Európu opäť obchádza prízrak antisemitizmu

Nedovoľme, aby sa s nástupom moderných technológií opäť šírili aj predsudky a nenávistné prejavy. Komentár Ladislava Mika

Keď sa povie Sereď, väčšine Slovákov sa zrejme vybavia závody vyrábajúce oblátky, logistické centrum amerického internetového giganta, vážska priehrada Kráľová alebo čerstvý prírastok najvyššej futbalovej ligy. V posledných rokoch však tisícky návštevníkov prichádzajú do západoslovenského mestečka aj pre čosi iné.

Od roku 2016 tu sídli Múzeum holokaustu, ktoré  vzniklo v priestoroch niekdajšieho pracovného a koncentračného tábora v Seredi. Počas druhej svetovej vojny ním prešlo 16-tisíc Židov, väčšinu z nich zavraždili v nacistických vyhladzovacích táboroch,  najmä v poľskom Osvienčime.

Tento najznámejší tábor smrti oslobodili spojenecké sily práve pred 74 rokmi, 27. január preto OSN vyhlásila za Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Celkovo počas neho zahynulo v Európe odhadom až šesť miliónov Židov, len v Osvienčime z toho až milión - okrem nich aj tisíce Poliakov, Rómov, Rusov, Nemcov či Čechov a Slovákov.

Hoci tieto skutočnosti sú dostatočne preskúmané a vyučuje sa o nich už na základných školách, antisemitizmus je žiaľ v časti spoločnosti stále hlboko zakorenený. Podľa veľkého prieskumu medzi židovskou komunitou v 12 krajinách EÚ, ktorý vlani v decembri zverejnila Európska agentúra pre základné práva, má až 9 z 10 európskych Židov pocit, že antisemitizmus za posledných päť rokov dokonca zosilnel.

Odlišné svety

Zaujímavý je pritom kontrast, ako na rovnakú otázku v čerstvom prieskume verejnej mienky Eurobarometer odpovedala široká verejnosť. Antisemitizmus sa v posledných piatich rokoch zhoršil podľa 36 percent obyvateľov Únie, na Slovensku takto odpovedalo iba 15 percent respondentov. Ako problém v našej spoločnosti ho označil každý piaty Slovák.

Čiastočným vysvetlením môže byť aj to, že židovská komunita na Slovensku je len veľmi malá a menej viditeľná. Prieskumy ukazujú, že antisemitizmus citlivejšie vnímajú spoločnosti, kde je Židov viac a objavujú sa aj fyzické útoky. To však neznamená, že tento problém u nás neexistuje.

Počas spomínaných posledných piatich rokov sa prvýkrát do slovenského parlamentu dostali pravicoví extrémisti a ich politici označovali migračnú krízu za židovské sprisahanie, spochybňovali štátne vyznamenania pre ľudí s údajne židovským pôvodom, šesť miliónov židovských obetí počas holokaustu označili za rozprávky či odovzdávali šeky v hodnote odkazujúcej na nacistickú symboliku. Čeliť preto musia aj viacerým stíhaniam a súd má už vyše roka a pol na stole aj návrh na rozpustenie tejto strany.

Antisemitské poznámky však nie sú, u nás a ani v Európe, iba výsadou pravicových extrémistov a vyskytujú sa, žiaľ, naprieč celou spoločnosťou. V skutočnosti až štyria z desiatich európskych Židov zvažujú podľa spomínaného prieskumu opustenie Európy. Mnohí sú síce odhodlaní zostať, no odchod odporúčajú svojim deťom. Česká eurokomisárka Vĕra Jourová to pred pár dňami v Židovskom múzeu v Bruseli komentovala trefne: Vždy, keď Židia v minulosti opúšťali Európu, nič dobré to o stave Európy nehovorilo.

Digitálny antisemitizmus

Na rast antisemitizmu Európska komisia v roku 2015 reagovala menovaním koordinátora pre boj proti antisemitizmu. Aj aktuálny prieskum potvrdil, že najväčšie obavy vyvoláva rast antisemitizmu v online prostredí. Komisia v roku 2016 vydala etický kódex boja proti nelegálnym nenávistným prejavom na internete, ktorým sa snaží bojovať aj proti antisemitizmu v online prostredí.

Je veľmi dobré, že sa k nemu prihlásili veľké spoločnosti ako Facebook, Microsoft, Twitter či YouTube a monitorovaniu a odstraňovaniu nelegálnych nenávistných prejavov začali venovať veľkú pozornosť. Postupne sa pridávajú aj ďalší dôležití hráči ako Instagram, Snapchat alebo Daily motion. Podľa zatiaľ poslednej hodnotiacej správy z vlaňajška dokázali IT spoločnosti promptne reagovať a odstrániť až 70 percent nenávistných prejavov, na ktoré boli upozornené. Štvrtú správu o pokroku v tomto úsilí zverejní Komisia už v najbližších dňoch.

Dôležitú úlohu zohrávajú aj národné vlády a inštitúcie a to aj napríklad v oblasti vzdelávania. Prieskumy nám jasne ukazujú, že podceňovanie alebo tolerancia k antisemitimu s nižším vzdelaním rastú. Platí to aj na u nás. Hoci sú Slováci k antisemtizmu vlažnejší, podobne ako priemer EÚ si myslia, že by sa táto téma mala väčšmi vyučovať v školách. 

Tieto kroky musia ísť samozrejme ruka v ruke aj s dôsledným presadzovaním domácich i európskych právnych predpisov, ktorými sa kriminalizujú činy a prejavy, ktoré verejne tolerujú, odmietajú alebo vážne zľahčujú holokaust. Takéto správanie je v dobe rýchleho šírenia falošných správ ešte nebezpečnejšie.

Mimochodom, viete čo bezprostredne predchádzalo topoľčianskemu pogromu zo septembra 1945, po ktorom zostalo v meste 47 zranených, z toho 15 vážne? Rozšírenie falošnej správy, že z miestnej kláštornej školy majú odísť rehoľné sestry a namiesto nich majú dosadiť židovských učiteľov.

Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Tento komentár bol zverejnený v denníku SME 26. januára 2019.