Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok22. júna 2022Zastúpenie na SlovenskuOdhadovaný čas čítania: 9 min

Diskusia Café Európa: Čo sme sa naučili z prípadu policajnej razie v Moldave?

Súd dal po takmer deviatich rokoch definitívnu bodku za roky sa ťahajúcou kauzou zbitých Rómov. Čo sme sa naučili z prípadu, ktorý sa stal symbolom zlyhania mocenských orgánov štátu voči marginalizovanej skupine rómskych občanov, ktorá sa nevie bráni

CE Čo sme sa naučili z prípadu policajnej razie v Moldave?

Podvečer 19. júna uplynulo deväť rokov od brutálnej akcie, pri ktorej policajti zbili vyše 30 obyvateľov osady Budulovská v Moldave nad Bodvou vrátane žien a detí. Keď sa rozhodli brániť, štátne orgány urobili z poškodených obvinených, ktorí sa roky museli ťahať po súdoch, aby sa domohli spravodlivosti. Prípad sa dostal až pred Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorý rozhodol, že Slovensko porušilo práva Rómov. Definitívnu bodku za prípadom dal v máji Krajský súd v Košiciach zastavením stíhania poslednej zo šestice obvinených.

Z obetí obvinení

Ako opisuje Mária Patakyová, razia sa uskutočňovala v rámci série 100. „Tieto zásahy mali represívny pátrací charakter. Obsahovali vyše 60 policajtov, kukláčov a policajné psy, ktorí prišlo do osady 19. júna 2013 večer o siedmej a začali pátraciu akciu po osobách a veciach pochádzajúcich z trestnej činnosti. V tom čase tam bolo cca 700 ľudí, z toho 400 detí“, upresňuje bývalá Verejná ochrankyňa práv. Ako ďalej pokračuje advokát Roman Kvasnica, mesiac po incidente boli podané trestné oznámenia pre zásah špeciálnych jednotiek. „Inšpekcia Ministerstva vnútra spravila v tom čase veľmi rýchle rozhodnutie a už v auguste oznámila, že sa vlastne nič protiprávne nestalo bez toho, aby niekoho vypočuli“, dodáva. Generálna prokuratúra začala byť činná až na tlak vtedajšej ombudsmanky, doktorky Dubovcovej. Tá dala vec na Krajskú prokuratúru do Prešova a na ich podnet sa začalo prešetrovať, či bol, alebo nebol porušený zákon, aby sa mohlo vydať trestné stíhanie. Roman Kvasnica približuje, že vyšetrovanie následne trvalo 2 roky. Na jeho základe vznikli výpovede, ktoré boli neskôr dôvodmi pre trestné stíhanie poškodených. Znalecký posudok však spravil z Rómov automatických klamárov. Následne začali trestné konania a ďalšie ubližovania tých, ktorí sa z pozície obetí a poškodených zrazu stali obvinení, pričom mnohým začalo hroziť väzenie. Polícia sa pritom obhajovala, že motívom razie bolo nastolenie poriadku a zabezpečenie rešpektu v osade. Ako uvádza novinárka Veronika Prušová, Úrad verejnej ochrankyne práv našťastie zmapoval akciu 100 a presne zistil, že použitie prostriedkov v Moldave súvisel s tým, že išlo o rómsku osadu. Išlo teda o čin s rasovo diskriminačným motívom. Podobné akcie v takom rozsahu síce prebehli na Slovensku aj inde, no Moldava bola iná práve v tom, že spolupracovala s množstvom mimovládnych organizácií, ktoré pomáhali. „To znamená, že keď sa razia diala, obyvatelia volali známym z mimovládok, ktorí priamo v telefóne počuli hluk zo zásahu. Vďaka tomu tam hneď na druhý deň prišli, nafotili ich a natočili videá. Práve to boli dôležité dôkazy, ktoré potvrdzovali, že sa Rómovia nezbili sami, ako tvrdila polícia“, objasňuje spoluautorka knihy Roky bezprávia, Neuveriteľný príbeh razie v Moldave.

Diskriminácia menšiny

Žiaľ, nie je ojedinelé, že sa polícia týmto spôsobom vyvŕšila na rómskych spoluobčanoch. Ak by podľa Veroniky Prušovej nešlo o Rómov, nestalo by sa to a boj za spravodlivosť by určite netrval tak dlho. Fakt, že Slovenská republika nesplnila svoj medzinárodný právny záväzok v tom, že dostatočne neodfiltrovala diskriminačný motív vo vzťahu k Rómom potvrdzuje aj Mária Patakyová. Neférové bolo aj trestné konanie, ktoré predchádzalo podaniu obžalôb s cieľom čo najrýchlejšie vykonať úkony prípravného konania, aby sa vec dala na súd. Keď sa podľa advokáta Romana Kvasnicu spravili analýzy všetkých šiestich trestných káuz, bolo zrejmé, že je to protiprávnosť na protiprávnosť a neboli rešpektované základné práva obvinených v zmysle trestného poriadku. Rómovia boli tiež ponižovaní zo strany prokurátora a sudcu. Ako nespravodlivosť vníma Veronika Prušová aj to, že sudcovia obžaloby neodmietli. „Naopak, najprv ich odsúdili trestnými rozkazmi, dokonca ich v pár prípadoch odsúdili skôr, ako boli obhajcovia vyrozumení o podaní obžaloby“, dokresľuje pre úplnosť novinárka. Keď napríklad poškodení vypovedali, mali tlmočníkov, nakoľko jeden z ich hlavných jazykov je maďarčina, nie slovenčina. Akonáhle však figurovali ako obvinení, tlmočníkov už nedostali. To hralo v ich neprospech. Jedna obvinená nevedela čítať a písať, ale bola donútená k podpísaniu výpovede, ktorej ani nerozumela, čo len dokazuje, že sa štát vybíjal na tých najslabších a najbezbrannejších ľuďoch a sudca to dovolil. Ak by to podľa Veroniky Prušovej niektorý zo sudcov zastavil už na začiatku, nemusel do toho vstúpiť Európsky súd pre ľudské práva.

