Diskusia Café Európa na Pohode: Médiá ako zbraň – Môže ruská propaganda rozložiť Európu?

Diskusiu moderoval Mirek Tóda z Denníka N a ako hostia sa predstavili riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba, učiteľ histórie a občiansky aktivista Juraj Smatana a bezpečnostný analytik zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku a spoluzakladateľ portálu antipropaganda.sk, Jaroslav Naď.

Hrá brexit do karát Putinovi?

Podľa Alexandra Dulebu je cieľom ruskej zahraničnej politiky oslabiť EÚ a NATO a tieto snahy začali už v roku 2006. Pre pochopenie ruskej politiky je potrebné brať do úvahy traumu z roku 1999, keď sa NATO Rusov neopýtalo na použitie vojenskej sily v Juhoslávii. Dovtedy bolo Rusko vždy súčasťou všetkých vojen aj mierových procesov, a preto sa Putin od tohto poníženia snaží dostať Rusko späť do rozhodovania o svetovej politike. Putin nemá žiadny záujem na tom, aby boli EÚ či NATO silné, a tak brexit – oslabujúci Európu – je v súlade s jeho cieľmi. Rovnako ani ruská propaganda nie je ničím novým. Aká je kvalitná si však Európa plne uvedomila až po udalostiach na Ukrajine. Jaroslav Naď tvrdí, že Ukrajina je iba jedna kapitola z príbehu o rozkladaní Európy, netreba zabúdať na ruský postup v Gruzínsku, či kybernetický útok v Estónsku. Podobné aktivity pravdepodobne budú pokračovať, a preto nie je možné sa čudovať strachu Poľska a pobaltských štátov z Ruskej federácie. Putin nemôže a nedokáže ovládať štáty Európy jednotlivo, musí čeliť celej EÚ, a tak čím viac je Únia likvidovaná, tým lepšie. Brexit mu jednoznačne vyhovuje a bude robiť všetko preto, aby Britániu nasledovali aj ďalšie krajiny.

Iracionálne spojenia extrémistov ako produkt propagandy

Je všeobecne známe, že Rusko podporuje viaceré nedemokratické režimy, aj krajne pravicové hnutia, ako je to však možné, že sa Rusom darí v jednom momente podrývať EÚ a zároveň podporovať extrémistov? Juraj Smatana vysvetľuje, že propaganda vždy využíva reálne problémy, akými sú utečenecká kríza či korupcia. Celá ruská propaganda je zaobalená do boja s fašizmom, napriek tomu vznikajú iracionálne kombinácie extrémistov, ktoré majú spoločné to, že sú proti európski a majú aspoň základné sympatie ku Kremľu. Znakom súčasnej propagandy je aj nezmyselná bipolarita z čias studenej vojny – keď niekto kritizuje Rusko okamžite je považovaný za amerického agenta. Zaujímavé tiež je, že napriek našej historickej skúsenosti s ruskou okupáciou sa negatívne hovorí o Spojených štátoch a EÚ a nie o Ruskej federácii. Smatana sa vyjadril, že jedným z možných motívov ruskej zahraničnej politiky je fakt, že keď liberálne demokracie prídu do kontaktu s autoritatívnym režimom, akým je aj súčasné Rusko, znamená to riziko pre autoritára, a tak musí automaticky rozvracať liberálny blok.

Kto tu koho ohrozuje?

Po summite NATO vo Varšave sa rozhodlo o posilnení vojenskej prítomnosti na území Poľska a pobaltských štátov, čo Rusi označili za hrozbu a útočné tendencie Západu. Čísla, však podľa Jaroslava Naďa ukazujú, že Rusi majú na svojej západnej hranici oveľa viac jednotiek než ich tam má NATO. Na mieste je potom otázka, kto má mať vlastne strach. Aj budovanie protiraketového dáždnika prezentujú Rusi ako nebezpečenstvo zo strany západných krajín, tento projekt je však zameraný na ochranu celej Európy voči prípadným útokom z Blízkeho východu či Severnej Kórey a ani technologicky nie je vyvinutý na to, aby odolal veľkým počtom ruských rakiet. Putin však vidinou nepriateľa potrebuje burcovať svojich občanov, čo je tradičná taktika Moskvy.

Čo prinesie najbližšie obdobie

V Rusku sa budú konať parlamentné voľby, v roku 2018 aj omnoho dôležitejšie prezidentské voľby. Alexander Duleba zhodnotil, že Rusko je superprezidentský systém a parlament je v ňom v podstate nanič. Neexistuje reálna pravicová opozícia. Putin má okrem politických strán pod kontrolou aj televízie, ktoré boli síce kedysi kritické, ale dnes si kritiku dovolí iba zopár malých televízií, čo jasne hovorí o tom, že Putin si veľmi dobre uvedomuje silu propagandy a médií. Podľa Juraja Smatanu sú Rusi v propagande veľmi úspešní, darí sa im prostredníctvom dezinformácií ovplyvniť reakčnú dobu západných štátov. Treba si uvedomiť, že iné dezinformácie sú určené pre domáce publikum v Rusku a iné pre publikum na Západe. Propaganda smerovaná na západné krajiny sa snaží spochybniť úplne všetko – politikov, médiá, cirkev aj firmy. V ruských médiách sú naopak inštitúcie vykresľované ako stabilné a dôveryhodné. Preto Smatana odporúča prekladať informácie z ruských televízií a ukazovať ich občanom západných štátov, aby videli, čo o nás v Rusku hovoria a že nás označujú za fašistov.

Politickí predstavitelia majú zodpovednosť, ktorú si nie vždy uvedomujú

Podľa Naďa by sa aj slovenskí politici mali ráznejšie vymedziť voči ruskej propagande a spravodajské služby by proti nej mali viac bojovať. Nemáme však ľudí so strategickým zmýšľaním a geopolitickým rozhľadom, ktorí by svoju funkciu využili na nasmerovanie slovenských občanov k pravdivým informáciám. Juraj Smatana poukázal na príklad Estónska, ktoré zverejňuje mená agentov. Náš premiér však podľa Naďa myslí skôr na biznis a vlastné politické ambície. Nekonzistentnosť slovenskej zahraničnej politiky a postoja k Rusku sa prejavila aj pri jednaniach o Nord Stream II.. Táto schizofrénia však odzrkadľuje názory väčšiny slovenskej spoločnosti, ktorá podľa prieskumov na jednej strane tvrdí, že Rusi nemali právo zasahovať do vnútorných záležitostí Ukrajiny, ale zároveň to nevidia ako dôvod na našu reakciu voči Rusku.

Je veľmi jednoduché stať sa nástrojom ruskej propagandy

Po otázke z publika, či je Edward Snowden nástrojom ruských spravodajských služieb sa diskutujúci vyjadrili, že Snowden sa automaticky stal súčasťou ruskej propagandy od okamihu ako sa ocitol na ruskom území. To by sa však v jeho situácii zrejme stalo v každom inom štáte. Jeho nezávislé správanie je obmedzené a vyznieva ako paradox, že Putin v rámci protiteroristického balíčka nariadil mobilným operátorom ukladať všetky dáta za obdobie posledného polroka. Na záver hostia vypichli najnebezpečnejšie, ale aj najvtipnejšie tvrdenia ruskej propagandy, napríklad informáciu, že v USA chcú z knižníc vyradiť Bibliu, ale ponechávajú si Korán, alebo že Rusko zničí americký dolár v priebehu pol roka prostredníctvom novej mince.