Diskusia Café Európa: Správa o stave Európskej únie 2022

Súčasný stav si vyžaduje odvahu brániť demokraciu pred agresormi, prijímať nepopulárne opatrenia a reformy či už v oblasti energetickej politiky, odklonu od fosílnych palív alebo potreby rozvoja zelenej energie. Aké ďalšie priority a ciele stanovila v Správe o stave Európskej únie 2022 predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová?

Tohtoročná Správa o stave Európskej únie bola iná oproti tým, na aké sme boli doposiaľ zvyknutí. Podľa slov moderátorky diskusie Evy Mihočkovej, šéfredaktorky portálu Zahraničná politika, SFPA, ju charakterizovali väčšie emócie i pátos. Ako novinárku ju najviac zaujalo vyjadrenie Ursuly von der Leyenovej, že Európska únia mala viac počúvať tých, ktorí Putina poznajú a varovali pred ním ešte dávno pred začiatkom vojny. Na otázku, či tieto slová možno vnímať aj ako formu sebakritiky vlastných inštitucionálnych radov, odpovedá Peter Stach, analytik, publicista a expert na európsku politiku nasledovne: „Zaujímavé je predovšetkým to, že ona ako Nemka povedala to A, že niektorí pravdu mali, stredná Európa a Baltské štáty, no nepripúšťa už B, že niektorí, ako napríklad Nemci, tú pravdu nemali.“ Komentátorka Zuzana Kepplová zároveň dodáva, že niektoré štáty priznali svoje pochybenie aspoň na národnej úrovni, ako to bolo v prípade Olafa Scholza alebo v prejave Emanuela Macrona na nedávnom zhromaždení OSN.

Spoločná zodpovednosť

Súčasná situácia v Európe má korene ešte skôr ako v roku 2014. Ako uvádza Eva Mihočková, Putin prvýkrát zavrel kohútiky už v roku 2009, čo vyústilo do energetickej krízy. To, podľa Karola Galeka, štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR, viedlo k diverzifikovaniu trás, nie zdrojov v Európe. „Zrazu tu vzniklo obrovské množstvo nových plynovodov a prepojení medzi jednotlivými štátmi, ale Európa ostala na ruskom plyne závislá na približne 40 %.“ Faktom tiež ostáva, že i napriek tejto hrozbe došlo k postaveniu Nord Stream-u. „Máme síce vypracované rôzne plány, ako sa od ruského plynu odpojíme, ako budeme zelenší, ako využívať obnoviteľné zdroje a zvyšovať energetickú efektívnosť, no tieto plány počítajú s rokmi 2030 – 2050, a teda bolo to nastavené na príliš dlhé obdobie na to, aby to ruský agresor vedel zneužiť,“ uzatvára Karol Galek.

Expresne rýchle riešenia bývajú bolestivé

To, či Európska únia nepodceňuje súčasnú energetickú krízu a reaguje dostatočne promptne, vysvetlil štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR na príklade Slovenska, ktoré podľa jeho slov len za štyri mesiace dokázalo nahradiť až 70 % ruského plynu. V rámci Európskeho priestoru je však Slovensko malý hráč, preto nie všetky krajiny dokážu reagovať tak flexibilne, navyše, keď sú výsostne napojené na Nord Stream. Rovnako alternatívnych zdrojov vo svete nemáme až tak veľa. „Ak vezmeme do úvahy napríklad skvapalnený zemný plyn, ktorého je 600 miliárd kubíkov, pričom len Európa spotrebuje okolo 500 miliárd a máme aj iné trhy, u ktorých stúpol záujem o alternatívne dodávky, prirodzene to zvyšuje aj ceny týchto komodít,“ vysvetľuje Karol Galek.

Podľa slov Petra Stacha je Správa o stave Únie skôr rečnícke cvičenie a avizovanie akčného plánu komisie na ďalší rok, preto v ňom „nemôžeme čakať opatrenia, ktoré sú plánované skôr.“ Má však zmysel diskutovať o tom, či sú prijaté avizované opatrenia v danej situácii adekvátne, či a komu pomôžu.

