Skip to main content
Logo Európskej komisie
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok30 marec 2022Zastúpenie na Slovensku

Diskusia Café Európa: Sme pripravení na vzdelávanie detí z Ukrajiny?

Po dvoch rokoch pandémie čaká slovenských učiteľov ďalšia skúška – inklúzia detí utečencov z Ukrajiny. Je naše školstvo pripravené na nápor žiadostí o zaradenie do vzdelávacieho systému? Ako pomáha v tejto situácii Európska únia?

CE vzdelávanie detí z Ukrajiny

V multikultúrnej spoločnosti netreba hľadať hrozby, ale vidieť v nej prínos. Preto je podľa Eriky Drgoňovej, riaditeľky ZŠ Ostredková, integrácia Ukrajincov a ich detí aj v našom záujme. V úvode diskusie sa však pozvaní hostia zhodli, že v súčasnej situácii je dôležité predovšetkým vytvorenie duševnej pohody. A to nielen pre deti prichadzajúce z Ukrajiny, ale aj pre slovenských študentov. Ako uvádza Svetlana Síthová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ich rezort preto krátko po začatí vojny uverejnil na svojej stránke výzvu, aby s deťmi o danej téme viedli rozhovory a diskusie. Zároveň boli zverejnené mnohé verejnené mnohé metodické materiály či webináre, ako aj spustená stránka, kde sa môžu registrovať školy a škôlky, či rodičia hľadajúci miesto pre svoje deti. Ide pritom o deti, kde ich zákonný zástupca na Slovensku požiadal o azyl alebo o dočasné útočisko. Netreba ale zabúdať ani na deti, kde zákonný zástupca berie Slovensko ako tranzitnú stanicu. Súčasná situácia tak pre naše školstvo prináša hneď niekoľko zásadných výziev.

Kapacitné bariéry

Zo strany učiteľov a škôl sme, podľa Eriky Drgoňovej, svedkami snahy a ochoty pomôcť. Narážajú však na kapacitný problém, čo predstavuje komplikácie predovšetkým z dlhodobého hľadiska. Detí, ktoré sú oficiálne evidované do našich škôl, je, ako uvádza Svetlana Síthová, doposiaľ okolo 3000. Michal Rehúš, analytik Centra vzdelávacích analýz, ale uvádza, že 43 % z ľudí, ktorí u nás doposiaľ o azyl požiadali, sú deti do 18 rokov, čo oficiálne znamená až 20 000 detí, z ktorých 13 000 študuje na ZŠ, 4000 chodí do materských škôl a približne 3000 ich ostáva pre stredné školy. Čoskoro preto možno očakávať veľký problém s ich umiestnením, predovšetkým v Bratislave. Situáciu komplikuje aj fakt, že čísla sa neustále menia a majú skôr rastúcu tendenciu. Preto je veľmi ťažké predikovať, koľko z ukrajinských detí v našich školách ostane dlhšie. Zo strategického hľadiska je preto lepšie rátať s dlhodobým rozmerom. „Ukrajinské Ministerstvo školstva je aj napriek tomu, čo sa tam deje, veľmi aktívne, vďaka čomu sa mnoho detí vzdeláva online dištančným spôsobom,” dodáva Svetlana Síthová.

Zároveň si ale uvedomuje nevyhnutnosť konkrétnych krokov. Aj preto prijala hygiena opatrenie, vďaka ktorému môžu školy svoju kapacitu prekročiť o 10 %. Vychádzajú však z aktuálneho akútneho tlaku, preto podľa Michala Rehúša nemožno hovoriť o systémovom riešení a apeluje na budovanie nových kapacít, ktoré môžu neskôr vyžiť aj naše deti, nakoľko kapacitný problém existoval oveľa skôr, predovšetkým v materských školách. Svetlana Síthová ďalej reaguje so slovami, že Slovensko prišlo o veľa kapacít práve vtedy, keď prešli materské školy pod samosprávy. Mnoho z nich sa následne zrušilo alebo bolo odovzdaných súkromníkom na rôzne účely. Dodáva preto, že Ministerstvo školstva už v rámci dlhodobých riešení zadefinovalo finančnú alokáciu z Plánu obnovy a odolnosti len na dobudovanie kapacít materských škôl do dvoch rokov 135,4 milióna eur.”

Spôsob integrácie detí

Na otázku moderátorky, ako sa reálne darí integrovať ukrajinské deti do výučby, odpovedala Erika Drgoňová, riaditeľka ZŠ Ostredková. Aj keď situácia zastihla pandémiou unavené slovenské školstvo nepripravené, učitelia sa dokázali pomerne rýchlo aktivovať. Zdieľali si medzi sebou informácie a vzájomne si radili, čo robiť. Podľa jej slov v prvom rade poučili slovenské deti o tom, čo sa na Ukrajine deje, ako to treba vnímať, upokojili ich a zároveň pripravili na to, že ukrajinské deti môžu postupne prichádzať aj na ich školu. Keď k nim potom do 3. triedy prišiel prvý chlapček, „deti na jeho privítanie začali tlieskať, mali pripravené slovníčky na efektívnejšiu komunikáciu a tešili sa, zatiaľ čo jeho mama s babičkou plakali za dvermi od dojatia. Sú to naozaj silné momenty”. Prichádzajúce deti sa do tried zaraďujú podľa ročníka, v ktorom boli na Ukrajine. V našich osnovách však existujú určité rozdiely a v mnohých prípadoch sú ukrajinskí žiaci oproti našim aj 2 roky popredu s učivom. Erika Drgoňová však dodáva, že aj keď sú vyučovacie osnovy na Slovensku a na Ukrajine odlišné, „ukrajinské deti bývajú hodnotené skôr motivačne a slovne, keďže známky momentálne nie sú podstatné. Dôležité je najmä to, že sa dieťaťu podarilo ujsť pred nešťastím a je v komunite svojich rovesníkov, kde môže byť aj šťastné”. Otázne však je, ako to bude v septembri, ak sa vojnová situácia nezlepší. Preto Michal Rehúš navrhuje, aby sme sa na integráciu pokúsili využiť aj čas prázdnin, kedy sa deti môžu naďalej zlepšovať v štúdiu slovenčiny. Následne tak budú mať slušné základy do ďalšieho školského roka a dokážu sa lepšie adaptovať.

Aj keď sú ukrajinčina a slovenčina príbuzné jazyky a staršia generácia si ešte pamätá ruštinu, čo uľahčuje komunikáciu napríklad s rodičmi, jazyková bariéra je podľa Eriky Drgoňovej pri deťoch citeľná. Štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR v súvislosti s tým pripomína jazykový kurz, ktorý je pre všetky deti na školách dostupný automaticky. Pre matky a rodiny realizuje tieto kurzy imigračný úrad a bezplatne ich možno nájsť aj cez webináre. Zároveň spomína prípravu výrazných reformných zmien pre všetky deti, ktoré k nám prichádzajú zo škôl s odlišným jazykom, ako je ich materinský. Podľa Michala Rehúša však tieto kurzy nie sú nastavené šťastne, pretože sa zvyčajne dejú poobede po celodennom vzdelávaní, v čom vidí ďalšiu výzvu a priestor na zlepšenie.

Stiahnite si praktickú brožúrku - Slovensko-ukrajinské piktogramy pre žiakov a učiteľov, ktorá sa zameriava na pomoc prekonávať komunikačné bariéry medzi žiakmi a učiteľmi zo Slovenska a Ukrajiny. 

Slovensko-ukrajinské piktogramy pre žiakov a učiteľov
slovenčina
(3.34 MB - PDF)
Stiahnuť

Dokážeme poskytnúť komplexnú podporu?

V otázke konkrétnej pomoci spomína Svetlana Síthová jednorazový príspevok rezortu školstva vo výške 200 EUR na každé dieťa od materskej po strednú školu, ktorý má predovšetkým slúžiť na zakúpenie školských tašiek, peračníka a iných základných učebných pomôcok. Tieto príspevky dostanú automaticky všetky školy s ukrajinskými deťmi. Riaditeľka ZŠ Ostredková však dodáva, že deti už do tých škôl chodia, stravujú sa v jedálni, no peniaze na pokrytie nákladov zatiaľ neobdržali. Strava pritom spadá pod rezort Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorí sa podľa jej slov vyjadrili, že peniaze získajú školy v refundácii najneskôr do marca 2023. Nevyhnutné aktuálne náklady tak školy vykrývajú svojpomocne práve vďaka rodičom, ktorí medzi sebou organizujú zbierky. Toto riešenie však nie je z dlhodobého hľadiska trvalo udržateľné a štát musí konať.

