Diskusia Café Európa: Ohrozujú tajné služby naše súkromie?

Hosťami diskusie boli Miroslav Kelemen, rektor Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach a Martin Dubéci, vedúci analytického oddelenia OZ ALFA a aktívny bloger.

Ohrozujú tajné služby súkromie slovenských občanov?

Dúbéci nevidí ako najvyššiu hrozbu samotné tajné služby, ale súkromné subjekty. Mediálne známy prípad je sledovanie domu pána premiéra dronom. Za dôležité považuje nastavenie legislatívy týkajúcej sa tejto problematiky a dodržiavanie týchto pravidiel.

Kelemen sa zastáva spravodajskej komunity, pretože tá existuje pre ochranu a bezpečnosť bežných občanov. Ako najväčšiu hrozbu občanov vníma dobrovoľné a bezhlavé odovzdávanie súkromných informácií. Zároveň sa teší, že aj zásluhou pripravovaného zákona o spravodajských službách, vzrástol záujem verejnosti o diskusiu na túto tému.

Vývoj technológií predbehol nastavenie legislatívy

Dubéci považuje za nevyhnutné nastaviť legislatívu regulujúcu ľahko dostupné technológie, ktorými je možné sledovať a odpočúvať ľudí. Takáto diskusia v súčasnosti prebieha na pôde Európskej únie i v USA. Technológie, ktoré môžu narušiť naše súkromie sú v súčasnosti veľmi sofistikované a ľahko dostupné. Každá krajina by si mala nastaviť vlastný legislatívny rámec na predaj týchto technológií, podobne ako reguluje predaj zbraní.

Význam tajných služieb

Spravodajská komunita má zo zákona stanovenú úlohu bdieť nad bezpečnosťou, vysvetľuje Kelemen. Okrem Slovenskej informačnej služby (SIS) a Vojenského spravodajstva sú tu aj iné služby, ktoré slúžia ako „oči a uši štátu.“ Ak softvéry týchto služieb vyhodnotia nejakú osobu ako bezpečnostné riziko, zbierajú o nich ďalšie informácie.

„Žijeme v prostredí, kedy sa informácie stali tovarom.“ (M. K.)

Dôveryhodnosť tajných služieb

Dubéci navrhuje tajným službám aby uverejnili na svojich webových stránkach bezpečnostné pravidlá, ktorými sa riadia, čo môže vzbudiť dôveryhodnosť občanov voči týmto službám. Málokto napríklad vie, že jednou zo smerníc SIS je zničiť naše súkromné informácie do 72 hodín v prípade, že sa k nim dostanú. Slovenské spravodajské služby však nezbierajú kompletné dáta o občanoch, pretože na to nemajú kompetentné technické vybavenie.

Zásah do súkromia zamestnanca

Kelemenov názor je, že ak zamestnanca trápi, či jeho šéf vidí, aké stránky v pracovnej dobe prezerá, potom asi zamestnanec nevyužíva pracovný čas efektívne. Je neetické ak zamestnanci preposieľajú pracovné informácie konkurencii a zamestnávateľ má právo sa voči tomu chrániť. Tak ako je prirodzené chrániť sieť zvonka, je prirodzené chrániť ju aj zvnútra.

Ochrana súkromia vs. bezpečnosť

Kelemen tvrdí, že kto nemá nekalé zámery, nemá ani dôvod obávať sa zberu dát. Nevidí problém v tom, že služba, ktorá má bdieť nad našou bezpečnosťou, zbiera tieto dáta. Týmto službám by mal byť tiež vytvorený kvalitný pracovný priestor, aby sa nemuseli obávať zmien pri každej zmene vlády.

Dubéci však vidí problém v celkovom nastavení systému týchto služieb. O tom svedčí aj fakt, že na Slovensku máme veľa káuz, ktoré ostali nedoriešené. Zber dát sa stal každodennou záležitosťou. Človek by musel utiecť do lesa, aby utiekol pred vytváraním digitálnej stopy.

Medzištátna výmena informácií

Dubéci vysvetľuje ako fungujú medzištátne dohody, na základe ktorých si štáty a organizácie vymieňajú informácie. Slovensko umožňuje prístup cudzej moci do domácich databáz výmenou za prístup k databázam iných krajín.

„Ak by som sa niečoho mimoriadne obával, tak je to vymieňanie informácií na základe medzištátnych dohôd.“ (M.D.)

Kelemen tvrdí, že ide len o bezpečnostné spojenectvo a žiadny štát nám neberie suverenitu. Ide o profesionálny vzťah.

Obaja hostia ponúkajú návrhy na zlepšenie celkovej ochrany súkromia. Kelemen navrhuje zaviesť bezpečnostnú edukáciu detí v oblasti technológií už na základných školách. Dubéci prízvukuje nevyhnutnosť diskusie o nastavení bariér vo vzťahu štátu a jednotlivca.  Obaja hostia sa zhodli na tom, že potrebujeme jasnú právnu normu a občan musí mať zaručenú ochranu.