Sme si všetci rovní?

Diskutujúci sa dostali aj k téme zastropovania cien elektriny. Medzi jedno z opatrení v podobe kompenzácií patrí rozdelenie až 140 miliárd eur medzi zasiahnuté subjekty ľudí i firmy. Karol Galek však hodnotí, že tento návrh Európskej komisie Slovensku vôbec nepraje: „Hovorí sa, že zastropujeme ceny energií na nejakej úrovni 180 - 200 eur. Tým, ktorí predali nad túto úroveň, budú zisky zobrané a vložené do národného fondu a štát bude môcť rozhodnúť o tom, na čo tieto finančné prostriedky použije.“ Ako ďalej vysvetľuje, Slovensko je síce pri výrobe a spotrebe elektriny bilančne sebestačné, čo je dobré, no na strane druhej nie je táto komodita pri fungovaní vnútorného trhu iba pre nás.

Mnohí výrobcovia už túto elektrinu na obdobie ďalších dvoch rokov predali. A predali ich za ceny omnoho nižšie ako 180 eur, čo znamená, že by do takéhoto fondu Slovenské elektrárne, ktoré vyrábajú asi 70 % celkovej energie vyrobenej v našom štáte, neprispeli prakticky nič. Keď Ministerstvo financií SR vypočítalo, koľko by Slovensko z balíka Európskej únie dokázalo vybrať, prišli k sume 100 miliónov eur. To je podľa štátneho tajomníka Ministerstva hospodárstva SR niečo, čo by žiadnemu slovenskému spotrebiteľovi nepomohlo. „Preto sme navrhli riešenie na európskej úrovni, ktoré by postihlo nielen výrobcov, ale celý nasledujúci reťazec vrátane veľkého množstva obchodníkov až po spotrebiteľa,“ hovorí Karol Galek. Práve tam sú tie najväčšie prostriedky. Riešenie tak vidí v tlačení na to, aby boli prostriedky akumulované na Európskej úrovni a následne rozdeľované podľa konkrétnej spotreby v jednotlivých štátoch. Solidarita v praxi však ukazuje, že tento návrh, bohužiaľ, reálne podporili len štyri štáty.

Ako dodáva Zuzana Kepplová, v súčasnosti sa solidarita medzi členskými štátmi ako ju poznáme, kedy iní pomôžu, keď má jeden štát problémy, akoby rozpadá a my len čakáme na to, kedy sa tak udeje. Podľa Petra Stacha to vychádza z toho, že problémy dnes majú viacerí členovia EÚ. „Náš problém je iný ako problém Francúzska, hoci je to stále problém s energiou, preto je prirodzené, že chvíľu trvá, kým si ujasníme, aký je stav, kto čo v rámci solidarity potrebuje a kto mu to môže poskytnúť,“ uzatvára. Ako príklad, kedy solidarita v energetike tiež zlyhala, uvádza Karol Galek avizovaný spoločný nákup plynu, ktorý do dnešného dňa nefunguje a jednotlivé štáty si dohadovali individuálne kontrakty v Katare. „Ďalší príklad je odstavovanie nemeckých jadrových elektrární, ktoré tak isto vo významnej miere stoja za tým, že elektrina na európskom trhu vo významnej miere chýba. Pričom nič im nebráni v tom, aby ich nechali v prevádzke. Bohužiaľ, radšej naštartujú uhoľné elektrárne, čím idú proti Green Dealu a zvyšujú závislosť,“ uzatvára štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR.

Kto šetrí, má za tri

Ursula von der Leyen sa vo svojom prejave zmienila aj o potrebe šetrenia, čo je veľmi nepopulárne opatrenie. Na Slovensku je toto opatrenie podľa slov moderátorky diskusie Evy Mihočkovej zatiaľ málo akcentované. Majú dnes politici odvahu prijímať aj takéto kroky? Zuzana Kepplová pri tejto otázke predpokladá, že politici chceli najprv povedať, akými opatreniami idú prispieť a ako budú vyzerať. Zároveň sme podľa nej akoby čakali na národnej úrovni, čo sa vymyslí na tej európskej. Preto nie je prekvapená, že sa zatiaľ neviedla žiadna kampaň o tom, ako šetriť. „V istú chvíľu to ale bude musieť prísť, pretože to nevychádza len z vojny s Ruskom u nášho suseda, ale je to aj súčasťou Európskej zelenej dohody z roku 2019,“ dodáva komentátorka. Čo si bude nevyhnutne vyžadovať zmenu nášho životného štýlu a bude sa dotýkať osobného komfortu nás všetkých.