Ak majú ukrajinské deti dostať kvalitné vzdelanie a dobre sa začleniť do nášho školského systému, potrebujú podľa Michala Rehúša aj ďalšiu podporu. Ako dobrý príklad optimálneho modelu uvádza severské krajiny, kde počas predchádzajúcej utečenenckej krízy napr. vo Švédsku „bolo dieťa najprv diagnostikované z hľadiska jazykových, ale aj vedomostných zručností, na základe čoho bolo ďalej zaradené do bežnej triedy alebo sa mu vytváral individuálny vzdelávací plán”, uvádza analytik Centra vzdelávacích analýz. Deti pritom v prípade potreby dostali svojho tútora alebo asistenta, ktorý mu pomáhal prekonávať jazykovú bariéru. Toto všetko by si podľa neho na Slovensku vyžadovalo „enormné investície a úsilie, ktoré by systémovo riešili kapacity, personálnu podporu, ale aj informovanie o pravidlách pri integrácii”. Svetlana Síthová pripisuje personálne poddimenzovaný stav školstva dlhodobému zanedbávaniu zo strany predchádzajúcich vlád. Zmeny, ktoré v súčasnosti robí súčasná vláda sa zavádzajú postupne, preto nemôžu byť viditeľné zo dňa na deň. Zároveň dodáva, že aj keď majú snahu vytvárať personálne možnosti, existuje reálny problém zaplniť ich adekvátnymi špecialistami a odborníkmi. Podľa Michal Rehúša však tento problém súvisí skôr s nedostatočným platovým ohodnotením, preto ak najprv nevyriešime toto, nepomôže nám ani navýšenie kapacít. Personálne problémy v našom školstve by mohol čiastočne pomôcť riešiť aj zákon LEX Ukrajina, vďaka ktorému by sme podľa Svetlany Síthovej dokázali do nášho systému integrovať aj odborných alebo pedagogických zamestnancov prichádzajúcich z Ukrajiny, ktorí spĺňajú podmienky, ako adekvátne vzdelanie a bezúhonnosť. Erika Drgoňová zároveň pripomína, že učitelia na slovenských školách musia bezchybne ovládať slovenský jazyk, čo nás vracia k už vyslovenej potrebe efektívneho poskytovania jazykových kurzov pre utečencov.

Odkiaľ vziať financie?

„Európska únia chystá rôzne relokalizácie finančných zdrojov na to, aby sme to ako susediaca krajina vedeli ustáť aj po tej finančnej stránke”, vysvetľuje Svetlana Síthová. Erika Drgoňová z praxe vzápätí reaguje, že konkrétne veci si každá škola musí zatiaľ vyriešiť viac-menej sama, a to prevažne sponzorsky, pretože na pomoc od štátu, ktorá by reálne prišla neskôr, sa čakať nedá. Zamestnanci v školstve sa ale aj napriek existujúcim nedostatkom snažia pre čo najlepšiu integráciu týchto detí urobiť možné maximum. V tom im pomáhajú aj študenti gymnázií alebo vysokých škôl. Škola si tak našla svoj systém, ktorý spočíva v tom, že prvý deň dieťa predstavia spolužiakom a pridelia mu jedného žiaka, ktorý mu pri začleňovaní pomáha a zoznamuje ho so systémom fungovania na škole. „Zároveň sa vždy pýtame aj rodiča, čo iné by ešte potrebovali. Rovnako rodičia slovenských detí sa aktívne zaujímajú a pýtajú, ako konkrétne môžu pomôcť”, hovorí riaditeľka ZŠ Ostredková.

Prax na školách našťastie ukazuje, že kolektív prijíma deti s pochopením a solidaritou a školy sa snažia vytvárať naozaj akceptujúce prostredie. Nakoľko môže ísť v mnohých prípadoch o deti s posttraumatickým šokom, Svetlana Síthová zdôrazňuje, že odporúčané aktivity na školách sa pri procese inklúzie nových žiakov zameriavajú predovšetkým na socializáciu. Ako však sama priznáva: „Je to niečo, čo nie je v popise práce našich učiteľov a riaditeľov, ale robia to a odvádzajú skvelú prácu.” Na záver diskusie vyjadruje vieru, že sa nám v školách podarí spoločne vytvoriť priestor pre každé jedno dieťa tak, aby sa v maximálnej možnej miere u nás cítilo dobre. A to aj napriek náročnej situácii a podmienkach, v akých školstvo je.

Článok vznikol na online podujatí „Sme pripravení na vzdelávanie detí z Ukrajiny?“, ktoré zorganizovalo 30. marca Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Katarínou Koreckou diskutovali Svetlana Síthová, štátna tajomníčka Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Michal Rehúš, analytik, Centrum vzdelávacích analýz a Erika Drgoňová, riaditeľka ZŠ Ostredková.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
30 marec 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku