Diskusia Café Európa: Kam idú eurofondy?

Diskusia sa uskutočnila v utorok 18. januára v bratislavskom KC Dunaj. Pozvanie do diskusie prijali Alena Sabelová, Dušan Chrenek a Tamás Szőke. Debatu viedla Aneta Világi z katedry politológie FiF UK.

Alena Sabelová pôsobí ako generálna riaditeľka Centrálneho koordinačného orgánu na Úrade vlády SR. Ďalším naším hosťom bol Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Posledným z hostí bol Tamás Szőke, ktorý sa dlhodobo venuje projektom a programom financovaných zo štrukturálnych fondov EÚ a v súčasnosti pracuje v poradenskej spoločnosti Centire.

Finančné prostriedky z Európskej únie sú významným zdrojom financií pre Slovenskú republiku, pomáhajú zvyšovať životnú úroveň v celej krajine a  preto je téma eurofondov významná pre všetkých. V súčasnosti už neexistuje mesto, či región, ktorého rozvoj by nebol podporený z európskych prostriedkov. Európske prostriedky by však nemali byť hlavným zdrojom verejných financií krajiny, ale len doplnkovým zdrojom financovania a mali by byť využívané v oblastiach, kde národné financie chýbajú.

Kam eurofondy smerujú?

Sabelová vysvetľuje, že tieto finančné prostriedky smerujú do oblastí, ktoré veľmi explicitne pomenováva Európska únia na základe jej Partnerskej dohody. Z tejto dohody vyplýva 5 základných pilierov alebo oblastí, ktoré môžu byť podporené z európskych štrukturálnych prostriedkov. Týmito piliermi sú: udržateľný spôsob využívania prírodného bohatstva, infraštruktúra a teda rast zamestnanosti a HDP, intervencie zamerané na efektívnosť verejnej správy, intervencie na podporu malých a stredných podnikov s veľkým dôrazom na inovácie a poslednou oblasťou sú investície do ľudského kapitálu a zlepšenie možností uplatnenia sa na trhu práce.

Hoci eurofondy tvoria len 1 percento z celkového HDP Európskej únie, pre krajiny akou je Slovensko predstavujú mimoriadne dôležitý zdroj financií vzhľadom na výšku HDP krajiny. Až okolo 80 percent verejných investícií SR je spolufinancovaných s prostriedkami Európskej únie. Hlavné výsledky z využívania týchto zdrojov sú viditeľné napríklad v oblasti infraštruktúry, kde už bolo viac ako 130 km diaľnic a rýchlostných komunikácií vybudovaných práve pomocou eurofondov. Rovnako však na Slovensku vznikajú nové vedecké parky, sú rekonštruované školy, nemocnice a zlepšujú sa mnohé protipovodňové opatrenia.

Transparentnosť a kontrola

Ako Chrenek vysvetlil, zachovávanie transparentnosti je dôležitou súčasťou dobrého využívania eurofondov. Pre jej podporu spolupracuje Európska komisia s národnými inštitúciami, napr. Kontrolným orgánom auditu a vykonáva audity, kontroly na celoštátnej aj regionálnej úrovni a v prípade nálezu pochybenia sa vyvodzujú následky a strany a vznikajú tzv. finančné korekcie, ktoré musia splatiť strany, ktoré sú za chybu zodpovedné.

Szőke upozornil na nesprávne chápanie čerpania eurofondov, kedy si občania chybne myslia, že absorpcia všetkých možných prostriedkov z Európskej únie je správna. Naopak tieto zdroje treba využívať rozumne s cieľom plnenia našej stanovenej kohéznej politiky. Pri tejto problematike je tiež dôležité odlišovať objektívne informácie od predvolebných kampaní. Ako ďalej vysvetlila Sabelová, to, že z celkovej sumy eurofodov zostane určitá časť nepoužitá, neznamená, že by tieto eurofondy mohli byť využité v inej oblasti. Prostriedky EÚ pre konkrétnu krajinu sú rozdelené na rôzne podoblasti a je presne určené na aký účel a koľko z nich sa môžu využiť. Hoci bude konečná odpoveď na otázku, do akej miery boli eurofondy vyčerpané, známa až v apríli, už teraz vieme povedať, že financie určené napríklad na infraštruktúru boli využité na 100 percent. Ďalšou dôležitou skutočnosťou je, že eurofondy majú smerovať do regiónov, ktorá sú význačné nízkym HDP, preto je ťažké získať povolenie na ich čerpanie v Bratislavskom kraji.

Smerovanie kohéznej politiky EÚ

Kohézna politika Európskej únie je často transferovou politikou, čo vlastne znamená, že berie financie odtiaľ, kde ich je nadbytok a posúva ich tam, kde ich nie je dostatočný počet. Cieľom tejto politiky je okrem rozvoja a zvyšovania životnej úrovne krajín EÚ, aj zvyšovanie konkurencieschopnosti na trhu a hlavne zmenšovanie regionálnych rozdielov. V súčasnom programovom období majú eurofondy vytýčené dva základné horizontálne princípy: princíp nediskriminácie, napríklad na základe zdravotného postihnutia a princíp udržateľného rozvoja.