Diskusia Café Európa: Čo trápi slovenských farmárov?

Zmes európskych i národných problémov

Veľkí farmári v Európe i na Slovensku protestujú proti častým zmenám európskej politiky, ktoré sa nabaľovali do veľkej administratívnej záťaže. U nás ide o protesty organizované Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou i Agrárnou komorou Slovenska. Malí farmári sú znepokojení situáciou v potravinovej bezpečnosti Slovenska, ktorá je len 40%. V Česku, Poľsku, či Maďarsku je na úrovni 60 - 70%. Novinár Marián Koreň uviedol, že spoločná výhrada farmárov je voči obchodnej politike Európskej komisie, najmä otváraniu sa poľnohospodárskym produktom z Ukrajiny i z tretích krajín. Krajiny na juhu Európy trápi dovoz z Južnej Ameriky, štáty východnej a strednej Európy obilie z Ukrajiny. Viaceré protesty v Nemecku, aj vo Francúzsku sa týkajú Zelenej dohody, ku ktorej by mali poľnohospodári, podľa viceprezidenta ASYF Róberta Palidera, naopak inklinovať a implementovať ju na svojich farmách.

Rozdielne podmienky, ale rovnaké pravidlá

Tvorba európskej poľnohospodárskej politiky je podľa exministra Zsolta Simona náročný proces, pretože EK musí skĺbiť opatrenia pre členské krajiny od Pobaltia, cez východ až po juh Európy. Sú tu odlišné prírodné podmienky, pestujú sa rôzne plodiny a zvieratá sa chovajú v rôznych množstvách. Členský štát stanovuje podrobnosti ako európsku politiku preklopiť na svoje podmienky. 4 % úhorovanie požadované Európskou komisiou je na Slovensku prirodzené, avšak podľa diskutujúcich by u nás malo platiť na celú krajinu, nie jednotlivé farmy. Podhorské regióny sú prirodzene zatrávnené a úhorom by nemusela ležať pôda na Žitnom ostrove. Na Slovensku je zavedené aj striedanie plodín, viaceré farmy vo vyspelých krajinách však majú aj 15 rokov zasadenú len jednu plodinu. V našej krajine zas riešime dlhodobý problém klientelizmu a korupcie, ktorý nepomáha sektoru, ale vybraným skupinám. Medzi rokmi 2004 až 2006 dostalo u nás európske dotácie 2 400 firiem, teraz je násobne viac peňazí, ale podporu dostalo  len 600 firiem. Mladí farmári sa aj kvôli dotáciám cítia na vedľajšej koľaji. Róbert Palider uviedol tiež príklad slovenskej byrokracie, keď máme prísnejšie nariadenia na evidenciu nového zvieraťa do 3 dní, kým podľa EK je to 7 dní.

Nová politika i ústupky pre farmárov

Moderátorka Eva Mihočková podotkla, že EÚ už pod tlakom protestov urobila viaceré ústupky: stiahla opatrenie na zníženie používania pesticídov o 50%, upravila požiadavky na obmedzenie metánu, či 4% úhorovanie. Podľa Mariána Koreňa je politika EK stanovená na základe nových poznatkov vedcov, pričom sa myslí na flexibilitu pre každú krajinu. Pripustil, že jej doterajšie ciele neboli dobre pripravené. Potravinovú stratégiu pre zdravšie a udržateľnejšie potraviny „Z farmy na stôl“ EK detailne neprediskutovala s farmármi a to bol dôvod na začiatok protestov. Mladí farmári veria, že v EK sa začína proces zmeny podpory poľnohospodárstva, pričom v Zelenej dohode sa hovorí o rozvoji vidieka a zapájaní sa do komunity. Naším problémom je však najväčšia priemerná veľkosť fariem v celej Európe a to, že vyprodukujeme najmenej potravín na 1 ha zo všetkých  krajín EÚ. Najvyšší podiel na zisku slovenských fariem je práve z dotácií. Prítomní sa zhodli, že podmienky na čerpanie dotácií by sa v priebehu posudzovania nemali meniť.

O dovoze lacného obilia z Ukrajiny

Chovateľom a potravinárom na juhu Európy neprekáža nízka cena ukrajinského obilia, nám áno, lebo máme nadprodukciu obila. Viaceré farmy u nás menia štruktúru plodín podľa dotácií a preto sme v pšenici  sebestační na 220%. EK pritom znovu predĺžila výhody na transfer obilia pre Ukrajinu. Riešením je zatiaľ clo a kontrola na hraniciach. Zsolt Simon upozornil, že pre Slovensko môžu byť neskôr problémom všetky produkty z Ukrajiny ako kandidátskej krajiny. Dovoz pre tretie krajiny, kde Ukrajina vyvážala pred vojnou, už prebralo Rusko. Obilie však celosvetovo chýba, preto treba pomôcť Ukrajine s koridorom pre transfer obilia. Ukrajina síce pestuje plodiny lacnejšie, na čo sa farmári sťažujú, lebo nemusí zatiaľ dodržiavať opatrenia pre členské krajiny, ale nemá ani dotácie ako členovia EÚ.

Čo potrebuje slovenské poľnohospodárstvo?

V prvom rade stabilné pozemkové právo, aby sme boli konkurencieschopní. Je potrebné, aby farmári nielen pestovali, ale mali aj sofistikované výrobné postupy a  investovali do spracovania plodín.  Potom bude šanca mať lacnejšie potraviny. Potrebná je však legislatívna i systémová pomoc, aj v rámci politiky Z farmy na stôl.  

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Diskutujúcimi bol Róbert Palider, viceprezident ASYF – Združenie mladých farmárov, novinár EURACTIV Slovensko Marián Koreň a exminister MPRV SR Zsolt Simon. Moderátorkou bola šéfredaktorka portálu Zahraničná politika, SFPA, Eva Mihočková. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, s Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni Kafé Scherz.