Diskusia Café Európa: Ľudské práva – samozrejmosť či výsada?

Je Slovensko na dobrej ceste, alebo sa situácia spojená s dodržiavaním ľudských práv u nás nezlepšuje?

Začiatkom mája zverejnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva Správu o dodržiavaní ľudských práv na Slovensku, ktorá analyzuje vývoj v tejto oblasti za rok 2020. Výkonná riaditeľka strediska Silvia Porubänová uviedla, že témy, ktoré sú obsiahnuté v tejto správe, generovala situácia v krajine spojená pandémiou koronavíru. Vychádzali z pozorovania aktuálnej situácie a prichádzajúcich podnetov, ktoré sa často týkali napríklad obmedzenia slobody pohybu a pobytu, výkonu práva na vzdelávania, práva na zdravotnú starostlivosť.

Pri vypracovávaní správy sa veľmi dôsledne vychádzalo z vedeckého rámca a právnej argumentácie, aby v spoločnosti nedošlo k veľkému zjednodušovaniu vážnych tém spojených s dodržiavaním ľudských práv. Výsledkom analýzy boli odporúčania relevantným orgánom štátnej i verejnej správy.

Pandémia a ľudské práva

Ľudskoprávny aktivista Laco Oravec podotkol, že krízy majú tendenciu preverovať status quo. Táto pandémia nie je výnimkou a preverila stav o (ne)uvažovaní o ľudských právach v podobných situáciách. Podľa neho často chýbala diskusia o prijímaných opatreniach, ktoré mali zabrániť  šíreniu COVID-19 z pohľadu ľudských práv. V niektorých prípadoch sa podľa neho ľudské práva a základne slobody nebrali vôbec do úvahy.

Radim Dvořák, zástupca vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, potvrdil, že aj Európska únia vníma negatívny vplyv pandémie na ľudské práva a právny štát. Veľké negatívne asymetrie je možné pozorovať najmä pri menšinách. Zraniteľné skupiny sa stávajú ešte zraniteľnejšími a dochádza k prehlbovaniu sociálnych a regionálnych rozdielov, čo má vplyv na kohéziu spoločnosti.

Všetci hostia sa zároveň zhodli na tom, že sa počas pandémie často zabúda aj na iné negatívne dôsledky opatrení, ako napríklad psychické či duševné následky izolácie, a to nie len u starších ľudí. Podľa Porubänovej je preto pre účinnosť opatrení nevyhnutné, aby protipandemické opatrenia boli dočasné, primerané a zdôvodnené ako nevyhnutné.

Na druhú stranu, pandémia priniesla aj svoje pozitíva. Veľmi sa zosilnilo vnímanie a citlivosť témy dodržiavania a výkonu ľudských práv. „Dlho neriešené problémy vyplávali tak očividne na povrch, že ich nie je možné relativizovať“, konštatovala Porubänová.

Rovnosť všetkých ľudí či právo na život

Podľa Oravca existuje veľa tém, ktoré nie sú v spoločnosti dostatočne ujasnené a ktoré brzdia posun v oblasti ľudských práv a rovností, a to nielen na Slovensku. Príkladom môže byť aj téma sprísnenia výkonu interrupcií.

Podľa Oravca i Porubänovej nie sú niektoré legislatívne zmeny motivované snahou posúvať sa dopredu v štandarde, čo je aj prípad sprísnenia podmienok interrupcií. Hostia sa zhodli na tom, že ide skôr o politikum, ktoré zneužíva bipolárnosť hodnotového nastavenia spoločnosti v tejto téme.

Dvořák podotkol, že Európska únia jasne deklaruje sexuálne a interrupčné práva žien, no z právneho hľadiska nemá kompetenciu v tejto oblasti. Tá je v rukách členských štátov. Dodal však, že Európska únia sa pravidelne snaží diagnostikovať dodržiavanie pravidiel právneho štátu v jednotlivých členských krajinách. Slovensko sa, bohužiaľ, často drží na chvoste. Výnimkou nie je ani situácia vzhľadom na rodovú rovnosť či práv LGBTI osôb. Slovensko je jednou zo šestice členských krajín EÚ bez registrovaných partnerstiev či manželstiev pre páry rovnakého pohlavia. Dvořák uviedol, že zatiaľ čo vo Švédsku až 98 percent ľudí súhlasí s rovnakými právami pre homosexuálne a heterosexuálne osoby, na Slovensku je to len 31 percent. Európska únia v tom má ale jasno a jednoznačne stojí za rovnosťou všetkých ľudí, bez ohľadu na to, akí sú. Oravec dodal, že Slovensko si dlhodobo volí skôr status quo v tejto otázke, avšak podľa Porubänovej je krajina pripravená na zmeny smerom dopredu v tejto oblasti.

Čo robiť, aby sa ľudské práva a základné slobody stali samozrejmosťou?

Európska únia má viaceré stratégie a mechanizmy, ktoré pomáhajú členským krajinám napredovať v oblasti dodržiavania a výkonu základných ľudských práv a slobôd. Dôležitým faktorom je aj vzdelávanie. Už deti v materských školách sú podľa Porubänovej schopné a pripravené vnímať otázky rovnosti a ľudských práv a od útleho veku by im mali byť vhodným spôsobom tieto témy predstavované.

Malý krôčik k zlepšeniu môžeme všetci urobiť už 17. mája, kedy si pripomíname Medzinárodný deň boja proti homofóbii, transfóbii a bifóbii.