Diskusia Café Európa: Pôjdem po škole na Úrad práce?

Našimi hosťami boli Michal Lukáč z Katedry verejnej politiky a verejnej správy, Fakulty sociálnych vied UCM a Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV a člen Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Problém uplatniteľnosti študentov

Lukáč zdôrazňuje, že FSV UCM je veľmi mladou fakultou, ktorá ešte nebola zaradená v hodnotní ARRA a nemôže objektívne hodnotiť uplatniteľnosť absolventov. Poukazuje na to, že uplatniteľnosť absolventov UCM sa líši od odborov. Politológia a európske štúdia už dnes nie sú takými zaujímavými odbormi pre študentov, ako bývali pred rokmi. Odbor verejnej správy je pre študentov dnes atraktívnejší kvôli širokej uplatniteľnosti v budúcnosti ako odborní pracovníci v štátnej aj súkromnej sfére, ale aj v neziskových organizáciách. Pridanou hodnotou štúdia na UCM je možnosť individuálneho študijného plánu, ktorý študentom umožňuje venovať sa počas štúdia aj práci a rozvíjať tak svoje praktické zručnosti, ktoré ale prechádzajú dôsledným výberom.

„Ak sa chcete uplatniť, začnite pracovať už počas vysokej školy.“ (Lukáč)

Páleník poukazuje na potrebu, aby si študenti hľadali pracovné miesta v odbore, ktorý študujú. Študenti, podľa neho, by mali byť aktívnejší aj v oblasti dobrovoľníctva, nielen vo svete, ale aj doma na Slovensku. Stáže sú formou nadobúdania praktických zručností, hoci nie sú vždy platené.

Európska komisia vytvorila program záruky pre mladých, ktorý dáva možnosť mladým zamestnať sa, zúčastniť sa štúdia prípadne tréningu. Prostriedky zo spomenutého programu sa využívajú na programy absolventských praxí, aby získali ďalšie zručnosti do budúcnosti a zvýšila sa ich možnosť uplatnenia sa na trhu práce. Problém je so skupinou mladých, ktorí nie sú vzdelaní a majú menšiu šancu sa tak uplatniť.

„Absolventi vysokých škôl majú skončiť na úrade práce, ale na strane prekážky, ktorá ponúka pracovné príležitosti.“ (Páleník)

Vlastná praktická dráha absolventov

Lukáč poukazuje na to, že množstvo študentov si už počas štúdia otvára malé podnikania a snažia sa pracovať v študovanom odbore. Sám Lukáč dával možnosť praxovať v určitej destinácii cestovného ruchu, kde sa študenti podieľali na tvorbe projektov, grafických návrhov alebo iných vizuálnych doplnkov. Fakulta pristúpila ku forme ústnych skúšok, ktoré podľa Lukáča, dávajú študentom možnosť lepšie si cvičiť prejav a zbaviť sa tak stresu z verejného vystupovania ako aj možnosť ďalšieho osobného rastu.

Páleník ďalej poukazuje na tzv. sociálnu ekonómiu, kde nie je cieľom zárobková činnosť, ale samotná aktivita, pričom generuje vysokú zamestnanosť. Absolventi verejnej správy by mali prirodzene pracovať v štátnej a verejnej správe, ale môžu nájsť uplatnenie aj v neziskových organizáciách rôzneho typu.  Poukazuje však na to, že táto forma ekonomiky na Slovensku nie je dobre financovaná.

Dobrovoľníctvo

Lukáč pripisuje dobrovoľníctvu vysokú váhu, dokonca on sám začínal ako dobrovoľník v kultúrnej oblasti. Dobrovoľnícka činnosť sa často môže nakoniec pretaviť aj do pracovného vzťahu a študent už počas štúdia môže pracovať na nejakú formu úväzku, ktorá sa neskôr môže stať úväzkom na plný čas.

