Diskusia Café Európa: Sú LGBTI+ ľudia a veriaci naozaj dva vzdialené tábory?

Otvára cirkev láskavú náruč aj LGBTI+ ľuďom? Alebo musia LGBTI+ veriaci tajiť svoju identitu, ak chcú byť súčasťou cirkevného života? Dokáže byť cirkev 21. storočia bezpečným prístavom, kde je pestrosť vítaná? V Café Európa v Teplárni sa diskutovalo o prijatí LGBTI+ ľudí cirkvou.

O svojej skúsenosti hovorila lesba, a zároveň veriaca katolíčka, Radka Trokšiarová, ktorá prežila útok na Tepláreň. Pozvanie do diskusie prijala aj evanjelická farárka Anna Polcková a bývalý politik a publicista František Mikloško.

Hoci sa Radke Trokšiarovej nepáčia viaceré vyjadrenia cirkvi a oficiálny postoj k LGBTI+ ľuďom, v Boha naďalej verí. „Do kostola idem vtedy, keď naozaj chcem a keď mám potrebu. S Bohom sa totiž môžem rozprávať hocikde,“ povedala Radka počas diskusie v rámci Café Európa.

Uvedomovanie si vlastnej identity prichádzalo pre ňu vtedy, keď sa vzdialila od cirkvi. Pri spovedi jej však nenapadlo hovoriť o svojej orientácii, lebo to neberie ako hriech. „Ani mi nikdy nenapadlo sa z niečoho takého spovedať,“ uviedla Radka.

Tvoja orientácia je okej, ale mala by si žiť v celibáte

Keď šla do Vatikánu na stretnutie s pápežom, šla na spoveď a rozprávala sa s kňazom  takmer štyri hodiny. Podľa jej slov bol veľmi milý a otvorený. Keby bolo viac takýchto ľudí aj na Slovensku, možno by sa od cirkvi tak nevzdialila.

Keď niekomu z cirkevného prostredia povedala, že je lesba, nestretla sa s pochopením, skôr naopak. Prišli vyjadrenia, že „okej, my ťa berieme, ale mala by si žiť v celibáte“, a „len to nikomu nehovor“.

Radka sa v rámci cirkvi stretla aj so snahou liečiť homosexualitu. „Nejaké tri-štyri roky dozadu sa niekto, koho poznám, takto vyjadril. Povedal mi, že ak chcem s tým pomôcť, tak vie, ako sa to dá riešiť. Bola som zaskočená,“ spomína Radka.

Byť si blízko je podstatnejšie

František Mikloško, bývalý politik a publicista, si nevie predstaviť, že by takto vstupoval do života človeka a menil ho. Zároveň si myslí, že je vzťah medzi kresťanmi a LGBTI+ ľuďmi napätý z obidvoch strán, a preto je potrebné sa častejšie stretávať a vzájomne sa spoznávať.

„Osobná skúsenosť je absolútne kľúčová. Ja si myslím, že držím nejakú doktrínu katolíckej cirkvi vo svojom vnútri. Videl som toľko životných dramatických príbehov. Som veľmi opatrný v tom, niekoho súdiť a skôr mám pocit, že byť blízko niekoho je ďaleko podstatnejšie,“ povedal Mikloško.

Najhoršie je mlčanie

Anna Polcková, evanjelická farárka, oceňuje Mikloškov postoj, no nesúhlasí s tým, že by sa vytváralo napätie z obidvoch strán. „Ja si nemyslím, že LGBTI+ ľudia vytvárajú napätie. LGBTI+ ľudia sú v tomto celom spoločenskom diskurze na strane tých, ktorí sú napádaní, odmietaní. Je tu nejaká sila, ktorá im stále ukazuje miesto,“ upozorňuje Polcková.

Pokračovala, že sama veľmi trpí tým, že väčšina ľudí, ktorá vie, ako sa k tejto téme postaviť, mlčí. „To mlčanie je strašné. Vedie k tomu, že všetky tie zlé, až démonické, sily, ktoré vedú človeka k nenávisti a zabíjaniu, by sa mohli ďalej šíriť, a nikto im nevie povedať, že takto nemôžete s človekom pracovať. Pretože príkaz lásky je najdôležitejší a je dôležitejší ako všetko to, čo z Biblie nepochopíte,“ vysvetlila Polcková v diskusii.

Roman Samotný, LGBTI+ aktivista