Život menšín nemá menšiu hodnotu

Ochrana jednotlivca je základom demokratického usporiadania štátu. „Základné práva a slobody majú chrániť jednotlivca alebo skupinu proti štátu a verejnej moci, proti väčšine, ktorá počtovo demokraticky rozhoduje“, hovorí Mária Patakyová. Ak podľa nej nie sme voči porušeniam základných ľudských práv dostatočne citliví, môžu nastať procesy, ktorým sa už neskôr nebude dať zabrániť. Diskutujúci sa pritom zhodli, že ak sa vyskytujú problémy s niekým, kto porušuje zákon, treba to riešiť adresne a individuálne, nie vytrestať celú rómsku komunitu. Advokát Roman Kvasnica v súvislosti s tým prízvukuje nevyhnutnosť kontrolných mechanizmov na prokuratúre a v policajnom zbore. „Ak potom nastane exces, je dôležité, aby existovalo nezávislé vyšetrovanie a ak nejaký príslušník policajného zboru poruší zákon, mal by byť postavený pred súd. Pokiaľ toto neexistuje, podobné prípady sa budú opakovať, nielen voči Rómom“, dodáva.

Keď zasahuje Európa

Európsky súd konštatoval neľudské ponižujúce správanie v jeho hmotnoprávnej aj procesnej stránke. Z čoho, ako uvádza Mária Patakyová, vyplýva, že boli skutočne porušené práva voči sťažovateľom a nebolo účinné vyšetrovanie tohto pochybenia. Súd následne schválil zmierlivú dohodu medzi sťažovateľmi a Slovenskou republikou reprezentovanou Vládou SR. Bez rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva by sa podľa diskutujúcich vec dostala do zdarného konca len veľmi ťažko. Medzinárodné právo nám pritom pomáha zlepšovať sa v ochrane, k čomu dopomáha aj to, že od nás EÚ vyžaduje spĺňanie určitých štandardov. „Pokiaľ tu ale nebudú existovať kontrolné orgány, budeme svedkami nezákonnosti aj napriek tomu, že sme súčasťou EÚ“, opakovane konštatuje Roman Kvasnica. Veronika Prušová zároveň menuje iných, bez ktorých by sa vec nepodarilo úspešne doriešiť. Napríklad mimovládnu organizáciu Poradňa pre ľudské práva v Košiciach, ktorá s Rómami spolupracovala a čiastočne ich zastupovala aj pred Európskym súdom, a Európske centrum pre práva Rómov. Po rozsudku padol síce obvineným kameň zo srdca, no pocit spokojnosti je minimálny. Skutoční páchatelia totiž neboli nikdy postavení pred súd. Boli len vyšetrovaní. Kto konkrétne porušil právne predpisy pri nasadzovaní príslušníkov policajného zboru a kto prekročil právomoc, sa už nevyšetrilo. Podľa Romana Kvasnicu tak môže byť v tejto situácii čiastočne útechou aspoň uvedomenie si niektorých Rómov, že nemusia byť v pozícii bitých a dokážu sa brániť. Títo ľudia môžu byť následne v rámci svojej komunity akýmsi vzorom. Kauza podľa neho ukázala aj to, že aj v majorite sa vždy nájdu ľudia, ktorí vyjadria podporu a sympatie menšine a stoja pri tých, ktorým je ubližované.

Ponaučenie do budúcna?

Aj napriek tomu, že monitorovanie zásahov cez kamerové systémy a otázka nezávislej inšpekcie nie sú dodnes doriešené, pozitívnym momentom plynúcim z prípadu je ospravedlnenie poškodeným z hľadiska autorít. Toto symbolické ospravedlnenie a jeho formulácia má veľký význam a hodnotu. Práve toto by sa podľa Márie Patakyovej malo premietať do rozhodovania v každej otázke, kde je to potrebné, aby nastávala reflexia a boli sme schopní poučiť sa.

V závere diskusie bývalá ombudsmanka opakovane vyzvala k tomu, aby sme ako spoločnosť riešili rómsku otázku v spoločnosti dostatočne intenzívne, systematicky a múdro. S dôrazom na vzdelanie, možnosti na trhu práce a zdravotnú starostlivosť. Je totiž aj v našom záujme, aby sme túto menšinu dvíhali hore, pretože platí, že spoločnosť je taká slabá, aký je jej najslabší článok. „Nezatvárajme si preto pred problémami oči, inak nastane ich eskalácia“, apeluje Mária Patakyová. Fakt, že treba pomáhať slabším a zasiahnuť, keď vidíme, že sa deje bezprávie bez ohľadu na to, komu sa deje, vyzdvihuje aj Veronika Prušová. A ako dodáva Roman Kvasnica: „Zastávať si slabších by sme sa mali naučiť všetci. Potom sa nám tu bude žiť lepšie.“ Oslobodenie šiestich obvinených Rómov je podľa neho výsledok činnosti slušných občanov SR. Pretože aj toto je Slovensko, uzatvára optimisticky.

Článok vznikol na online podujatí „Čo sme sa naučili z prípadu policajnej razie v Moldave?“, ktoré 22. júna 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Martinom Staňom diskutovali Roman Kvasnica, advokát, Veronika Prušová, novinárka, spoluautorka knihy Roky bezprávia, Neuveriteľný príbeh razie v Moldave a Mária Patakyová, bývalá Verejná ochrankyňa práv (ombudsmanka).

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
22. júna 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku