Diskusia Café Európa: Prečo nám rastú ceny energií?

Slovenskom sa v posledných dňoch začal šíriť zjavný hoax, ktorý tvrdí, že „zdražovanie súvisí s plynom, ktorý Pellegrini s Kiskom rozdávajú zadarmo Ukrajine!“. Za plyn, ktorý na Ukrajinu reverzným tokom posielame, Ukrajinci platia. S týmto teda zdražovanie určite nesúvisí.

Napriek tomu zdražovanie je reálne, ide o oficiálne rozhodnutie slovenského regulátora. Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Ľubomír Jahnátek totiž 4. decembra oznámil, že v budúcom roku porastie cena elektrickej energie v priemere o 5,66 %, ceny plynu o 5,67 % a ceny tepla o 4,7 %.

Dôvodom tohto zvyšovania nie je reverz plynu na Ukrajinu, ale zvyšovanie cien na svetových trhoch, kde elektrina narástla o 27 % a plyn o 24 %. Nárast cien pre slovenské domácnosti je oproti tomu naozaj iba kozmetický. Je to preto, že ceny energií sú na Slovensku vysoko regulované a prihliada sa pri nich na ochranu spotrebiteľa viac, než pri akomkoľvek inom tovare.

Predseda Združenia dodávateľov energií Michal Hudec nie je veľkým fanúšikom tejto regulácie. Viac, než zvyšovanie cien energií ho v slovenskej energetike znepokojuje kvalita podnikateľského prostredia. „Či tu máme rozvíjanú hospodársku súťaž, alebo nemáme. Či si dodávatelia konkurujú a či zákazník za cenu, nech je väčšia alebo menšia, dostáva takú hodnotu, akú by mohol, keby tu nefungovali isté prvky cenovej a hlavne necenovej regulácie.“

Súčasný nárast podľa neho nie je ničím mimoriadnym, na mesačnej faktúre za elektrinu priemernej domácnosti sa to podľa neho odrazí zvýšením o približne 1,2 eura. To je samozrejme iba priemer a záleží od viacerých okolností, napríklad, či elektrinou domácnosť aj kúri. Zvýšenie však rozhodne nie je pre nikoho likvidačné.

Podľa riaditeľa SFPA Alexandra Dulebu je normálne, že štát ceny reguluje. „Nikdy nemôžeme mať úplne čistý trh v energetike. Štát musí garantovať, že ľudia budú mať dosť peňazí na elektrinu a na teplo.“ Ide však o mieru regulácie a o to, či je transparentná. Niekedy sa v nej totiž skrývajú aj prvky, ktoré nielen, že nechránia spotrebiteľa, ale ho naopak skryte zdaňujú.

Až 68 % z konečnej ceny energií totiž tvoria rôzne poplatky. Vedúca tímu ekonomických analýz na Zastúpení Európskej komisie na Slovensku Lívia Vašáková konkrétne hovorí, že máme napríklad najvyššie poplatky za prenos spomedzi okolitých štátov.

Tieto poplatky sú vysoké napríklad aj preto, že ich vyberateľ – Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS) – prispieva do štátneho rozpočtu. Podľa Vašákovej či Hudeca sa teda dá hovoriť o skrytej dani.

Z čoho vytvárane energiu?

Slovensko dnes podľa Hudeca má dostatočnú kapacitu, aby samo vyrobilo všetku elektrinu, ktorú v krajine spotrebujeme. Inštalovaný výkon by našu ročnú spotrebu bez problémov zvládol. Napriek tomu ju z časti aj dovážame, no to je iba z toho dôvodu, že niekedy sa to jednoducho finančne viac oplatí.

Problémom Slovenska teda nie je to, či dokáže dostatok elektriny vyrobiť, ale z čoho ju vyrobí a za koľko. V súčasnosti najlacnejšia energia na našom trhu je tá vyrobená v starých jadrových blokoch. Preto sa Slovenské elektrárne snažia dostavať tretí a štvrtý blok atómovej elektrárne Mochovce.

Dostavba je však spojená s množstvom problémov a jej neustále rastúca cena dostala do finančných problémov samotnú firmu Slovenské elektrárne. Vašáková upozorňuje, že podobne problematicky to vyzerá s väčšinou ostatných atómových elektrární, ktoré sa v EÚ snažia postaviť napríklad Fínsko, Maďarsko či Francúzsko.

Nie úplne najlacnejšie nás vychádza výroba elektriny v tepelných elektrárňach, ktoré spaľujú nekvalitné hnedé uhlie. Aby sa to vôbec ekonomicky vyplatilo, vláda musí jeho spaľovanie „vo všeobecnom ekonomickom záujme“ dotovať.

Minister hospodárstva Žiga však prednedávnom na Stredoeurópskej energetickej konferencii vyhlásil, že tieto dotácie skončia do roku 2023.

Príležitosť pre zelenú energiu?

Z čoho teda budeme vyrábať elektrinu? Podľa Dulebu môže mať práve nárast cien pozitívne dôsledky. Keď bude tento produkt drahší, viac sa oplatí ho vyrábať. Zatraktívni sa tak investičné prostredie v tomto odvetví a aj nové zdroje, vrátane obnoviteľných, sa môžu stať rentabilnými aj bez štátnej podpory.

Aby to však platilo na škále, ktorá prinesie dôsledky pre kvalitu životného prostredia a globálne klimatické zmeny, za energiu si budeme musieť priplatiť. My, i všetky ostatné národy. Podľa Dulebu sa to však oplatí.

Vo verejnej diskusii podľa neho ignorujeme hodnotu energie ako takej. Berieme ju za samozrejmú a hnevá nás jej prípadné zdraženie. Pritom za iné veci, ktoré nepotrebujeme, sme ochotní zaplatiť podstatne viac. Skúsme si však v terajších mrazoch vypnúť radiátor a zamyslieť sa, či nám to teplo za pár eur navyše naozaj nestojí.

Článok vznikol na podujatí „Café Európa Bratislava: Prečo nám rastú ceny energií?“, ktoré zorganizovalo 4. decembra 2018 Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku spolu so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA). Diskutovali Lívia Vašáková, vedúca tímu ekonomických analýz Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Michal Hudec, predseda Združenia dodávateľov energií a Alexander Duleba, riaditeľ SFPA.