Diskusia Café Európa: Smart cities: Mestá s vlastným rozumom?

Hlavnou témou bola idea smart cities a teda budúcnosti miest, ich rozvoja, inteligentného spravovania a využitia možností nových technológií. Pozvanie do diskusie prijal primátor mesta Bratislava, Ivo Nesrovnal, a podpredseda Európskej komisie, Maroš Šefčovič. Diskusiu viedol Vladimír Bilčík z SFPA.

Čistá energia pre všetkých Európanov

V stredu 30. novembra 2016 bol Európskou komisiou prijatý nový balíček energetických plánov. Na základe tohto balíčka bola navrhnutá hĺbková transformácia energetických systémov, ktorá sa v Európe, ako povedal Šefčovič, neudiala od čias, keď sa zaviedli centralizované energetické systémy.

Záujem občanov v súčasnosti je, aby mohli byť v pozícii, kedy môžu kontrolovať to, od koho si energiu kupujú alebo či si ju chcú eventuálne vyrábať sami. Spomínaný energetický balíček sa preto zaujíma  o tieto oblasti a taktiež sa zameriava na záujem občanov žiť v čistejšom životnom prostredí  a efektívne využívať nové technológie.

Práve mestá sú fundamentálnou súčasťou tohto projektu zavádzania nového systému, modernizovania jednotlivých krajín a bojovania s klimatickými zmenami. V mestách žije najviac občanov Európy a preto ako prvé pociťujú problémy s čistotou ovzdušia, s problematickou dopravou atď. Je zaujímavou informáciou, že Európska únia stráca až 1% svojho HDP ročne práve na základe toho, koľko času jej obyvatelia strávia v dopravných zápchach.

Na druhej strane však práve mestá môžu slúžiť ako miesta, kde je možné nájsť najlepšie odpovede, ako efektívne reformovať dopravu, školský systém na základe dopytu pracovného trhu v danom regióne a podobne. Veľká perspektíva miest je viditeľná aj z retrospektívneho pohľadu Šefčoviča, ktorý spomenul, že na základe porovnania návrhov členských krajín a zástupcov jednotlivých miest Európy, sú práve reprezentanti miest tými ambicióznejšími a otvorenejšími smerom k zmenám.

Čo sú vlastne „smart cities“?

Podstatou idei smart cities alebo inteligentných miest, je cieľ, ktorý je možné zhrnúť do jednej vety: „Mestá, kde sa ich obyvatelia cítia dobre.“ (M. Šefčovič) To znamená, že im mesto ponúka mnoho možností či už z hľadiska dopravy, komunikácie s riadiacimi orgánmi, zlepšovaním životného prostredia a podobne. Druhým podtitulkom idei smart cities je efektívne šetrenie a financovanie zo strany mesta vo všetkých oblastiach.

Energetická úspornosť a mobilita

Toto sú oblasti, na ktoré sa chce Bratislava zamerať v najbližších rokoch. Pre dosiahnutie inteligentných riešení v týchto smeroch je však rovnako potrebné, uvedomiť si nové úlohy, ktoré nimi budú vznikať. Bratislava sa bude musieť naučiť vysporiadať s obrovským množstvom dát, vedieť ich správne vyhodnotiť a využiť. Ako podotkol Nesrovnal, „Bratislava čelila v doterajšom období riešeniu mnohých zanedbaní a chýb z minulosti, no teraz prichádza čas, kedy sa môže začať venovať vytváraniu inteligentných a moderných riešení do budúcnosti.“

Ako získať potrebné financie?

Bratislava sa v delení Európskej únie dostala do kategórie, kde môže poberať príspevky len z kohézneho fondu, avšak podľa Šefčoviča bola aj táto možnosť dobre využitá, čoho príkladom je aj obnovenie Starého mosta a jeho využitie pre električkovú dopravu. Problémom pri vytváraní tzv. smart riešení môže byť to, že na takéto projekty sú potrebné oveľa väčšie finančné čiastky. Tieto financie by mohli byť získavané z nového energetického balíčka Európskej komisie, v ktorom sa hovorí aj o tom, že Európska komisia chce vyčleniť ďalších 10 miliárd eur na projekty energetickej efektívnosti.

Dôležitou súčasťou toho, aby Bratislava a rovnako ďalšie slovenské mestá, mohli efektívne využívať financie z tohto energetického balíčka je, aby sa Slovensko naučilo využívať možnosti inovatívneho financovania. Toto je možné docieliť tak, že si mestá budú brať príklady z úspešných projektov z iných európskych krajín, bude vytvorená tzv. investičná platforma, kde sa pripravia projekty, ktoré budú mať investičnú návratnosť a bude do nej pripravené vstúpiť nielen mesto, ale aj kraj a vláda, banky a európske inštitúcie.

Reforma mesta

Podľa Nesrovnala je pre Bratislavu obrovskou prekážkou jej územné plánovanie a členenie. Mesto je rozdelené na mestské časti, z ktorých každá má samostatný stavebný úrad. Takéto spravovanie nemôže byť efektívne, keďže pri vytváraní projektu, napríklad v mestskej doprave, zaň nezodpovedá celkovo jedna inštitúcia, ale musí sa zhodnúť až 15 stavebných úradov. Podobným problémom čelí primátor Bratislavy aj pri vytváraní efektívnej zmeny v systéme parkovania. Práve pre tento dôvod sa rozhodol „predstaviť plán so štyrmi konkrétnymi pravidlami so strany mesta, ktoré môžu mestské časti prijať na dobrovoľnej báze a zvyšok riadenia systému parkovania už bude stáť len na jednotlivých mestských častiach.“

Šefčovič aj Nesrovnal sa v diskusii snažili odpovedať na otázky ohľadom inovácií v mestách pomocou konkrétnych príkladov nielen v oblasti ako je parkovanie, ale rovnako aj v oblasti prepájania verejnej dopravy, výstavbe a obnove železničných staníc v meste a v inteligentnom využívaní energie. Z diskusie je jasné, že hoci je Bratislava len na začiatku svojej cesty k získaniu titulu „smart city“, netreba zaostávať vo vytváraní vhodných podmienok a iniciatív, ktoré ju k tomu môžu doviesť.