Prejsť na hlavný obsah
Logo Európskej komisie
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok27. októbra 2023Zastúpenie na Slovensku

Diskusia Café Európa: Jazyk umelej inteligencie

Nahradí umelá inteligencia ľudí pracujúcich s jazykom?

Diskusia Café Európa: Jazyk umelej inteligencie

Čo všetko dokáže umelá inteligencia (AI), kde sú jej limity, v čom môže pomôcť a čo sa nikdy nenaučí? Ohrozuje AI prácu prekladateľov, copywriterov, umelcov alebo len zefektívni prácu s jazykom? Týmto, ale aj iným otázkam, sme sa venovali počas diskusie Café Európa.

Autorka Líza generuje verše

Možnosti AI využili experimentátori a už existujú rôzne formy jej umenia. Literárna vedkyňa, poetka a pedagogička Zuzana Husárová opísala projekt prepojenia neurónových sietí a písania poézie, ktorý začali riešiť s partnerom už v roku 2016 a prvou formou bol chatboat – čitčat. Vytvorili Lízu Gennart, uvedomelú feministickú autorku poézie, ktorá má kostrbatý jazyk, pretože vytvorená autorka žije vo Viedni, ale má slovenských predkov, študuje dátovú vedu. Skúmali, ako ľudia reagujú na to, že stroj tvorí verše. Neskôr, v roku 2020, ju trénovali vďaka GPT 2 na databáze 2000 diel slovenskej poézie. „Podstatné bolo, v akom bode sme ju zastavili, aby to bolo dostatočne zaujímavé. Za dve noci prešla Líza túto databázu až šesťdesiat tisíckrát,“ vysvetlila Zuzana Husárová. Podľa nej je dôležité, či takto vytvorené umenie neurónových sietí ľudia vnímajú ako umenie. Pri syntetickom umení nie je až tak dôležitý obsah, ale kapitál, ktorý v sebe nesie a to, či hodnota, ktorú má, je pre ľudstvo podstatná. Líza má už vlastnú zbierku Výsledky vzniku, ktorá sa dá kúpiť v bežnom kníhkupectve.

Strojové prekladače i prekladače AI treba kontrolovať

Umelá inteligencia je v prekladateľstve revolučnou zmenou. Prvá verejná ukážka automatického prekladu bola v roku 1954, keď stroj preložil 60 viet z ruštiny do angličtiny, ale potom vývoj stagnoval. Strojový preklad bol spočiatku nekvalitný, stroje sa učili jazyky separátne, zdĺhavo. Neskôr prišiel preklad založený na pravidlách a štatistický preklad. Prekladateľka pre Generálne riaditeľstvo pre preklad Európskej komisie Barbora Tricoire uviedla, že približne roku 2015 sa na preklad používa systém neurónových sietí, ide o princíp hlbokého učenia, podobne ako v autonómnych autách. Zo vstupného textu sa vytvorí matematická reprezentácia v podobe vektorov a slová v cieľovom jazyku sa predikujú. Tento preklad je plynulejší, čo môže vytvárať mylný dojem, že prekladateľov netreba. V súčasnosti sa veľa diskutuje o ďalšej technológii, ktorou sú veľké jazykové modely a generatívna umelá inteligencia. Takéto modely zvládajú viacero úloh naraz rovnako ako ľudskí prekladatelia: preložiť text, dodržať istý štylistický register a podobne, čo je nad rámec strojového prekladu. Stroje však halucinujú: stroj nevie, čo nevie, ale niečo vždy napíše. Vznikajú chyby, ktoré potrápia ľudí, aby ich vôbec našli. Pomôcť v práci môžu najmä prekladateľské softvéry, do ktorých sa dajú integrovať prekladateľské pamäte a terminologické databázy, čím je dodržaná konzistentná terminológia a šetrí sa čas. Toto sa využíva aj v inštitúciách EÚ. Európska komisia má prekladač e - Translation s vyššou ochranou údajov ako verejne dostupné modely a môžu ho bezplatne využívať neziskové inštitúcie a univerzity. Európsky parlament pracuje zas na technológii prepisu diskusií naživo v 24 jazykoch. Podľa Barbory Tricoire však akýkoľvek obsah generovaný AI treba kontrolovať.

Môže AI nahradiť prácu ľudí s jazykom?

Marián Kabát je výskumník, prekladateľ, pedagóg a lokalizátor - prekladateľ softvérových produktov. Podľa neho je tento preklad špecifický tým, že text má softvérovú bázu, ale nemá kontext. AI je tiež softvér a v softvéri sa isté položky opakujú, preto sa tu dá využiť strojový preklad. Kreatívne zložky, napríklad vo videu, vie preložiť iba človek, pretože závisia od kontextu. Transkreátora, čiže prekladateľa reklamných a marketingových textov, sloganov, tiež nenahradí stroj. Pretože prioritou je efekt slov, nie ich preklad. Ani pri copywritingu, či preklade, sa nedá úplne nahradiť človek aj preto, že preberá zodpovednosť za svoju prácu, čo je to dôležité pre klientov, či inštitúcie. Ako by teda mala byť regulovaná AI v písaní textov a prekladov? Dá sa využiť ako osobný asistent, pre vlastnú potrebu. EÚ už vydala opatrenia o miere risku pri používaní, zatiaľ sa však nevyužívajú v praxi. Vždy však treba ľudskú kontrolu.

AI mení jazykový trh

Objem prekladov exponenciálne rastie, životnosť dokumentov je kratšia, ale počet prekladateľov zostáva rovnaký. Prieskum tohto odvetvia z 52 krajín ukázal, že aj v roku 2023 by malo rásť. Strojový preklad sa využíva v 30%, ale ide o preklad kontrolovaný človekom, o post-editáciu. Je zrejmé, že využívanie AI mení charakter a náplň tejto profesie. Rastie záujem o lokalizáciu, video preklad, perspektívna je aj počítačová lingvistika. Podľa názoru Mariána Kabáta sa študenti sa AI neboja, potrebným povolaním bude pre-editor, či post-editor, čiže úprava textu pred použitím AI i po nej. Zuzana Husárová uviedla, že ľudia, ktorí sa venujú jazyku, budú mať dobré postavenie vďaka tomu, že všetko cez AI sa rieši prostredníctvom jazyka. Vzniknú nové povolania, ľudia budú mať väčší záber, v umení sa už využíva tzv. asistovaná kreativita. Barbora Tricoire si myslí, že AI človeka nenahradí a ak niekto tvorivý je, bude aj naďalej, ale pre ľudí pracujúcich s jazykom bude potrebné učiť sa nové veci, možno aj programovací jazyk.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa o tom, že umelá inteligencia  je všade okolo nás a ako vieme vďaka nej zefektívniť prácu s jazykom. Svoje názory prezentovali Zuzana Husárová, literárna vedkyňa, poetka a pedagogička, Barbora Tricoire, prekladateľka pre Generálne riaditeľstvo pre preklad Európskej komisie a výskumník, pedagóg, prekladateľ a lokalizátor Marián Kabát. Diskusiu viedla moderátorka Hana Zavřelová. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni Baryk.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
27. októbra 2023
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku