Diskusia Café Európa: Kradne nám korupcia eurofondy?

Korupcia je zneužitie verejnej moci pre osobný prospech. Podľa jej vnímania medzi občanmi Slovenska je naša krajina jednou z najskorumpovanejších, konkrétne sa zdá byť veľkým problémom najmä veľká korupcia.

Eurofondy sa s ňou jednoznačne spájajú. Vo vnímaní ľudí, postavenom na ich vlastných skúsenostiach a počutí, sa európske peniaze spájajú s korupciou na všetkých úrovniach, predovšetkým však ide o väčšie sumy.

Takéto spájanie problému, ktorý sa zdá byť pre Slovensko typický, a zdrojov financovania z Európskej únie je nebezpečný v tom, že frustráciu z neschopnosti riešiť naše domáce problémy prenášame na úniu, ktorá nám dáva peniaze.

Slovensko je čistým prijímateľom z európskeho rozpočtu. Podstatne viac peňazí z neho získa, než doňho dáva. „Keby Slovenská republika v predchádzajúcom období štrukturálne fondy nemala, tak by pravdepodobne nemala zdroje na viac ako 80 percent všetkých verejných investícií za posledné roky,“ hovorí podpredseda vlády Pellegrini.

Vďaka štrukturálnym fondom sme v období rokov 2007 až 2013 postavili 155 km diaľnic a rýchlostných ciest, opravilo sa 1976 km ciest, podporilo 24 priemyselných parkov, 1518 km kanalizačnej infraštruktúry, zrenovovalo 28 nemocníc a polikliník, 586 sídiel a verejných priestranstiev, ako napríklad námestí obcí. A mnoho ďalších projektov.

Na Slovensku sa však začínajú objavovať názory, že eurofondy nám iba priniesli korupciu. Ako je to teda s faktami a kauzalitou v tejto otázke?

Korupcia reálna verzus vnímaná

Podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini priznáva, že korupcia je jedným z top problémov našej spoločnosti. Zároveň sa tu ale podľa neho prejavuje aj slovenský pesimizmus a zveličovanie. „Vnímanie korupcie a skutočná miera korupcie nie vždy musí úplne korelovať. Musíme bojovať s dvoma fenoménmi. Odhaľovať a trestať korupciu v akejkoľvek podobe a na akýchkoľvek úrovniach. A zároveň meniť aj to vnímanie.“

Problémom je, že veľké korupčné kauzy sa vyšetrujú dlho, kvôli zložitému dokazovaniu a odvolaniam. Na druhej strane menšie kauzy sú vyšetrené rýchlo. „Ľudia majú potom pocit, že potrestaný je vždy iba ten obyčajný, malý človek alebo firma, a že na tú veľkú si nikto netrúfne, lebo má nejaké krytie.“ Cestou je teda jedine to, že spravodlivosť začne fungovať pre všetkých rovnako „a že postupne budú dokončené tie kauzy, ktoré dnes traumatizujú verejnosť.“

„Treba konečne pouzatvárať veľké kauzy, pozatvárať toho, koho treba. Ak raz niečo ukradol, alebo spravil, tak padne komu padne.“

Pavel Sibyla, riaditeľ Nadácie Zastavme korupciu, naopak tvrdí, že „nemáme problém s vnímaním korupcie, my máme problém jednoducho s korupciou.“

Podľa správy európskej agentúry proti podvodom OLAF je čerpanie eurofondov na Slovensku z hľadiska logistiky prepracované záujmovými skupinami do najmenších detailov.

Záujmové osoby majú regionálne rozdelené sféry vplyvu. Dokonca sami vyhľadávajú vhodných kandidátov na výzvu a zabezpečia „full service“ pri príprave nadhodnoteného projektu, až po jeho schválenie cez spriaznené osoby na príslušných riadiacich orgánoch.

Hľadať problém iba v nečinnosti súdov, keď sa už raz korupcia udeje, či v pokrivenom vnímaní situácie verejnosťou, teda nestačí. Je zrejmé, že sú potrebné systematické zmeny, aby sa korupcia prestala diať.

Ako bojovať s korupciou pri eurofondoch?

