Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Tlačové oznámenie23. mája 2022Zastúpenie na Slovensku

Je tu jarný balík európskeho semestra 2022 a s ním aj najnovšia Správa o Slovensku

Po 2 rokoch od vypuknutia pandémie COVID-19 a v čase prebiehajúcej ruskej invázie na Ukrajine dnes Európska komisia zverejnila jarný balík európskeho semestra 2022. Obsahuje konkrétne odporúčania i samostatné správy pre jednotlivé krajiny EÚ. 

SK and EU flags

V hospodárskej prognóze z jari 2022 sa predpokladá, že hospodárstvo EÚ bude v rokoch 2022 a 2023 naďalej rásť. Hoci hospodárstvo EÚ naďalej vykazuje odolnosť, ruská útočná vojna proti Ukrajine vytvorila novú situáciu, v ktorej sa ďalej vyhrocujú existujúce prekážky brániace rastu, pri ktorých sa očakával postupný ústup do úzadia. Zároveň prináša ďalšie výzvy pre hospodárstva krajín EÚ týkajúce sa bezpečnosti dodávok energie a závislosti od dodávok fosílnych palív z Ruska. 

Čo majú spoločné európsky semester, Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (RRF) a nový plánu REPowerEU

Na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a riešenie súčasných výziev sú spoľahlivým rámcom európsky semester a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je ústredným prvkom nástroja NextGenerationEU. Hnacou silou reformných a investičných programov členských štátov bude v nadchádzajúcich rokoch aj naďalej Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Ide o hlavný nástroj na urýchlenie súbežnej zelenej a digitálnej premeny a posilnenie odolnosti členských štátov, ktorým napomáhajú aj vnútroštátne a cezhraničné opatrenia podľa plánu REPowerEU.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny prijaté v kontexte európskeho semestra vedú členské štáty k tomu, aby adekvátne reagovali na staré aj nové výzvy a dosiahli hlavné spoločné ciele politík. Tento rok sú v nich zahrnuté odporúčania na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami REPowerEU a Európskou zelenou dohodou.

Aké sú najnovšie usmernenia v oblasti fiškálnej politiky? 

Osobitný charakter makroekonomického šoku spôsobeného inváziou Ruska na Ukrajinu, ako aj jeho dlhodobé dôsledky na potreby EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti si vyžadujú starostlivý návrh fiškálnej politiky v roku 2023

  • Fiškálna politika by mala rozšíriť verejné investície do zelenej a digitálnej transformácie a energetickej bezpečnosti.
  • Úplné a včasné vykonávanie plánov obnovy a odolnosti je kľúčom k dosiahnutiu vyšších úrovní investícií.
  • Fiškálna politika by mala byť v roku 2023 obozretná a fiškálne plány členských štátov na budúci rok by mali byť zakotvené v obozretných strednodobých postupoch úprav odrážajúcich výzvy v oblasti fiškálnej udržateľnosti spojené s vysokými úrovňami dlhu k HDP.
  • Napokon, fiškálna politika by mala byť pripravená prispôsobiť súčasné výdavky vyvíjajúcej sa situácii.

Komisia sa domnieva, že podmienky na zachovanie všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2023 a na jej deaktiváciu od roku 2024 sú splnené. Zvýšená neistota a výrazné riziká horšieho než očakávaného vývoja v súvislosti s hospodárskym výhľadom v kontexte vojny na Ukrajine, bezprecedentné zvyšovanie cien energie a ďalšie narušenia dodávateľských reťazcov si vyžadujú predĺženie platnosti všeobecnej únikovej doložky aj na rok 2023. Aktiváciou všeobecnej únikovej doložky aj v roku 2023 sa poskytne štátom priestor, aby ich fiškálna politika dokázala v prípade potreby rýchlo reagovať, pričom sa zabezpečí hladký prechod zo všeobecnej podpory hospodárstva počas pandémie na cielené dočasné opatrenia a fiškálnu obozretnosť potrebnú na zabezpečenie strednodobej udržateľnosti.

Správa podľa článku 126 ods. 3 o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia prijala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ) týkajúcu sa 18 členských štátov vrátane Slovenska. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. Pandémia má naďalej mimoriadny makroekonomický a fiškálny vplyv, ktorý spolu so súčasnou geopolitickou situáciou vytvára výnimočnú neistotu, a to aj pri navrhovaní podrobného postupu fiškálnej politiky. Komisia preto nenavrhuje začať nové postupy pri nadmernom deficite. Komisia prehodnotí rozpočtovú situáciu členských štátov na jeseň 2022. Na jar 2023 Komisia posúdi relevantnosť návrhu na začatie postupov pri nadmernom deficite na základe výsledných údajov za rok 2022, najmä s prihliadnutím na súlad s fiškálnymi odporúčaniami pre jednotlivé krajiny.

Čo Komisia odporúča v oblasti zamestnanosti? 