Reálne však zatiaľ nikto o šetrení nevedie masovú kampaň a lastovičky v podobe kampane Ministerstva hospodárstva SR na sociálnych sieťach v apríli tohto roku sa stretli skôr so znevažovaním zo strany opozície. Podľa Karola Galeka disponuje aj Slovenská inovačná a energetická agentúra krásnymi infografikami s 50 opatreniami, ako dokážu ľudia viac ušetriť. Treba to však dostať k ľuďom. Ministerstvo životného prostredia SR síce v súčasnosti pracuje na súbore odporúčacích opatrení pre verejnú správu a chystá väčšiu osvetovú kampaň, no potrebuje to mať dôveryhodného lídra s autoritou. Faktom však ostáva, že „najlacnejšou a najbezpečnejšou energiou je tá, ktorú nespotrebujeme, čo vedie k znižovaniu energetickej náročnosti najefektívnejšie,“ uzatvára Karol Galek, ktorý s Petrom Stachom apeluje, aby v prvom rade začal každý sám od seba.

Obnoviteľné zdroje energie

Ako príklad celej Európe spomenula v tomto smere Ursula von der Leyen Dánsko, ktoré v časoch ropnej krízy v 70. rokoch začalo masívne podporovať obnoviteľné zdroje energie. Ako vymenúva Karol Galek, na Slovensku alternatívne zdroje sú a sčasti nahrádzajú tie fosílne: „Dnes máme z plánu obnovy Európskej únie 110 miliónov eur na nové obnoviteľné zdroje, taktiež sme vyhlásili 1. aukciu, kde sme vyčlenili 18 miliónov eur a uspokojíme trh tak, že naň príde ďalších možno 130 MW inštalovaného výkonu. Takú istú schému vieme použiť v rámci modernizačného fondu, kde máme do roku 2030 vyčlenených minimálne 400 miliónov eur na podporu nových obnoviteľných zdrojov a taktiež veľmi úspešnou akciou, ktorá beží od roku 2016, je poukážkový projekt Zelená domácnostiam."

Je ohrozená Európska demokracia?

Európsky parlament sa podľa Zuzany Kepplovej len nedávno zhodol, že premenuje Orbánovu neliberálnu demokraciu na volebnú autokraciu. „Aj napriek tomu, že sa v tomto prejave o stave Európskej únie konkrétne nemierilo na Maďarsko a Poľsko, pomenúvali sa určité problémy a kroky, či už ide o súdnictvo, hybridné hrozby a korupciu,“ dodáva komentátorka. V týchto dňoch Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová a šéf diplomacie Josep Borrell taktiež ohlásili balík pre demokraciu.  Zaujímavý je podľa Petra Stacha aj odkaz na širší kontext transparentnosti financovania a tých, ktorí vstupujú do verejného diskurzu. To je základ, na ktorom sa dá stavať bez toho, aby sme sa vystavovali riziku aj omylu. „Z pohľadu užívateľa, má každý právo na férové informačné prostredie rovnako, ako má napríklad spotrebiteľ právo na nákup potravín, ktoré sú v záruke. Základný rešpekt voči užívateľovi by teda mal existovať,“ sumarizuje Zuzana Kepplová.

Článok vznikol na online podujatí „Správa o stave Európskej únie 2022“, ktoré 22. septembra 2022 zorganizovalo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. S Evou Mihočkovou, šéfredaktorkou portálu Zahraničná politika, SFPA, diskutovali Karol Galek, štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR, Zuzana Kepplová, komentátorka a Peter Stach, analytik, publicista a expert na európsku politiku.