V týchto mesiacoch prebiehajú v Európskej únii aj v členských štátoch intenzívne diskusie o tom, ako čo najlepšie využiť európske fondy v ďalších siedmich rokoch. Slovensko by sa pritom malo poučiť aj z doterajších chýb. Komentár Ladislava Mika
Slovensko má za sebou prvé kolo prezidentských volieb. Som rád, že do finále postúpili kandidáti hlásiaci sa k proeurópskej orientácii Slovenska a voliči sa nenechali obalamutiť zavádzajúcim populizmom, ktorý v kampani zaznieval. Za taký pokladám napríklad tvrdenia o vysokých príspevkoch obyvateľov Slovenska do rozpočtu Európskej únie bez dôvetku, že Slovensko z neho dostane podstatne viac peňazí, ako do neho vloží.
V súčasnom období 2014 až 2020 môže Slovensko cez európske fondy a Program rozvoja vidieka získať takmer 15,5 miliardy eur. Z týchto peňazí v súčasnosti Slovenská republika financuje napríklad dostavbu diaľničných úsekov v okolí Žiliny a Košíc, nákup nových vlakových súprav, rozširovanie materských škôl či modernizáciu nemocníc po celej krajine, ale aj programy vzdelávania, rekvalifikácie a rozvoj zručností.
Ani štvrtina
Na druhej strane treba priznať, že s čerpaním európskych fondov má Slovensko aj problémy. Hoci peniaze z aktuálneho obdobia môže využiť až do roku 2023, dosiaľ sa Slovensku podarilo vyčerpať len niečo cez 22 percent. Krajina výrazne zaostáva napríklad pri čerpaní pomoci v operačnom programe Výskum a inovácie, kde sa prejavila slabšia pripravenosť, aj zlé nastavenie výziev a hodnotiaceho procesu na ministerstve školstva vedúce až k ich zrušeniu. Už dnes je jasné, že časť peňazí nielen v tomto programe, sa Slovensku, žiaľ, vyčerpať zrejme nepodarí.
Podobné chyby by si Slovenská republika v budúcom období, o ktorého podmienkach sa rozhoduje práve v týchto mesiacoch, už dovoliť nemala. Jednak preto, že úspešné čerpanie európskych fondov má veľký vplyv na konkurencieschopnosť a tiež preto, že balík peňazí pre Slovensko sa bude postupne stenčovať. Dôvodom je odchod Veľkej Británie z EÚ, potreba financovať nové priority súvisiace s migráciou či bojom proti terorizmu, ale aj ekonomický rast Slovenska a jeho približovanie sa k priemeru EÚ.
Podľa aktuálneho návrhu môže Slovensko získať v najbližších siedmich rokoch asi trinásť miliárd eur, čo je v bežných cenách zohľadňujúcich infláciu zhruba desaťpercentný pokles. Slovensko však bude naďalej čistým príjemcom a z európskeho rozpočtu stále získa podstatne viac, ako do neho vloží. Príspevok na hlavu by mal zostať druhý najvyšší v EÚ, po Estónsku a to 310 EUR.
O to dôležitejšie je, aby predstavitelia slovenskej exekutívy spravili všetko pre čo najefektívnejšie čerpanie týchto zdrojov. Poučiť by sa mali aj z doterajších problémov, napríklad síce sa znížil počet operačných programov, ale naďalej ostáva priveľký počet sprostredkovateľských orgánov, čo zvyšuje komplexnosť implementácie.
Jasné priority
V novom období návrh zo strany Európskej komisie uvažuje o menšom počte priorít, ktoré by mali priniesť jednoduchšiu koordináciu, aj flexibilitu čerpania fondov. Prioritami by mali byť predovšetkým programy zamerané na modernizáciu priemyslu, ekológiu a energetickú transformáciu, dopravu, vzdelávanie a sociálne programy, a podpora iniciatív na regionálnej a miestnej úrovni.
Najviac peňazí by pritom malo ísť na inteligentnejšiu a ekologickejšiu Európu. V prvom prípade sa z týchto zdrojov bude podporovať napríklad výskum, vývoj a inovácie nielen na vedeckých pracoviskách, ale aj vo firmách a v priemysle, posilnenie konkurencieschopnosti malých a stredných podnikov a taktiež rozvoj zručností s dôrazom na digitálne zručnosti a elektronizácia.
Investície do nízkouhlíkovej a ekologickejšej Európy by zas mali zlepšiť energetickú efektívnosť budov, a malých a stredných podnikov. Dôležitou oblasťou zostane aj podpora odpadového a vodného hospodárstva, biodiverzity, zvyšovanie kvality ovzdušia či našej pripravenosti na dôsledky zmeny klímy.
Kvalitu života na Slovensku môžu, samozrejme, výrazne zvýšiť aj investície v ďalších oblastiach, či už ide dobudovanie a modernizáciu cestných a železničných dopravných sietí, integráciu dlhodobo nezamestnaných, podporu vzdelávania a odbornej prípravy, sociálneho bývania a ďalších služieb pre zraniteľné skupiny obyvateľstva alebo profesionalizáciu verejnej správy.
Ako budú európske fondy pre Slovensko na ďalšie sedemročné obdobie napokon nastavené, rozhodnú až finálne rokovania medzi slovenskou vládou, európskymi inštitúciami a ďalšími členskými štátmi, ktoré sa odštartovali publikovaním hodnotiacej správy Európskej Komisie – Správa o Slovensku 2019. Už dnes je ale jasné, že ak k týmto možnostiam pristúpi Slovensko zodpovedne, môže byť v roku 2027 opäť citeľne bohatšie a modernejšie. Táto krajina by si nemala dovoliť túto šancu premrhať.
Ladislav Miko, Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Tento komentár bol zverejnený na webovej stránke www.sme.sk 25.marca 2019.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 25. marca 2019