Dvojkríž na eurominci Slovensko posilnil

Slovensko sa vďaka euru Česku veľmi rýchlo vzďaľuje, vyhlásil pred vlaňajším bratislavským summitom lídrov Európskej únie poradca súčasného predsedu českej vlády Vladimír Špidla. Komentár Dušana Chreneka

Český expremiér síce patrí k podporovateľom prijatia eura u našich západných susedov, s jeho výrokom by však zrejme súhlasili aj politici z opačného tábora. Za necelé štvrťstoročie od rozpadu spoločného štátu by sme asi len ťažko našli oblasť, v ktorej sa naše republiky od seba tak výrazne odlíšili.

Na prístup oboch krajín existujú prirodzene rôzne názory. Slovensko však vstupom do eurozóny viditeľne zosilnelo. Aj pri pohľade na socioekonomické ukazovatele možno povedať, že pre našu krajinu išlo prevažne o úspešné roky, a to aj napriek tomu, že euro sme prijímali v čase vrcholiacej hospodárskej krízy v roku 2009. Udržiavame si jeden z najvyšších hospodárskych rastov v EÚ, miera nezamestnanosti postupne klesla na jednociferné hodnoty a rástli aj reálne mzdy.   

Ekonomické problémy viacerých krajín a rozsiahle ochranné mechanizmy, ktoré krajiny eurozóny museli vybudovať, nám však ukázali, že aj druhá najsilnejšia mena sveta má svoje slabiny. Ak chceme z eura ťažiť aj naďalej, musíme sa spolu s ďalšími krajinami eurozóny podieľať aj na jeho ďalšom posilňovaní.

V čase, keď sa v Európe diskutuje o budúcnosti EÚ, o tom či budeme mať viacrýchlostnú Európu a či jej základom bude eurozóna, prišla so správou o spoločnej mene aj Európska komisia. Dokument má podnietiť diskusiu o silných stránkach, slabinách i ďalších opatreniach, pred ktorými eurozóna stojí. Pozrime sa preto teraz trochu bližšie na to, čo nám euro prinieslo a čo ho pravdepodobne čaká ďalej.

Každodenný život

Jednotná mena je jedným z najvýznamnejších úspechov Európy a jej výrazným symbolom. Prispela k väčšiemu prepojeniu našich ekonomík, euro v súčasnosti využíva viac ako 340 miliónov Európanov v 19 členských krajinách. Desiatky ďalších krajín svoje meny na euro naviazali. Európska mena má aj silnú podporu ľudí. Na Slovensku je s ňou spokojných 77 percent obyvateľov.

Výhody eura pociťuje väčšina z nás aj v každodennom živote. Naša životná úroveň už nie je vydaná na milosť a nemilosť vysokej inflácii a premenlivým výmenným kurzom. Slovensko zažíva historicky najnižšie sadzby hypoték, ktoré umožnili tisícom ľudí získať vlastné bývanie. Euro stabilizovalo aj ceny. Inflácia sa pohybuje okolo dvoch percent alebo nižšie. Ľudia už nemusia pri prechode cez hranice v eurozóne platiť vysoké poplatky za výmenu peňazí. Prevod peňazí do inej krajine eurozóny alebo ich výber z bankomatu už nestojí viac ako doma.

Aj európske podniky čerpajú z toho, že sú súčasťou najväčšieho jednotného trhu a obchodného bloku na svete. Spoločná mena im priniesla veľké časové aj finančné úspory. Obzvlášť to platí v prípade Slovenska, ktoré je jednou z najotvorenejších svetových ekonomík a 85 percent nášho vývozu putuje na európske trhy. Mnohí investori, ktorí v posledných rokoch na Slovensko prišli, zdôrazňujú, že členstvo v eurozóne bolo pre nich dôležitým faktorom pri rozhodovaní o umiestnení investície.

Napokon, euro je dôležité aj politicky. Slovensko je aj vďaka členstvu v eurozóne v absolútnom jadre integrácie a sedí za rovnakým stolom a rozhoduje rovnakým hlasom ako svetové ekonomické mocnosti Nemecko či Francúzsko.

Krízu sme zvládli

Finančná a hospodárska kríza na druhej strane eurozónou poriadne zatriasla a ukázala aj jej nedostatky. Aj keď sme mali silnú menovú politiku riadenú Európskou centrálnou bankou, hospodárska koordinácia bola slabá a časť politikov a analytikov euru dokonca predpovedala rýchly koniec. Eurozóna musela prijímať viaceré opatrenia na zlepšenie rozpočtového dohľadu, posilnenie koordinácie ekonomických politík a zefektívnenie spoločnej finančnej regulácie a dohľadu. Na záchranu krízou poznačených krajín sme vytvorili záchranné mechanizmy – eurovaly. To všetko prispelo k stabilizácii situácie v eurozóne.

Aj dnes sa ešte nájdu politici, ktorí budúcnosť eura spochybňujú, do predpovedí o jeho blízkom konci sa však už nepúšťajú ani oni. Opatrenia na záchranu eurozóny priniesli historicky najnižšie úrokové miery pre štát i domácnosti a ušetrili nám stámilióny eur. Prispeli aj k ozdraveniu verejných financií, prečistili trh a priniesli nové investičné príležitosti.

Eurozóna dnes zažíva najlepší rok za posledné desaťročie – rastú všetky členské štáty, výrazne klesla nezamestnanosť aj deficity verejných financií a posilňuje sa výmenný kurz eura voči doláru. To však neznamená, že si môžeme spokojne založiť ruky a tváriť sa, že nám kríza nezanechala aj trpké dedičstvá ako nárast rozdielov medzi krajinami a regiónmi, a ešte stále vysokú nezamestnanosť.

V jadre diskusií

Mali by sme preto využiť súčasné "dobre počasie" a prijať opatrenia, ktoré našu spoločnú menu posilnia. Medzi také patrí napríklad dobudovanie bankovej únie a dosiahnutie pokroku pri znižovaní a rozložení rizík v bankovom sektore. Na to, aby reálna ekonomika získala rôznorodejšie a inovatívnejšie možnosti financovania, okrem iného aj prostredníctvom kapitálových trhov, je nevyhnutné realizovať úniu kapitálových trhov. Komisia vidí priestor aj na výraznejšiu koordináciu hospodárskych politík či silnejšie prepojenie finančnej podpory z rozpočtu EÚ so štrukturálnymi reformami.

Diskutovať budeme aj o ďalšej politickej integrácií. Tá by mohla zahŕňať vymenovanie stáleho predsedu euroskupiny a spoločné zastúpenie v medzinárodných inštitúciách. Krajiny eurozóny budú napokon po odchode Spojeného kráľovstva tvoriť až 85 percent celkového HDP Únie. V hre je aj myšlienka vytvorenia ministerstva financií pre eurozónu – prípadne aj s rozpočtom pre eurozónu – a Európskeho menového fondu.

Uvažuje sa aj o nástrojoch na pomoc krajinám v prípade, že ich zasiahne hospodársky otras, ktorý je príliš veľký na to, aby ho zvládli sami. Môže to byť napríklad prostredníctvom európskeho systému ochrany investícií alebo poistenia v nezamestnanosti. Diskusie prebiehajú aj o posilnení sociálnych práv v eurozóne.

Tieto i ďalšie návrhy budú prirodzene ovplyvňovať budúcnosť celej Európskej únie. Slovensko bude ako člen eurozóny v jadre tejto diskusie. Možno aj to mal český expremiér Špidla na mysli, keď tamojším politikom odporúčal inšpirovať sa Slovenskom.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol zverejnený v denníku SME 9. júna 2017.