Peter Pellegrini má vo svojej náplni práce koordináciu čerpania štrukturálnych fondov a k boju s korupciou aj v tejto oblasti sa hlási. Hlavným cieľom je čo najvyššia transparentnosť a zverejňovanie dát. „Aby bežný občan, médiá alebo tretí sektor kedykoľvek mohli kontrolovať celý proces a nachádzať v ňom ‘divné’ správanie.“

Sibyla upozorňuje, že celá problematika čerpania eurofondov je veľmi zložitá a pre bežných ľudí a novinárov je ťažké sa v nej rýchlo zorientovať. Redakcie nemajú žurnalistov, ktorí by sa na plný úväzok mohli venovať iba eurofondom. Pellegriniho úrad preto vyčlenil 250 tisíc eur na to, aby ľudí z tretieho sektora vtiahol do samotného procesu prípravy metodík, implementácie a kontroly čerpania eurofondov.

Pre lepšiu kontrolu bol tiež schválený zákon, ktorý prikáže štátu mať v monitorovacích výboroch menšinu. Taktiež sa pripravuje zverejňovanie všetkých údajov týkajúcich sa eurofondov v elektronickom systéme ITMS 2014. Beta verzia otvorených dát už bola zverejnená. Taktiež hodnotiteľov projektov po novom bude v systéme prideľovať náhodne počítať.

Problém v našej vlastnej „náture“?

Problém môžeme hľadať okrem chýbajúcej transparentnosti aj v tom, ako hovorí Sibyla, že nemáme problém „bezbreho plytvať peniazmi, lebo však sú to Bruselské peniaze a nás to nebolí.“ To sa môže prejavovať aj tým, že sa tieto peniaze míňajú neefektívne.

Znie to síce dobre, že sa zrekonštruovalo 586 sídiel, no keď sa po týchto obciach prejdete „veľmi rýchlo podľahnete dojmu, že to boli úplne zbytočne investované peniaze.“ Podľa Sibylu to vidia najlepšie práve ľudia, ktorí v týchto dedinách žijú a sami najlepšie vidia, čo všetko by potrebovali viac, než „námestíčko s fontánkou.“

V diskusii o korupcii v eurofondoch sa teda nemôžeme baviť iba o úplatkoch, má mnoho foriem. Práve v týchto skrytejších formách môže mať o to smrteľnejšie následky – vytvára dojem, že eurofondy nepriniesli nič skutočne potrebné a užitočné, iba priniesli príležitosti pre korupciu.

No mali by sme menej korupcie bez eurofondov?

Korupcia je veľkým problémom slovenskej spoločnosti vo všeobecnosti, v žiadnom prípade sa netýka iba eurofondov. Recept na boj s ňou nie je jednoduché nájsť. Predstava, že zastavením prísunu peňazí sa problém vyrieši silne pripomína vylievanie špinavej vody z vaničky spolu s dieťaťom.

Peter Pellegrini verí, že jeho úradu sa podarí s korupciou v eurofondoch úspešne bojovať. Od 1. júna 2017 bude mať právo kontrolovať všetky výzvy „ich obsah, stanovenia prijímateľov, či je správne stanovená dĺžka doby, do ktorej je možné pridávať projekty, či tak nie sú nejaké diskriminačné opatrenia.“ Takisto bude musieť vydať súhlas s prípadným zrušením výzvy.

Damoklov meč nad ministerstvami ďalej predstavuje nová právomoc úradu prevziať „nútenú správu“ nad konkrétnym rezortom „ak si tento riadiaci orgán nebude plniť povinnosti tak, ako má.“ V takom prípade by úrad prevzal kontrolu nad operačným programom, teda rozdeľovaním eurofondov, do vyriešenia situácie.

Podľa Pavla Sibylu by sa navyše do uvažovania o projektoch z eurofondov malo taktiež preniesť uvažovanie v zmysle hodnoty za peniaze. Pretože problémom nie je, keď sa v dedine z eurofondov nakúpia lavičky, ale „keď tieto lavičky stoja 7000 eur, ako sa v jednej obci stalo.

Lavičky nakúpené za rozumnú cenu v transparentnej súťaži určite nikomu vadiť nebudú a ľudia si možno aj začnú vážiť to, čo vďaka eurofondom ich obce, regióny a štát získavajú.