Diskusia Café Európa: Partnerstvo EÚ a USA: TTIP na dobrý obchod?

Diskusiu moderoval Vladimír Bilčík a jej hosťami boli Jozef Viskupič, poslanec NR SR (poslanecký klub OĽaNO) a člen výboru pre európske záležitosti a Štefan Rozkopál, generálny riaditeľ sekcie zahraničného obchodu Ministerstva hospodárstva SR.

Ako v úvode poznamenal Vladimír Bilčík, téma TTIP zatiaľ na Slovensku nebola živo diskutovaná, hoci pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa konali v máji 2014, TTIP vo viacerých členských štátov rezonovalo porovnateľne ako témy migrácie a nezamestnanosti. Bilčík však zdôraznil, že v prípade TTIP ide o dohodu, ktorá zatiaľ „neexistuje, a ktorá ani nemusí existovať“. To, čo primárne vyvoláva vášnivé diskusie je fakt, že obsah pripravovanej dohody, a to, k čomu sa zaviažu rokujúce strany, nie je dosiaľ verejnosti známe. Cieľom diskusie bolo teda priniesť verejnú diskusiu o TTIP na Slovensko – a oboznámiť sa s tým, čo pre nás môže táto dohoda z pohľadu Únie, no primárne z pohľadu slovenských záujmov a slovenského politického a obchodného postavenia znamenať.

Úvodná otázka smerom k hosťom bola priama: Je TTIP dobrá vec? Poslanec Viskupič vymenoval očakávania, medzi ktoré najmä v dôsledku odstraňovania tarifných a netarifných bariér patria hospodársky rast, nové pracovné miesta a lepší boj s krízou. Na druhej strane však spomenul štyri okruhy týkajúce sa TTIP, ktoré vyvolávajú otázky. Prvým okruhom je otázka transparentnosti, ktorá je spojená s tajnosťou rokovaní a prípravy dohody. Hoci Európska komisia, ktorá disponuje mandátom vyjednávača, má za úlohu informovať členské štáty o tom, ako rokovania prebiehajú, informovanie širokej verejnosti má nedostatky a vyžaduje si väčšiu pozornosť. Viskupič vyjadril skepsu voči ministerským pozíciám, nakoľko je na ne často vyvíjaný „lobistický, neodborný tlak“, čo môže spôsobiť „chybovosť i tam, kde máme nejaký záujem“.

Druhým okruhom je otázka opatrení na ochranu investorov, možné arbitrážne konania a vplyv pre Slovensko. Predmetom kritiky je konkrétne mechanizmus „Investor-State Dispute Settlement“ - ISDS a to, do akej miery bude obsiahnutý v dohode – ide o to, aby korporácie nevyhrávali nad legislatívou národných orgánov.

Ďalším okruhom sú vysoké parametre ochrany životného prostredia, ktoré sú zavedené v priestore Európskej únie. Otázkou je, či bude legislatívny režim EÚ zakomponovaný v TTIP. Posledný, no veľmi zásadný bod sa týka spôsobu spolupráce a rozhodovania pri tvorbe štandardov a noriem v rámci TTIP. Viskupič upozornil na to, že pokladá za dôležité, aby národným parlamentom bolo umožnené mať posledné slovo, a teda aby bola dohoda prijatá v tzv. „mix režime“.

Podľa Štefana Rozkopála, TTIP je pre Slovensko prínosný. Uviedol príklad podobnej dohody medzi EÚ a Kanadou, v prípade ktorej, ak sa podarí presadiť, že bude „zmiešaná“, tak sa cez Európsky parlament, Komisu a Radu dostane aj na rokovania národného parlamentu, odkiaľ bude putovať na podpis prezidentovi. Parlament má následne právo uviesť, s ktorými súčasťami dohody nesúhlasí. Ďalšou veľkou investičnou dohodou je dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Južnou Kóreou, ktorá už priniesla prvé, vyčísliteľné pozitíva. Rozkopál pripomenul, že okolo nás prebiehajú silné ekonomické integračné procesy (napr. ASEAN, TPP, BRIC, NAFTA) a je dôležité sa tomuto trendu prispôsobiť. K otázke, či sa nám znížia štandardy, na ktoré sme v rámci EÚ zvyknutý, Rozkopál poznamenal, že verejne deklarovaná pozícia EÚ je taká, že „štandardy sa meniť nebudú“. Ide však o ich harmonizáciu a reguláciu, najmä o ich zosúladenie a vzájomné uznanie s USA, čo by malo byť pre obe strany dohody prínosom. Z pohľadu dopadov TTIP na Slovensko, ako veľmi otvorenú krajinu, ktorej až 93% HDP tvorí export, je očakávaný rast. To zatiaľ okrem vlastnej štúdie Ministerstva hospodárstva predpokladá aj analytická štúdia dopadov TTIP Podnikateľskej aliancie Slovenska. TTIP je podľa Rozkopála jeden z nástrojov, ktorý môže Slovensku pomôcť z procesov, ktoré bežia v zahraničí, „vyťažiť maximum“. Môže sa podľa neho stať, že tak, ako bola zablokovaná ACTA, bude zablokovaný TTIP - „všetko je otvorené, určite obchod so Spojenými štátmi bude fungovať, určite na Slovensku budeme fungovať tak ako doteraz. Ide o to, či nemôžeme lepšie.“