimovládny sektor a vedecké inštitúcie. Podľa Miroslavy Sawiris, riaditeľky odboru pre strategickú komunikáciu na Úrade vlády, je ale táto téma teraz živá, aj vláda odborníkov v programovom vyhlásení venovala sekciu hybridným hrozbách. Pred dvomi rokmi sa rozbehol národný projekt financovaný z EÚ, vďaka čomu sa vybudovali kapacity na ministerstve vnútra a obrany, ktoré sa nelegálnemu obsahu v online priestore venujú. V slovenskej legislatíve máme už rok aj prvú páku na digitálne platformy - Radu pre mediálne služby, ktorá môže požadovať vysvetlenia, žiadať stiahnutie ilegálneho obsahu a dávať aj pokuty. Samotný akt majú v gescii ministerstvá hospodárstva a kultúry, ale rada je nezávislý koordinátor a rieši implementovanie aktu do našej legislatívy. Schváliť by ho mal, asi vo februári 2024, nový parlament. Ak akt neimplementujeme včas, tak pravidlá už neskôr nebudeme môcť zmeniť.

Modelovanie obsahu je vysokorizikové

Jedným z dôvodov, prečo Európska komisia rieši tieto regulácie na nadnárodnej úrovni je, že tretie krajiny ovplyvňujú verejnú mienku v Európe. Viacerí politici sa naopak obávajú, či nebude Akt ohrozovať slobodu slova. Ak bude dobre implementovaný, tak sa to nestane. EÚ predstavila aj ďalšie návrhy na reguláciu, pričom modelovanie veľkých platforiem vníma, podobne ako umelú inteligenciu, za vysokorizikové. Najprísnejšia regulácia sa týka veľkých platforiem, ktoré obhospodarujú 45 miliónov ľudí v EÚ, čiže 10 % z počtu jej obyvateľov. Doteraz sme nevedeli, čo veľké spoločnosti s dátami robia, koľko ľudí moderuje obsah pre Slovensko, ako poznajú Slovensko, čo robí umelá inteligencia. Pre užívateľa bude tiež zaujímavé, že bude vidieť, prečo má v online priestore konkrétnu reklamu a bude si ju môcť vypnúť. V regulácii sa stále zabúda na menšie subjekty ako Telegram, ktoré by sa podľa diskutujúcich v Café Európa mali tiež riešiť.

Regulácia pamätá na deti i seniorov

Pre Slovensko je dôležité zvýšiť digitálnu a mediálnu gramotnosť verejnosti. Iba tak sa dá zamedziť tomu, že digitálny priestor nebude - v konečnom dôsledku - ohrozovať demokraciu. Podľa prieskumu verilo v minulosti sčítaniu hlasov v našich voľbách 59% ľudí, teraz im neverí až 53%. Politické manipulačné naratívy o sčítaní volieb sa šíria primárne cez FB a Youtube. Kým v USA a Brazílii sa podnecovalo prostredníctvom online platforiem až k ozbrojeným stretom, vo Veľkej Británii sa s dezinformáciami, v súvislosti s Borisom Johnsonom, demokracia v Anglicku dobre vysporiadala. To znamená, že aj na Slovensku sa musíme naučiť pohybovať sa v online priestore. Akt tomu môže pomôcť, my zase máme legislatívne opatrenia, ktorými sa to dá konkrétne riešiť.

Akt pomôže aj deťom a seniorom, ktorí sú v online priestore najviac ohrození. Zakazuje sa personalizovať obsah pre maloletých i modelovanie obsahu na základe citlivých údajov. Problémom sú seniori, ktorí sa necítia kvôli životným skúsenostiam ohrození, nechcú si priznať, že nie sú technicky zruční a celkovo sú ľahko ovplyvniteľní.

Posilní sa občianska spoločnosť i výskum

Podľa Matúša Mesarčíka je akt impulzom pre občiansku spoločnosť, keď zakotvuje inštitút tzv. dôveryhodného nahlasovateľa, verifikovaný štátom a jeho nahlásenia sú riešené prednostne. Druhá zaujímavá časť aktu patrí výskumníkov a je to prístup k dátam o fungovaní platforiem, čo môže odhaliť riziká ich fungovania. Podľa Matúša Mesarčíka i Rastislava Kužela smerujeme vďaka aktu do zodpovednejšieho a transparentnejšieho obdobia. Regulácia by mohla pomôcť vyvážiť nepomer medzi rýchlym vývojom technológií a schopnosťami ľudského mozgu i vplyvu na našu psychiku.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Európska komisia minulý mesiac prijala prvé rozhodnutia podľa Aktu o digitálnych službách. Aké povinnosti z neho vyplývajú pre Slovensko a ktorých digitálnych platforiem sa bude týkať, o tom diskutovali: Miroslava Sawiris, riaditeľka odboru pre strategickú komunikáciu, Kancelária Bezpečnostnej rady SR, ÚV SR, Matúš Mesarčík, výskumník, Kempelenov inštitút inteligentných technológií a Rastislav Kužel, riaditeľ, MEMO 98. Moderátorom diskusie bol Martin Staňo. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni  Baryk.