Diskusia Café Európa: Dokáže EÚ zastaviť terorizmus?

17. februára sa už v tradičných priestoroch KC Dunaj v Bratislave konala druhá tohtoročná diskusia Café Európa. Pozvanie do diskusie prijali hostia: Róbert Ondrejcsák - riaditeľ Centre for European and North Atlantic Affairs (CENAA) a Jiří Schneider, ktorý v súčasnosti pôsobí ako spolupracovník Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií.

Diskusia bola otvorená otázkami moderátora Vladimíra Bilčíka (SFPA): V čom spočíva hrozba terorizmu dnes? Z pohľadu nás Európanov, v čom sa táto hrozba odlišuje? Je vôbec hrozba terorizmu iná? Zmenila sa po útokoch v Paríži, alebo Kodani? Sme schopní čeliť tejto hrozbe?

Jíři Schneider zareagoval na otázku so slovami, že terorizmus v Európe nie je novým javom. Keďže sa však západ nachádza v otvorenom priestore, kde hranice už nefungujú ako predtým, terorista sa môže vyskytnúť v akomkoľvek meste, štáte. To, čo sa stalo v Kodani, v Paríži je aj našim problémom. Za nový jav považuje ohromné posilnenie schopnosti jednotlivca, pretože v minulosti fungovali organizované skupiny s obmedzenými možnosťami násilia. V súčasnosti jednotlivec môže dokonca disponovať aj zbraňami hromadného ničenia.

Róbert Ondrejcsák zastáva názor, že tieto hrozby sa nás naozaj týkajú, aj keď nie sme primárnym, alebo sekundárnym cieľom. „Keby sa teroristickým skupinám podaril morálny rozklad európskej spoločnosti, tak sa nás to týka, ak sa zmení spôsob života vo Francúzsku, alebo Španielsku, tak to samozrejme bude mať vplyv aj na náš spôsob života“. V minulosti sme sa báli štátov, ktoré boli silné, dnes však hrozbu predstavujú štáty, ktoré zlyhávajú, napr.: centrálne vlády v Sahelskej oblasti v Afrike nie sú schopné kontrolovať svoje územie, dôsledkom čoho sa stávajú útočiskom teroristických skupín.

Kde Vy vidíte úlohu EÚ pri zabezpečovaní bezpečnosti? Akú mieru neistoty by sme mali akceptovať? „Je možné čeliť terorizmu, ale nie mu zamedziť “, myslí si Schneider. Ďalej uvádza, že jedným z najdôležitejších prvkov je odolnosť voči strachu. „Nebojme sa!“, pretože ak je spoločnosť naplnená strachom, jej schopnosť čeliť hrozbám výrazne klesá. „Ak si zachováme liberálny demokratický systém, dôveru a  nebudeme sa báť diskutovať, tak terorizmus nevyhrá“. Zo strany EÚ je dôležité budovať partnerstvá s ostatnými štátmi a dohodnúť sa na spoločnom princípe ochrany medzi členskými štátmi.  Avšak podľa jeho názoru je idealistické predpokladať, že v Bruseli sa budú zdieľať informácie, pretože tam nie je vybudovaná dostatočná dôvera. „Bolo by ideálne, keby sa problematika terorizmu presunula na európsku úroveň, aby boli riešenia nadregionálne, ale problémom je, že najväčšie kompetencie sú v rukách členských štátov: každý si chráni svoje informácie, zdroje...“, tvrdí Ondrejcsák.

Z publika sa opýtal otázku Miroslav Hajnoš: „To čo sa stalo vo Francúzsku bolo veľmi spájané s islamom, ako by mohol byť nastavený rámec spolupráce EÚ s Ligou arabských štátov?"

„Budovanie partnerstiev, je asi jediná cesta ako bojovať v medzinárodnom rámci, avšak treba zvoliť správny formát a spolupráca EÚ- LAS je príliš neforemná, široká platforma, oveľa prijateľnejšie sú bilaterálne dohody, napr.: Francúzsko a Alžírsko...“, odpovedal Ondrejcsák. Schneider zareagoval so slovami: „Je ťažko hovoriť o tom, že štáty z LAS nájdu spolu spoločné stanovisko, nevedeli sa dohodnúť ohľadne Sýrie, tak prečo čakať niečo viac...?!“

Neskôr nasledovala otázka od Martina z publika, ktorého zaujímalo, akým spôsobom vnímajú naši dvaja hostia náboženstvo v súvislosti s touto problematikou. Podľa Ondrejcsáka náboženstvo nie je novinkou pri dosahovaní politických cieľov, v istých momentoch môže fungovať aj ako regrutačný prvok. „Ľudský strach a schopnosť ho vyvolať je vec určitej techniky. Teroristi veľmi dobre režírujú svoje popravy, poučili sa z hororov..“ preto Schneider opäť pripomenul, aby sme sa nebáli, aby sme nestrácali schopnosť kritického uvažovania a sami sa naučili vyrovnať so situáciou.

Na záver obohacujúcej diskusie sa Amer Mayyahi opýtal: „Nemyslíte si, že Európa a konkrétne Slovensko by mali spolupracovať s imigrantmi, ktorí majú skúsenosť a sú schopní informovať Európu o mentalite radikálov?“

V súvislosti s imigráciou Ondrejcsák  by za najhoršiu situáciu označil stavanie stien, alebo pokusy, aby sa opätovne zaviedol spôsob kontroly v Schengene. Schneider je presvedčený, že tieto menšiny, ktoré u nás žijú sú obohacujúce pre spoločnosť, do pozornosti dáva predovšetkým solidaritu, ktorá je potrebná na to, aby sme sa spolu všetci dokázali žiť.