Dnes je Medzinárodný deň boja proti homofóbii, transfóbii, bifóbii a interfóbii, keď si pripomíname, že Svetová zdravotnícka organizácia pred 31 rokmi zrušila zaradenie homosexuality medzi duševné poruchy. Komentár Heleny Dalliovej
Tento historický míľnik sa oslavuje už 17 rokov. Má upriamovať pozornosť na neľahkú situáciu lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer osôb a presadzovať rovnosť vo všetkých smeroch.
Napriek pokroku z posledných desaťročí je rovnosť LGBTIQ ľudí naďalej len iluzórna, ako vidno z výsledkov prieskumu Agentúry EÚ pre základné práva o LGBTI osobách a dúhovej mapy Medzinárodnej asociácie homosexuálne orientovaných žien a mužov (ILGA-Europe).
Znepokojenie vzbudzujú spiatočnícke praktiky, ktoré zavládli v niektorých krajinách EÚ, napríklad „zóny bez LGBT“ či obmedzovanie práv transrodových osôb, ktorými sa spochybňuje samotná existencia LGBTIQ osôb.
Hoci čoraz väčšia časť Európanov podporuje rovnosť lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových, intersexuálnych a queer osôb, smutnou pravdou je, že v Európe pre nich neexistuje bezpečné miesto. Či už ide o šikanovanie na školách až po diskrimináciu na pracovisku, nenávisť na internete až po násilie na ulici, situácia nie je ružová, a to najmä pre ľudí, ktorí sú ľahšie rozpoznateľní ako LGBTIQ.
V Belgicku 6. marca dobodali na smrť 42-ročného Davida Polfieta, keď bol pomocou zoznamovacej aplikácie pre gejov vylákaný na schôdzku.
Táto brutálna vražda nie je ojedinelými prípadom. Ukazuje nám, ako ďaleko môže zájsť homofóbia, ak sa nerieši. Je súčasťou dlhého radu vrážd a pokusov o zavraždenie LGBTIQ osôb len preto, že sú, kým sú.
Politici musia konať rýchlo, zvlášť keď ide o život.
Komisia preto predložila stratégiu pre rovnosť LGBTIQ osôb na roky 2020 – 2025. Jej cieľom je okrem iného dosiahnuť, aby trestné činy páchané z nenávisti a nenávistné prejavy boli zahrnuté do zoznamu európskych trestných činov.
Vyzývame teda, aby opatrenia na úrovni EÚ boli doplnené a posilnené aj národnými stratégiami pre rovnosť LGBTIQ osôb, a to predovšetkým v tých oblastiach, v ktorých má EÚ len obmedzené právomoci, napríklad v oblasti zdravia a vzdelávania.
Minulý mesiac Európsky parlament absolútnou väčšinou hlasov vyhlásil EÚ za zónu slobody pre LGBTIQ osoby.
Hoci išlo v podstate o symbolické hlasovanie, v čase spochybňovania práv LGBTIQ ľudí Parlament ukázal zásadný postoj.
V deň hlasovania predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tweetovala: „Byť sám sebou nie je ideológia. Je to vaša identita. Nikto vám ju nikdy nevezme.“ Za vec sa postavili aj viacerí ďalší komisári a jednoznačne ukázali, že v Európskej komisii sa o rešpektovaní práv LGBTIQ osôb nediskutuje.
Práva LGBTIQ osôb sa totiž musia dodržiavať na domácej aj medzinárodnej úrovni. Návrat späť ani stagnácia na mieste neprichádzajú do úvahy.
Musíme konať tak, ako je morálne správne, dodržiavať medzinárodné a európske právo, ba dokonca ísť nad rámec tohto práva, aby sme zabezpečili rešpektovanie slobody každého jednotlivca mať vlastnú sexualitu a rodovú príslušnosť.
Aby sme to dosiahli, musíme ukázať viac odvahy ako doteraz. Vyzývam preto všetky vlády, regionálne orgány a miestne úrady, aby zvážili možnosť stať sa aktívne zónami slobody pre LGBTIQ osoby. Vyzývam, aby sa zamysleli nad tým, čo ešte treba urobiť v dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré sa venujú problematike LGBTIQ, a aby neváhali s realizáciou potrebných zmien.
Európska komisia neprestajne uľahčuje výmenu osvedčených postupov medzi krajinami EÚ.
Zdá sa, že dúhové pochody budú v mnohých európskych mestách už druhý rok po sebe zrušené. Ak nenájdeme nové spôsoby, ako poskytnúť tejto významnej časti nášho obyvateľstva primeranú viditeľnosť a uznanie, LGBTIQ osoby môžu draho doplatiť na nemožnosť zviditeľniť sa, ako aj na stratu príjmov určených na zastupovanie ich záujmov a budovanie komunít v dôsledku týchto zrušení.
Využime odhodlanie urobiť dobrú vec a ukážme svetu, ako pristupovať k právam a slobodám LGBTIQ osôb.
Nasledujme Európsky parlament a predveďme, čo je to zóna slobody pre LGBTIQ osoby.
Autorka tohto komentáru je Helena Dalliová, komisárka Európskej únie pre rovnosť.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 17. mája 2021