Diskusia Café Európa: Kresťania a moslimovia v zjednotenej Európe?

Pozvanie do diskusie prijali Attila Kovács a Jaroslav Daniška, diskusiu viedol Tomáš Strážay zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Prvý hosť, Atilla Kovács pôsobí na Katedre porovnávacej religionistiky FiF UK v Bratislave a venuje sa najmä súčasnému islamu, islamskému reformizmu a radikalizmu na Blízkom východe. Druhý hosť, Jaroslav Daniška je šéfredaktorom revue Impulz a spolupracuje s Kolégiom Antona Neuwirtha a Spoločenstvom Ladislava Hanusa. Píše o politických, spoločenských a náboženských témach pre Konzervatívny denník - Postoj.

Islam rovná sa niečo nové?

V našej spoločnosti sa o islame často hovorí ako o niečom novom, čo však nie je pravda. Ako vysvetlil Kovács, islam je v Európe prítomný už dlho, už v  8. storočí moslimovia expandovali napríklad na Pyrenejský polostrov. Hoci vzťah medzi kresťanstvom a islamom nikdy nebol jednoznačný, vyskytovali sa tu mnohé konflikty, ale aj kooperácia, je dôležité pochopiť, že islam na území Európy nie je novým fenoménom. Odlišnosti medzi týmito dvoma náboženstvami komplikujú, avšak nevylučujú spolužitie.

Veľký rozdiel medzi islamom a spoločnosťou Európy je značný hlavne v jej západných krajinách, ktoré sú stále viac sekularizované, na druhej strane islamský svet má inú dynamiku a aj napriek viacerým pokusom je tu politický islam naďalej určujúcim prvkom.

Integrácia je vo veľkej miere chápaná ako niečo, čo má vplyv na ľudí, ktorí sú imigrantmi, ale naopak integrácia ovplyvňuje do vysokej miery aj domácu majoritu. Príchodom imigrantov do krajiny sa mení zloženie jej spoločnosti a tak je dôležité chápať, že sa zmenia aj jej potreby. Ako podotkol Kovács asimilácia je jednosmerná a práve tento prvok je veľmi dôležitou a napriek tomu často zabúdanou súčasťou integrácie.

Fundamentálnym krokom pre pochopenie problematiky terorizmu je pochopiť, že islam nemá jednu podobu. Okrem základného rozdelenia medzi sunnitov a šiitov, existuje mnoho ďalších podmnožín tohto náboženstva. Príslušníci radikálneho islamu sa podľa Kovácsa priklonili k veľmi zjednodušenému chápaniu moslimského náboženstva, k akejsi antitéze kresťanstva, ktorá predstavuje príliš čiernobiely pohľad na svet. Problém teda tkvie v tom, že si zjednodušili význam veľmi zložitých výrazov z Koránu a vyložili význam slov, ako napríklad aj slova džihád, inak, ako to bolo myslené pôvodne.

Prinesie islam viac násilia?

Na otázku, či islam prinesie do Európy viac násilia diskutujúci odpovedali, že je to niečo, čím sa treba zaoberať, avšak nie je to hrozba. Väčšina teroristických útokov posledných desaťročí bola motivovaná nacionalizmom, nie náboženstvom a ako podotkol Daniška, s takýmto typom terorizmu sa dá vyjednávať oveľa ľahšie a tak proti nemu bojovať ako s nábožensky motivovaným terorizmom. Problémom Európy v otázkach islamu je to, že krajinám chýbajú potrebné vedomosti a tiež aj definovaný postoj k nemu.

Migrácia

To, ako sa krajiny postavili k vlne migrácii je založené hlavne na historických okolnostiach. Je zrejmé, že bývalé kolonialistické krajiny, ktoré majú dlhodobé skúsenosti s výmenou obyvateľov, majú iný postoj ako krajiny, akou je Slovensko. Na druhej strane obaja diskutéri zdôraznili, že pri žiadateľoch o azyl je dôležité konať na základe zákonov, zaoberať sa konkrétnym prípadom bez ohľadu na národnosť a náboženstvo. Kovács upozornil na skutočnosť, že pri zisťovaní toho, či má žiadateľ právo na azyl, by bolo omnoho efektívnejšie, keby do tohto procesu boli vo vysokej miere zapájaní odborníci, ktorí by mohli veľmi rýchlo odhaliť, či je žiadateľ človekom, ktorý azyl naozaj potrebuje.

Sýriu stále najviac opúšťa stredná vzdelaná trieda a mladí ľudia. To je avšak vrstva obyvateľstva, ktorá Sýrii bude chýbať pri obnove krajiny najviac. Táto skutočnosť je obrovským problémom, na ktorý sa pri hľadaní riešení na súčasnú situáciu s migráciou a vo vojnou sužovanej Sýrii nesmie zabúdať. Prekážkou je však to, ako sa tejto téme hovorí. Podľa Kovácsa je veľmi vyhranená rétorika a emotívne dojmy, ktoré sú príznačné aj pre slovenskú spoločnosť, v nesúlade s tým, čo sa v skutočnosti deje.

Obaja diskutujúci sa teda počas debaty zhodli na tom, že spolužitie občanov kresťanského a moslimského vierovyznania vôbec nie je nemožné, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Je však dôležité poznať a chápať rozdielnosti a spoločné prieniky medzi týmito náboženstvami a na základe nich vytvárať politiku a prostredie, ktoré bude prijateľné pre občanov oboch vierovyznaní.