Diskusia Café Európa: Načo je nám Vyšehrad?

Mali by sme vystúpiť, aby sme sa dištancovali od nedemokra-tických tendencií našich susedov alebo má pre nás spolupráca v rámci V4 stále pridanú hodnotu?

V prípade Vyšehradskej spolupráce si netreba robiť ilúzie. Súdržnosť a schopnosť koordinácie neboli nikdy samozrejmosťou.

Naposledy sa to ukázalo pri hlasovaní o presunutí Európskej agentúry pre lieky (EMA) z Londýna. Jedným z dôvodov, prečo Bratislava nakoniec nebola úspešnou bol i ten, že krajiny východnej polovice EÚ sa nedokázali dostatočne  skoordinovať (kandidovali aj Varšava či Sofia).

Napriek tomu, že Vyšehrad nefunguje vždy ako jednoliata spolupracujúca skupina vnútri EÚ, v kľúčových momentoch sa dokázal zomknúť a presadiť svoje záujmy. Vždy mal aj dlhodobý, spoločný cieľ.

Keď V4 (vtedy ešte V3) vznikala, tým cieľom bol odsun sovietskych vojsk. Neskôr to boli demokratizácia a  integrácia v EÚ a NATO. Pri tej Slovensku ostatní vyšehradskí partneri mimoriadne pomohli.

Dnes sa však zdá, že najmä s demokraciou začíname mať vo V4 problém.

Vyšehradská skupina iliberálnych demokracií?

Termín „iliberálna demokracia“ spopularizoval maďarský premiér Viktor Orbán a dodal, že vzorom pre jeho vládu nie sú demokracie západného typu, ale silné autoritárske režimy Ruska a Turecka.

Je po útokoch na justíciu a znefunkčnení ústavného súdu, likvidácii slobodných médií, obmedzení mimovládnej sféry a zmene volebného systému v prospech najväčšej strany Maďarsko stále demokratické?

Podľa Mareka Lenča z Katedry medzinárodných vzťahov a diplomacie UMB krajina momentálne spĺňa aspoň kritériá „volebnej demokracie“, no dochádza v nej k postupnému rozpúšťaniu systému.

Podobne znepokojivý vývoj sledujeme v Poľsku. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay upozorňuje na fakt, že Jarosław Kaczyński, ktorý reálne drží v rukách moc, nemá žiadnu oficiálnu funkciu, je iba radovým poslancom.

Zároveň sa však zatiaľ v Poľsku nepodarilo presadiť zákony, ktoré by demokraciu oslabili do takej miery, ako v Maďarsku.

Treťou krajinou, pri ktorej sa objavujú obavy o liberálnu demokraciu, je Česká republika. V posledných voľbách zvíťazil kontroverzný miliardár so slovenskými koreňmi Andrej Babiš.

Podľa Strážaya ho s Orbánom a Kaczyńskim spája najmä nevôľa k prehlbovaniu európskej integrácie a prijatiu eura. Vyslovene antieurópskymi by týchto politikov nenazýval, ani jeden z nich podľa neho nemá záujem z EÚ vystúpiť.

Slovensko nateraz vysiela presne opačné signály, než jeho traja vyšehradskí kamaráti. Ficova vláda sa hlasne stavia za členstvo SR vo všetkých integračných plánoch.

V prípade viacrýchlostnej Európy  chceme byť súčasťou tej najvyššej rýchlosti. Nemôžu nás však naši partneri vo V4 „brzdiť“? Nehrozí , že nás zvyšok EÚ hodí so susedmi do jedného vreca?

Výhody Vé štvorky

Podľa Strážaya je spolupráca vo V4 jedinečná v tom, že je neformálna. V súvislosti s jej jednotným   odporom voči migračným kvótam sa podľa neho začala do istej miery preceňovať. A to tak v západnej Európe, ako i u nás doma.

V4  nemá spoločné orgány okrem Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý sídli v Bratislave. Práve táto neformálnosť je jej výhodou.

Jednania a diskusia vo V4 nemusia vždy znamenať spoločný postup. V4 nie je známa tým, že by v EÚ spravidla fungovala ako spoločný blok. Pre našu diplomaciu sú však rokovania V4 pridanou hodnotou a v dôležitých momentoch dokáže Vyšehradská skupina zaujať spoločnú pozíciu.

Demonštratívne z nej vystupovať by teda nemalo žiadny význam, i keď vývoj u našich partnerov nás môže právom znepokojovať. Pokiaľ  máme na tento vývoj mať akýkoľvek, i veľmi obmedzený, vplyv, prerušiť kontakty by bolo podľa Strážaya i Lenča najhorším krokom.

Na vyšehradskú spoluprácu sa  nemôžeme pozerať iba ako na nástroj spoločného postupu voči tretím krajinám alebo voči Únii. Rovnako dôležitá, ak nie dôležitejšia, je spolupráca vnútri V4, vzájomná pomoc, zlepšovanie vzťahov ale napríklad i budovanie infraštruktúry a prepojení v našom spoločnom priestore.