„Dobrovoľníctvo nemá na Slovensku ešte také miesto ako v zahraničí.“ (Lukáč)

Mimovládne organizácie by potrebovali na financovanie aj dobrovoľníckych aktivít peniaze od štátu napríklad vo forme systematických grantov. Páleník tvrdí, že aj v tejto sfére je možné zarobiť si, pričom to môže byť zároveň spojené aj s tvorbou hodnôt pre spoločnosť.

Prepojenie štúdia na prax

Trh vzdelávania má obrovské časové omeškania. Páleník hovorí aj o horizonte piatich rokov, kým sa ukáže či štúdium v danom odbore má uplatnenie pre budúcnosť. Problém vidí, že štruktúra vzdelávania je prispôsobená vnútornej personálnej štruktúre univerzity a nie štruktúre trhu práce. K zmene tejto štruktúry by mohla prispieť tzv. daňová pôžička, ktorá by študentov tlačila do racionálnejšieho modelu rozhodovania pri výbere vysokej školy, aby sa uplatnili v praxi v budúcnosti.

„Dnešné financovania školstva na základe počtu prijatých študentov deformuje trh práce.“ (hosť z publika)

V spoločnosti prevláda názor, že ukončenie vysokoškolského štúdia prináša vysokoplatenú prácu v kancelárii, ktorá nie je stresujúca, pričom práve opak môže byť pravdou, keď práca pri páse je tou lepšie platenou a aj menej stresujúcou. Páleník však poukazuje na potrebu férového a transparentného spôsobu výberu povolaní, aby medzi absolventami neprekvitala frustrácia.

Lukáč tvrdí, že na Slovensku je možno priveľa vysokých škôl, a to verejných a aj súkromných, kedy v jednom meste študuje rovnaký odbor množstvo študentov, ktorí si nenájdu adekvátne zamestnanie v odbore. V minulosti sa niektoré odbory otvárali len raz za niekoľko rokov, čo zlepšovalo možnosti týchto študentov. To isté platí aj o možnosti zlúčenia univerzít, aby študenti dostali čo najlepšie vzdelanie. Problém vidí hlavne v odboroch ako je učiteľstvo, kde študenti nemajú motiváciu sa hlásiť, kvôli predpokladaným nízkym platom. Riešenie tejto oblasti majú však na starosti primárne aktéri politiky.

Pálenik vníma ako problém, že prvý stupeň vysokoškolského štúdia nemá dostatočnú váhu v spoločnosti. Mnohým absolventom by pre ich budúce povolanie stačilo aj bakalárske vzdelanie. Ako príklad uvádza sestričky v zdravotných zariadeniach. Bakalárske štúdium vníma ako odborné, ale hlavne praktické vzdelanie pre uplatnenie, pričom magisterské alebo inžinierske vníma už skôr ako vedecké vzdelanie.

Ako jeden z veľkých problémov trhu práce je „prítok a odtok“ pracovnej sily. Odtok predstavujú starobní dôchodcovia, ktorých je však stále okolo 120 000 pracujúcich a majú súbeh platu a dôchodku, čo je možné považovať za deformáciu pracovného trhu. Ako riešenie navrhuje zákaz plného starobného dôchodku a plného úväzku.

Podľa Lukáča je bakalársky stupeň štúdia na Slovensku zatracovaný. Väčšina zamestnávateľov kladie druhý stupeň ako podmienku pre prijatie do zamestnania.

Mobility študentov ako prostriedok nadobudnutia praxe

Záujem študentov o mobility prevyšuje možnosti univerzity vyhovieť všetkým záujemcov na UCM. Lukáč však hovorí, že záujem je aj od študentov, ktorí chcú prísť študovať na univerzitu z rôznych častí Európy. Páleník hovorí o potrebe formalizovať vzdelanostné zručnosti neformálnym spôsobom, keďže dnešný YouthPass nie je považovaný za rovnocenný dokument alebo diplom ku formálnemu vzdelávaniu. Jednou z ďalších možností pomôcť štúdiu na vysokých školách je zaviesť vysokoškolskú inšpekciu, ktorá by po vzore školskej inšpekcie monitorovala výuku.