Diskusia Café Európa: Trianon – storočná krivda Maďarov?

Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá po rozpade Rakúsko-Uhorska okrem iného určila hranicu medzi Maďarskom a Československom, podpísali 4. júna 1920 vo Versaillskom zámku Grand Trianon mocnosti víťaznej Dohody (USA, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko) a predstavitelia Maďarska.

Kým na Slovensku sme už pomaly na túto udalosť zabudli, respektíve ju považujeme za samozrejmosť, v Maďarsku je téma spolu s pocitom istej historickej krivdy stále živá. Príkladom je minuloročné vyjadrenie sekretariátu maďarského premiéra Viktora Orbánana na Twitteri, v ktorom vyobrazuje Trianon ako násilný akt voči Maďarsku, ktorý ho pripravil o dve tretiny územia.

Na sté výročie si Maďari pripravili niečo veľkolepejšie. Neďaleko parlamentu už čoskoro vyrastie nový pamätník, 100 metrov dlhá rampa zo žuly s vytesanými názvami vyše 12,000 obcí bývalého Uhorska. Hoci sa to na Slovensku môže javiť ako neadekvátne, na maďarské pomery ide podľa profesora histórie Romana Holeca ešte o pomerne citlivé spracovanie. Ako uviedol v diskusii Café Európa, rôzne pamätníky Trianonu sú v hojnom počte rozšírené po celom Maďarsku a väčšinou ide o vyobrazenia ako gilotína, či roztrhané telá. 

Bol Trianon nespravodlivý?

Holec zastáva názor, že pohľad na spravodlivosť je vždy do istej miery subjektívny, ale označiť Trianonskú zmluvu za nespravodlivú by nebolo správne. „Cieľom Versaillského systému bolo uzatvoriť vojnu, ktorá bola dovtedy najstrašnejšou v dejinách ľudstva, vytvoriť novú spravodlivú Európu, ktorá dá každému národu šancu na sebarealizáciu, aby sa konflikt neopakoval a zároveň potrestať tých, ktorí vojnu spôsobili.“ Práve Rakúsko-Uhorsko napadnutím Srbska rozpútalo prvú svetovú vojnu, a tak bolo Maďarsko mierom exemplárne potrestané.

Podobne ako na všetky historické udalosti, aj na Trianonskú zmluvu sa podľa politológa a bývalého diplomata Kálmána Petőcza treba pozerať cez optiku vtedajších štandardov. Zároveň podotýka, že princíp sebarealizácie a etnickej hranice, tak ako bol prezentovaný vo vtedajšom zmluvnom systéme, nebol v prípade Maďarska uplatnený dôsledne, čo môže spätne vytvárať pocit určitej krivdy. Keď si však porovnáme krivdu Trianonu napríklad s krivdou vo vzťahu k židom počas holokaustu, a v tom, aká sa dnes téme venuje pozornosť, je zjavné, že prežívanie Trianonu v Maďarsku dnes nie je úplne adekvátne.

Slovensko-maďarské vzťahy

Roman Holec vidí problém v tom, že Slováci a Maďari o sebe navzájom vedia veľmi málo, hoci žijú v tesnej blízkosti. Najmä Maďari o Slovákoch. Keby sme nadviazali intenzívnejšiu kultúrnu spoluprácu, naučila by nás na jednej strane viac chápať traumu Maďarov a oni by zase lepšie uvedomovali, že Uhorsko bolo štátom nielen Maďarov ale aj Slovákov. Kálmán Petőcz dodáva, že Maďari na rozdiel od Slovákov kladú oveľa väčší dôraz na budovanie národnej identity.

Nie je to však tak dávno, čo vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom boli oveľa vyhrotenejšie. Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay považuje Trianon za vedome politicky živenú tému cielenú primárne na domáce publikum, prípadne na Maďarov v zahraničí, ktorí majú v Maďarsku hlasovacie právo. Vo vzťahu k susedom maďarská vláda vyvažuje naratív o krivde zdôrazňovaním partnerstva a spolupráce, aj v rámci Vyšehradskej štvorky.

Dnešné vzťahy sú vďaka tomu navonok omnoho kultivovanejšie. Otázkou zostáva, či sa nám problémy z minulosti podarilo vyriešiť, alebo len čakajú skryté a dočasne ignorované pod povrchom. Strážay sa domnieva, že došlo predovšetkým k formálnej zmene komunikačnej kultúry. Ako príklad jednej z nedoriešených tém uvádza otázku dvojitého občianstva. Podobných tém by sme našli viac.

Kálmán Petőcz pripisuje pozitívny vývoj vo vzájomných vzťahoch členstvu v rovnakých medzinárodných organizáciách a spoločným záujmom, ktoré odsúvajú menšinovú otázku do úzadia. „V rámci EÚ zdieľame spoločné hodnoty a chceme ich spoločne budovať,“ uviedol politológ. Určitý faktor zblíženia mohla podľa Strážaya paradoxne priniesť aj nedávna migračná kríza, počas ktorej sme si uvedomili, kto sú skutočne „tí iní“ a do akej miery Slovensko a Maďarsko spája kultúrna, či náboženská identita.

Do budúcnosti nemožno vylúčiť ani opätovné vyhrotenie vzťahov. Zmenu môžu priniesť napríklad voľby a obmena politikov. Vzájomné vzťahy však nezávisia len od nálady politikov. Napríklad v oblasti obchodu bolo v roku 2018 Slovensko pre Maďarsko druhým najdôležitejším obchodným partnerom. Tu symbolizmus a gestá nezohrávajú až takú významnú úlohu.

V najbližších parlamentných voľbách na Slovensku napríklad podľa prieskumov hrozí, že sa do parlamentu nemusí dostať žiadna maďarská strana. To môže mať potenciálne za následok, že Maďari sa nebudú cítiť dostatočne zastúpení a budú sa viac radikalizovať.

Petőcz na záver diskusie dodáva, že bez ohľadu na to, či bude maďarská strana v parlamente, je dôležité aby sa na Slovensku mali všetci ľudia, vrátane Maďarov, dobre. Potom bude chýbať živná pôda zneužiteľná politikmi. Ako doma, tak aj za našimi hranicami.

Článok vznikol na podujatí „Trianon – storočná krivda Maďarov?“, ktoré zorganizovalo 29. januára v Žiline Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (SFPA) a nadáciou Hannsa Seidla. S Jurajom Hajkom diskutovali historik z Historického ústavu SAV a Katedry slovenských dejín FiF UK v Bratislave Roman Holec, riaditeľ SFPA Tomáš Strážay a Kálmán Petőcz, politológ a bývalý diplomat.