Diskusia Café Európa: Stravujú sa deti v našich školách zdravo?

Stravovanie detí je mimoriadne dôležité

Strava ovplyvňuje naše zdravie v každom veku, má významný podiel pri kardiovaskulárnych i onkologických chorobách. Väčšinou význam stravy podceňujeme, riadime sa skôr inštinktom, marketingom, nerozmýšľame, čo dávame sebe a deťom na tanier. Jedlo však pôsobí na deti viac ako na dospelých, pretože sú vo vývoji. Nutričná gramotnosť by mala  zahŕňať celú spoločnosť; od škôlky, školu až po zamestnávateľa a rodinu. Treba v nej vzdelávať deti, dospelých i seniorov.

Prostredníctvom školských jedální vieme ovplyvniť, aby slovenské deti jedli lepšie. Tu sa stravujú päťkrát v týždni a obed tvorí ich hlavný potravinový príjem. Dieťa, kým skončí školskú dochádzku, od predškoláka, cez základnú i strednú školu, skonzumuje zhruba 4 tisíc pokrmov v jedálni. Je to príliš veľa na to, aby sme nevyužívali, že jedlo pre deti môže byť prevenciou pred civilizačnými chorobami a taktiež môže  zlepšovať ich vitalitu aj výsledky v škole. Aktuálne sa v školských jedálňach stravuje 70% školopovinných detí, v materských školách je to až 98% a postupne s dospievaním sa toto percento znižuje.

Ideálne pre deti – bufetové stoly

Podľa Anetty Vaculíkovej, zakladateľky OZ Skutočne zdravá škola na Slovensku, sa rodičia o výživu detí na školách zaujímajú buď príliš detailne, extrémne, alebo vôbec. Pritom dobré stravovacie návyky by sa mali naučiť v rodine. V škole sa dá tomu pomôcť správnym stravovaním v jedálňach, ale aj výukou vo viacerých predmetoch. Rodič by sa mal viac zaujímať, čo deťom chutilo, dávať pozitívnu spätnú väzbu, než len kritizovať jedlo v školských jedálňach. Príkladom zdravého a efektívneho školského stravovania je systém, ktorým varí Marián Maszay, vedúci školskej kuchyne Spojenej školy na Tilgnerovej ulici v Bratislave. Po kariére v gastro segmente, keď varil aj pre švédskeho kráľa, či hviezdy showbiznisu, dokázal postupne zabezpečiť výnimočné vyvážené stravovanie v školskej jedálni.  Rozmanité jedlo sa tu podáva formou bufetových stolov. „Snažím sa viesť žiakov k tomu, aby si nabrali, čo majú radi, ale s mierou.“ Zásadná je podľa neho komunikácia a potreba si uvedomiť, že varí pre deti, nie pre vedenie školy, či rodičov. Takouto prípravou stravy, keď z 1 200 žiakov školy sa stravuje v tejto školskej jedálni až 850 z nich ukazuje, že aj v školskej jedálni sa dá variť zdravo, chutne, rozmanito a aj podľa predpisov.

Problémom sú sladené a kolové nápoje

V našich školských jedálňach sa od mäsa postupne posúvame na rastlinnú stravu, primárne potraviny, využívame len mierne spracované potraviny a zakázané sú ultraspracované potraviny. Adela Penesová  diabetologička a obezitologička pôsobiaca na  FTVŠ UK i Biomedicínskom centre SAV vysvetľuje, že podľa prieskumov až tretinu našich detí nekontrolujú rodičia či raňajkovali a nepripravujú im desiatu. Ľahším riešením je pre nich dať deťom peniaze na jedlo a nápoje z bufetu, z automatu. Aj podľa odporúčaní svetových organizácií by deti vôbec nemali piť sladené nápoje a mali by obmedziť cukor. Podľa platnej legislatívy sú tieto nápoje na školách zakázané. Diskutujúci sa zhodli, že treba učiť žiakov jesť zeleninu, ovocie, pretože obezita u detí stúpa. Na prezentáciu zdravšieho stravovania sa dá využiť množstvo aktivít v jedálni, aj v škole. Pomohol aj európsky projekt, keď sa ovocie dostalo do škôl.

