Európska komisia včera zverejnila Jarnú hospodársku prognózu 2023. Vo svojej správe uvádza, že európske hospodárstvo stále preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energií, zmierňovanie obmedzení dodávok a silný pracovný trh podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Vzhľadom na začiatok roka, ktorý bol lepší, než sa očakávalo, sa zvyšujú vyhliadky rastu hospodárstva EÚ na 1,0 % (1,1 % v eurozóne) v roku 2023 a na 1,7 % (1,6 % v eurozóne) v roku 2024. Európske hospodárstvo dokázalo zvládnuť nepriaznivý vplyv ruskej útočnej vojny voči Ukrajine a prekonať energetickú krízu vďaka rýchlej diverzifikácii dodávok plynu a značnému poklesu spotreby plynu. Výrazne nižšie ceny energií sa premietajú do hospodárstva, čím sa znižujú výrobné náklady podnikov. Spotrebitelia takisto zaznamenávajú pokles účtov za energiu, hoci sa predpokladá, že súkromná spotreba zostane pomerne nízka, keďže rast miezd zaostáva za infláciou.
Jadrová inflácia zostáva v porovnaní s očakávaniami vysoká, ale mala by začať postupne klesať. V marci dosiahla historicky najvyššiu hodnotu 7,6 %, predpokladá sa však, že počas prognózovaného obdobia bude postupne klesať, pričom ziskové marže absorbujú vyššie mzdové tlaky a sprísnia sa podmienky financovania. Predpokladá sa, že jadrová inflácia v eurozóne na ročnom základe dosiahne v roku 2023 v priemere 6,1 % a v roku 2024 klesne na 3,2 %, pričom v oboch prognózovaných rokoch zostane nad úrovňou celkovej inflácie. Predpokladá sa, že celková inflácia v eurozóne bude v roku 2023 na úrovni 5,8 % a v roku 2024 klesne na úroveň 2,8 %. V prípade EÚ sa očakáva celková inflácia na úrovni 6,7 % v roku 2023 a následný pokles na 3,1 % v roku 2024.
Rekordne silný trh práce posilňuje odolnosť hospodárstva EÚ a očakáva sa, že reakcia trhu práce EÚ na pomalšie tempo hospodárskeho rastu bude len mierna. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude tento rok na úrovni 0,5 % a v roku 2024 klesne na 0,4 %. Očakáva sa, že miera nezamestnanosti zostane tesne nad úrovňou 6 %.
"Európske hospodárstvo je na tom lepšie, než sme predpokladali na jeseň minulého roka. Vďaka odhodlanému úsiliu o posilnenie našej energetickej bezpečnosti, pozoruhodne odolnému trhu práce a zmierneniu obmedzení dodávok sme sa vyhli zimnej recesii a položili sme základy pre mierny rast v tomto a budúcom roku. Inflácia sa ukázala ako nepríjemnejšia, než sa očakávalo, ale predpokladá sa, že počas zvyšku roka 2023 a v roku 2024 bude postupne klesať. Zlepšovanie v oblasti verejných financií bude pokračovať, keďže opatrenia na podporu energetiky sa postupne rušia. Riziká sú však stále pomerne vysoké a brutálna invázia Ruska na Ukrajinu aj naďalej vrhá tieň neistoty, pokiaľ ide o vyhliadky. Musíme zostať ostražití – a musíme byť pripravení reagovať na akékoľvek budúce otrasy rovnakou jednotou a odhodlaním, aké nás preniesli cez posledné tri búrlivé roky," hovorí komisár pre hospodárstvo Paolo Gentiloni.
Deficity verejných financií sa majú najmä v roku 2024 znižovať. Napriek tomu, že sa zaviedli podporné opatrenia na zmiernenie vplyvu vysokých cien energií, viedol silný nominálny rast a rušenie zostávajúcich opatrení súvisiacich s pandémiou k ďalšiemu poklesu súhrnného deficitu verejných financií EÚ v roku 2022 na 3,4 % HDP. Klesajúce ceny energií by mali v roku 2023 umožniť vládam postupne ukončovať podporné opatrenia v oblasti energetiky. Tento trend by mal byť ešte výraznejší v roku 2024, čo povedie k zníženiu deficitu na 3,1 % HDP v roku 2023, resp. 2,4 % HDP v roku 2024. Predpokladá sa, že súhrnný pomer dlhu k HDP v EÚ bude v roku 2024 stabilne klesať pod 83 % (90 % v eurozóne), čo je však stále nad úrovňou spred pandémie. V členských štátoch možno pozorovať veľkú rôznorodosť fiškálnych trajektórií.
Zvýšili sa riziká horšieho než očakávaného vývoja hospodárskeho výhľadu. Nepoľavujúca jadrová inflácia by mohla naďalej obmedzovať kúpnu silu domácností a vynútiť si silnejšiu reakciu v oblasti menovej politiky so širokými makrofinančnými dôsledkami. Okrem toho by nové prípady finančného stresu mohli viesť k ďalšiemu nárastu averzie k riziku, čo by mohlo byť podnetom k výraznejšiemu sprísneniu úverových štandardov, než sa predpokladalo v tejto prognóze. Expanzívna fiškálna politika by ešte viac poháňala infláciu a spôsobila by odklon od opatrení menovej politiky. Následkom otrasov v bankovom sektore alebo v súvislosti so širším geopolitickým napätím sa navyše môžu objavovať nové výzvy pre svetové hospodárstvo. Zároveň stále pretrváva neistota vyplývajúca z pokračujúcej invázie Ruska na Ukrajinu. Keď sa pozrieme na pozitívnu stránku, priaznivejší vývoj cien energií by viedol k rýchlejšiemu poklesu celkovej inflácie s pozitívnymi účinkami na domáci dopyt.
V prognóze pre Slovensko sa očakáva, že slovenský HDP vzrastie v roku 2023 o 1,7 %, čo bude podporené výraznou expanziou investícií, a o 2,1 % v roku 2024, a to najmä v dôsledku oživenia vývozu, keďže sa predpokladá, že sa odstránia prekážky v dodávateľských reťazcoch. Keďže ceny energie boli v roku 2022 väčšinou pevne stanovené, konvergencia s trhovými cenami má viesť k zvýšeniu inflácie na 10,9 % v roku 2023 a 5,7 % v roku 2024. Jadrová inflácia zostáva silná a je stimulovaná rastúcimi cenami potravín a služieb. Predpokladá sa, že nové opatrenia vrátane opatrení zameraných na zmiernenie vysokých cien energie povedú v roku 2023 k zvýšeniu deficitu verejných financií na 6,1 % HDP. Potom sa má znížiť na 4,8 %, keďže sa očakáva, že väčšina opatrení bude postupne ukončená.
Viac informácií môžete nájsť na nasledovných odkazoch:
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 16. mája 2023
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku