Diskusia Café Európa: Hrozí nám ďalšia studená vojna?

Pozvanie do diskusie prijali Branislav Fábry, ktorý je predsedom Slovensko-ruskej spoločnosti a Alexander Duleba, odborník na Ukrajinu a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskusiu moderoval Vladimír Bilčík.

V úvode diskusie sa moderátor oboch diskutérov spýtal, čo si myslia o možnosti vzniku ďalšej studenej vojny.

Branislav Fábry: Domnievam sa, že nielen že hrozí, ale ocitáme sa v istej obdobe Studenej vojny.

Branislav Fábry si myslí, že súčasné napätie je spôsobené hlavne rozširovaním Severoatlantickej aliancie (NATO) aj napriek tomu, že NATO sľúbilo svoje nerozširovanie o iné krajiny. Ukrajina bola poslednou kvapkou, ktorá prispela k obnoveniu Studenej vojny. Ústavná kontinuita Ukrajiny bola spochybnená po neústavnom zvrhnutí prezidenta Janukoviča, a to viedlo k tomu, že sa ľudia na Kryme začali pýtať či má platiť ústava aj v otázke územnej celistvotsi, keď v otázke odvolávania prezidenta neplatila. Problém sa podľa Fábryho vyhrotil po Kosove v roku 1999, kde NATO ukázalo, že nie je len obranná aliancia, ale vykonáva aj ďalšie úlohy. Zásah v Kosove ukázal, že NATO nie je ochotné diskutovať s Ruskom. Následkom jednostranného postupu NATO bol aj Krym. Fábry je toho názoru, že sankcie uvalené na Rusko nedokážu priniesť zmeny. Rusko nemôže preukázať slabosť a aj preto sa dnes ocitáme v Studenej vojne.

Alexnader Duleba: Gorbačov nie raz verejne poprel, že žiadne prísľuby od západu nedostal.

Podľa Alexandra Dulebu je paradox ruskej politiky v tom, že keď boli predložené asociačné dohody iným krajinám aj strednej Európy, tak Rusko na to nijakým spôsobom nereagovalo. Ak boli asociačné dohody predložené Ukrajine, tak nastali nepokoje. Čo je však podstatné podľa Dulebu je to, že Rusku ponúkla Európska únia spoluprácu ešte predtým, ako Ukrajine. To však Rusi odmietli. Vojna v Juhoslávii sa začala v roku 1991. NATO zasiahlo po 8 rokoch vojny v Juhoslávii po tom, ako Miloševič porušil dohody, ktoré mali viesť k mieru. Alexander Duleba prirovnal anexiu Krymu k Mníchovu v roku 1938.

Moderátor sa opýtal, aké chyby spravila EÚ a Rusko, ktoré viedli k súčasnej situácii.

Podľa Branislava Fábryho západné krajiny nerešpektujú suverenitu iných krajín. Hovoriť o Mníchove je nemiestne a nemá opodstatnenie. Západní predstavitela nikoľkokrát prisľúbili, že NATO sa rožirovať nebude. Vyjadrenia Gorbačova boli úplne iné a išlo o záväzné prísľuby a nie právne záväzné. Euróspka únia síce ponúkla dohodu Rusku, ale Únii išlo predovšetkým o energetické bohatstvo Ruska. Ďalšou chybou EÚ bola slabá otvorenosť voči Rusku. Napríklad vízový styk by mohol byť zrušený. To by bol dôkaz toho, že EÚ je ochotná spolupracovať. Ruský ústupok by bol v dohode o dodávkach plynu pre Ukrajinu.

Alexnader Duleba pripomenul, že keď bola dohoda Chirac, Schröder a Putin, tak do 15 rokov sme mali mať zónu voľného obchodu. Najväčšia chyba je podľa Dulebu tá, že Rusko ignorovalo euróspky integračný proces. Ďalšou chybou je to, že EÚ nepokračovala s dohodami s Ruskom, aby tento konflikt nebol.

Ďalšia otázka smerovala k sankciám a aká je ich budúcnosť.

Podľa Fábryho je veľmi ťažké nájsť prelomový krok, ktorý by efektívne urovnal konflikt medzi Ruskom a EÚ. Sankce prišli čiastočne vhod, lebo Rusko už potrebovalo ekonomické reformy. EÚ musí dať najavo, že nechce obmedziť ruských občanov a musí prejaviť záujem o racionálne riešenie tohto konfliktu.

Podľa Dulebu sa z Minskej dohody, ktorá má 12 bodov splnili len dva. Problémom je aj Donbas a letisko o ktoré sa dnes bojuje. Pokiaľ nebude nájdená dohoda o Donbase, tak sankcie budú pokračovať, myslí si Alexnader Duleba. Momentálne je najväčšia výzva dodržanie dohôd z Minska.

Otázky z publika sa týkali aj úlohy USA v tomto konflikte a či EÚ koná vo svojom mene alebo nie.

Fábry si myslí, že v niektorých krajinách vidíme silné vplyvy USA. Spojené štáty majú záujem o to, aby sa EÚ prikláňala k TTIP, než k spolurpáci s Ruskom. Duleba tvrdí, že až po 20 rokoch sa vedú dohody s USA, tak ak by EÚ nekonala vo svojom mene, mali by sme tu už vytvorený určitý celok v záujme USA. Diskusia sa skončila tým, že aj Rusi aj Európania sú takí istí ľudia ako všetci ostatní a je potrebné predísť vojne a otvorenému konfliktu.