Jedným z rizikových faktorov sú reklamy na nezdravé potraviny počas detských programov, v tomto by EÚ mohla pomôcť legislatívne. Nesprávna je cenotvorba na Slovensku, pretože zdravé potraviny sú drahšie než menej zdravé. Pritom 12 krajín v EÚ má zvýšené dane na nezdravé jedlá, dokonca aj okolité krajiny. Na Slovensku chýba samotná osvetová kampaň o stravovaní.

Zlepšuje sa potravinová gramotnosť

Práve OZ Skutočne zdravá škola sa podarilo s ministerstvom školstva pozmeniť systém výberu potravín v školských jedálňach, ide však len o odporúčanie. Aby sa zlepšovala potravinová gramotnosť a kvalita stravovania, školy zaraďujú do predmetov informácie o zdravých potravinách, pripravujú zážitkové vyučovanie na základných i v materských školách. Do aktivít OZ sa zapojilo 112 škôl, prostredníctvom miest a mestských častí dokopy 200 slovenských škôl, ktoré varia zdravšie a venujú tejto téme veľkú pozornosť. Ak by sa záujem o kvalitné potraviny do školských jedálni zvýšil, mohlo by to v konečnom dôsledku pomôcť aj domácim dodávateľom. Stále viac detí neje toľko mäsa, ako je predpísané v pokynoch pre jedálne, kde by mali byť dva dni jedlá s mäsom, dva bezmäsité dni a jeden polo mäsitý. Ukazuje sa, že efektívnejšie stravovanie je také, keď si deti môžu vybrať a nejesť iba prílohu, ak sa vydáva len jedno jedlo. Deti majú citlivé chuťové poháriky a jedlo ovplyvňuje aj ich aktivitu, myslenie. Ťažké jedlá pri trávení spôsobujú útlm, presladené zas hyperaktivitu. Ekologické nie je ani to, že navarené jedlo z jedální sa nedá darovať a tak sa vytvára zbytočný odpad.

Máme dobrý systém stravovania na školách

Napriek výhradám je náš systém školského stravovania hodnotený viacerými krajinami ako výnimočný, nakoľko v niektorých európskych krajinách vôbec nefunguje a kvalita jedál pre deti je u nich veľmi zlá. Okrem správneho stravovania by sa mala pozornosť venovať nedostatku pracovníkov v našich jedálňach, ktorí sú podhodnotení a taktiež zastaralým technológiám.

Tlak na dobré stravovanie by podľa zúčastnených mal „vyjsť z kuchyne“. Dôležité je mať na svojej strane rodičov, ktorí vidia v akej sú ich deti kondícii, pokiaľ kvalitne a zdravo jedia. Potrebná je angažovanosť všetkých zainteresovaných. Ak chýba niektorá zložka: deti, rodičia, školská jedáleň, vedenie školy, učitelia; zmeny sa nepodaria. Pomôcť by mohli príklady dobrej praxe nielen zo Slovenska, ale aj v rámci EÚ. Najmä pre tých, ktorí sa boja zmeny.

Článok vznikol  z obsahu diskusie v Café Európa: Európska komisia venuje veľkú pozornosť stravovaniu detí. Je reálne dostať kvalitné potraviny od domácich výrobcov do našich škôl? Majú slovenské deti zdravé stravovacie návyky a čo jedia na školách? O tom, ako to zlepšiť  diskutovali: Anetta Vaculíková, zakladateľka OZ Skutočne zdravá škola na Slovensku, Adela Penesová, diabetológička a obezitologička pôsobiaca vo FTVŠ UK i v Biomedicínskom centre SAV a Vedúci školskej kuchyne v Spojenej škole Tilgnerova v Bratislave, Marián Maszay. Moderátorom diskusie bol Martin Staňo. Tento formát vznikol v spolupráci s RTVS, Denníkom SME a Rádiom FM v bratislavskej kaviarni  Scherz KAFE.