Hospodárska prognóza z jesene 2023

Európske hospodárstvo tento rok prestalo rásť v dôsledku vysokých životných nákladov, slabého vonkajšieho dopytu a sprísňovania menovej politiky. Hoci sa očakáva postupné oživenie hospodárskej činnosti, v jesennej prognóze sa rast HDP EÚ reviduje smerom nadol. Najnovšie ukazovatele v oblasti podnikania a údaje z prieskumov za október poukazujú na utlmenie hospodárskej aktivity aj vo štvrtom štvrťroku tohto roka v dôsledku zvýšenej neistoty. Celkovo sa v jesennej prognóze predpokladá rast HDP v roku 2023 na úrovni 0,6 % v EÚ aj v eurozóne, v roku 2024 na úrovni 1,3% v EÚ a 1,2% v eurozóne, a v roku 2025 na úrovni 1,7 % v EÚ a 1,6 % v eurozóne. Očakáva sa, že hospodárska aktivita sa bude postupne zvyšovať popri tom, ako sa oživí spotreba v dôsledku stabilne silného trhu práce, udržateľného rastu miezd a pokračujúceho znižovania inflácie. Napriek prísnejšej menovej politike sa predpokladá, že investície budú naďalej rásť a budú podporené celkovo stabilnými podnikovými bilanciami a Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti.

Inflácia sa bude naďalej znižovať po tom, ako klesla na dvojročné minimum. Odhaduje sa, že v októbri klesla v eurozóne na 2,9 %, čo predstavuje jej najnižšiu úroveň od júla 2021. Zmiernenie inflácie je čoraz rozšírenejšie vo všetkých hlavných kategóriách spotreby, nielen v oblastiach energie a potravín. Vďaka tomu, že sprísňovanie menovej politiky postupne účinkuje na hospodárstvo, by inflácia mala aj naďalej klesať, aj keď miernejším tempom, čo je odrazom pomalšieho, ale rozsiahlejšieho uvoľňovania inflačných tlakov na potraviny, výrobky a služby. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne klesne z 5,6 % v roku 2023 na 3,2 % v roku 2024 a na 2,2 % v roku 2025. Celková inflácia v EÚ by sa mala znižovať zo 6,5 % v roku 2023 na 3,5 % v roku 2024 a na 2,4 % v roku 2025.

Trh práce by mal v prognózovanom období zostať odolný, hoci najnovšie informácie z prieskumov poukazujú na určité ochladzovanie a niektoré členské štáty zaznamenali nárast nezamestnanosti. Predpokladá sa, že tento rok dosiahne rast zamestnanosti v EÚ 1,0 % a v rokoch 2024 aj 2025 sa zníži na 0,4 %. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti v EÚ zostane v rokoch 2023 a 2024 vo všeobecnosti stabilná na úrovni 6,0 % a v roku 2025 klesne na 5,9 %. Zároveň sa očakáva, že reálne mzdy začnú od budúceho roka rásť v dôsledku pokračujúceho rastu nominálnych miezd a klesajúcej inflácie.

Deficity verejných financií sa po postupnom ukončovaní fiškálnej podpory znižujú a predpokladá sa, že deficit verejných financií EÚ v roku 2023 mierne klesne na 3,2 % HDP. Očakáva sa, že pokračujúce obmedzovanie diskrečnej fiškálnej podpory ďalej zníži deficit verejných financií EÚ na 2,8 % HDP v roku 2024 a na 2,7 % HDP v roku 2025. Hlavnou hnacou silou tohto poklesu bude výrazné zníženie opatrení súvisiacich s energetikou na budúci rok a ich postupné ukončovanie v roku 2025. Predpokladá sa, že pomer dlhu EÚ k HDP bude v roku 2023 aj naďalej klesať na 83 %. Toto sa deje v prostredí vysokej inflácie, zatiaľ čo vyššie úrokové sadzby na nové emisie dlhopisov zvyšujú úrokové výdavky len postupne vzhľadom na dlhú priemernú splatnosť verejných dlhov v EÚ. Predpokladá sa, že v rokoch 2024 a 2025 sa pomer dlhu k HDP vo všeobecnosti stabilizuje nad úrovňou z roku 2019, t. j. približne 79 %.

"Blíži sa koniec roka, ktorý bol pre ekonomiku EÚ náročný. Silné cenové tlaky a sprísňovanie menovej politiky potrebné na ich obmedzenie, ako aj slabý celosvetový dopyt, si v domácnostiach a podnikoch vybrali svoju daň. Pokiaľ ide o rok 2024, očakávame mierne zrýchlenie rastu, keďže inflácia sa ďalej zmierňuje a trh práce zostáva odolný. Investície sa majú naďalej zvyšovať, a to čiastočne vďaka Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Očakáva sa, že verejný dlh a deficity budú pokračovať v poklese, aj keď miernejším tempom. Pokračujúci konflikt na Blízkom východe mal doteraz len obmedzený hospodársky vplyv mimo daného regiónu, ale zvýšené geopolitické napätie ešte viac zvýšilo neistotu a môže ohroziť vyhliadky do budúcnosti," hovorí komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.

Neistota a riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu sa v posledných mesiacoch zvýšili v dôsledku dlhotrvajúcej útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe. Doteraz bol vplyv tohto konfliktu na trhy s energiou obmedzený, ale existuje riziko prerušenia dodávok energie, ktoré by potenciálne mohlo mať významný vplyv na ceny energie, globálnu produkciu a celkovú cenovú úroveň. Ako riziko možno vnímať aj hospodársky vývoj hlavných obchodných partnerov EÚ, najmä Číny. Pokiaľ ide o vnútorné záležitosti, transmisia sprísňovania menovej politiky môže zaťažovať hospodársku aktivitu dlhšie a vo väčšej miere, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Firmy, domácnosti a verejné financie môžu mať totiž väčšie problémy s prispôsobovaním sa prostrediu s vysokými úrokovými sadzbami. A napokon možno konštatovať, že extrémne výkyvy počasia, ako sú horúčavy, požiare, suchá a povodne, ktoré čoraz častejšie vyčíňajú na celom kontinente aj mimo neho, poukazujú na dramatické dôsledky, ktoré môže mať zmena klímy nielen na životné prostredie a postihnuté obyvateľstvo, ale aj na hospodárstvo.

Táto jesenná hospodárska prognóza po prvýkrát zahŕňa Bosnu a Hercegovinu, Moldavsko a Ukrajinu, ktorým Európska rada minulý rok udelila štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ. Hospodárstvo na Ukrajine preukázalo v roku 2023 pozoruhodnú odolnosť. Predpokladá sa, že rast dosiahne v roku 2023 výšku 4,8 %, v roku 2024 výšku 3,7 % a v roku 2025 výšku 6,1 % po tom, ako sa hospodárstvo po totálnej invázii Ruska v roku 2022 prepadlo o 29 %. Toto oživenie možno pripísať výnimočnej úrode a vládnym stimulom podporeným neochvejnou podporou medzinárodných partnerov, ako aj záväzkom orgánov zabezpečovať makrofinančnú stabilitu.

V prognóze pre Slovensko sa očakáva, že slovenský HDP vzrastie v roku 2023 o 1,3 %, čo bude podporené silným vývozom a investíciami, a o 1,7 % v roku 2024, keď sa spotreba začne zotavovať z otrasu cien energie. Očakáva sa, že investície budú poháňané primárne štrukturálnymi fondami EÚ, Mechanizmom na podporu obnovy a odolnosti a vládnymi investíciami. Predpokladá sa, že konvergencia cien energií domácností s trhovými cenami povedie k zvýšeniu inflácie na 10,8 % v roku 2023 a 5,2 % v roku 2024. Očakáva sa, že nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií a nové sociálne opatrenia zvýšia deficity verejných financií v rokoch 2023, 2024 a 2025.

Viac informácií nájdete v tlačovej správe.