Komisia navrhuje prijať vo forme rozhodnutia Rady usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov v roku 2022. V týchto usmerneniach sa každý rok stanovujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti a sociálne politiky, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie. Členské štáty budú teraz vyzvané, aby ich schválili.

Členské štáty budú musieť pokračovať v reformách a investíciách, ktoré budú mať zásadný význam pre podporu vytvárania kvalitných pracovných miest, rozvoj zručností, plynulú zmenu postavenia na trhu práce, ako aj riešenie pretrvávajúceho nedostatku pracovných síl a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami v EÚ. Usmernenia ukazujú, ako pokračovať v modernizácii inštitúcií trhu práce, vzdelávania a odbornej prípravy, systémov sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie.

Tento rok Komisia navrhuje aktualizovať usmernenia pre členské štáty k politikám zamestnanosti so silným zameraním na postpandemickú situáciu, zabezpečenie sociálnej spravodlivosti zelenej a digitálnej transformácie, ako aj na zohľadnenie nedávnych politických iniciatív vrátane reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu, ako napríklad opatrení, ktorými by sa osobám unikajúcim pred vojnou na Ukrajine poskytol prístup na trh práce.

Pokrok pri dosahovaní cieľov OSN v sfére udržateľného rozvoja

Komisia je naďalej odhodlaná začleňovať ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja do európskeho semestra. V cykle európskeho semestra na rok 2022 sa predkladajú aktualizované a konzistentné správy o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch. Správy o jednotlivých krajinách konkrétne sumarizujú pokrok každého členského štátu pri plnení cieľov udržateľného rozvoja a obsahujú podrobnú prílohu, ktorá vychádza z monitorovania Eurostatu. Zaujímavé a prehľadné štatistiky Eurostatu k Európskej zelenej dohode a výsledkom EÚ a jednotlivých členských štátov v rôznych oblastiach nájdete na tomto odkaze

V správach o jednotlivých krajinách sa odkazuje aj na plány podpory obnovy a odolnosti 24 členských štátov, ktoré prijala Rada. Podpora poskytovaná v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa vzťahuje na značný počet reforiem a investícií, od ktorých sa očakáva, že pomôžu členským štátom dosiahnuť ďalší pokrok pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja.

Súbežne s jarným balíkom dnes Eurostat zverejnil „Monitorovaciu správu o pokroku pri dosahovaní cieľov udržateľného rozvoja v kontexte EÚ“. Za posledných 5 rokov dostupných údajov dosiahla EÚ v plnení väčšiny cieľov udržateľného rozvoja pokrok. Najväčší pokrok sa dosiahol pri posilňovaní mieru a osobnej bezpečnosti na území EÚ a zlepšovaní prístupu k spravodlivosti a dôvery v inštitúcie (cieľ udržateľného rozvoja 16), potom nasledovali ciele znižovania chudoby a sociálneho vylúčenia (cieľ udržateľného rozvoja 1), ako aj hospodárstvo a trh práce (cieľ udržateľného rozvoja 8). Vo všeobecnosti bude na dosiahnutie týchto cieľov potrebné ďalšie úsilie, a to najmä v oblasti životného prostredia, ako je čistá voda a sanitácia (cieľ udržateľného rozvoja 6), a života na pevnine (cieľ udržateľného rozvoja 15).

Aké sú špecifické odporúčania pre Slovensko? 

Komisia Slovensku na roky 2022 a 2023 odporúča opatrenia v troch oblastiach:

  1. Financie
    • zabezpečiť súlad rastu bežných výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov a celkovo neutrálnych zámerov politiky a zohľadniť i podporu pre spotrebiteľov, ktorí sú ohrození zvyšovaním cien energie, a pre ľudí utekajúcich z Ukrajiny;
    • zabezpečiť flexibilitu výdavkov so zreteľom na ich prispôsobenie vyvíjajúcej sa situácii;
    • zvýšiť verejné investície do zelenej a digitálnej premeny;
    • uskutočňovať obozretnú fiškálnu politiku;
    • zvýšiť efektívnosť daňového mixu, využívanie environmentálnych daní a daní z nehnuteľností;
    • posilniť daňovú disciplínu a digitalizáciu daňovej správy.
  2. Implementácia
    • pokračovať v implementácii Plánu obnovy a odolnosti SR;
    • dokončiť programovanie politiky súdržnosti na roky 2021 – 2027.
  3. Energetika
    • znížiť celkovú závislosť od fosílnych palív a diverzifikáciu dovozu;
    • urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov ďalším zjednodušením prístupu do siete, zefektívnením povoľovacích a administratívnych postupov a modernizáciou elektrizačnej sústavy;
    • znížiť závislosť od zemného plynu v sektore vykurovania a v priemysle;
    • upraviť politiky s cieľom urýchliť a stimulovať hĺbkovú obnovu budov.

Ak chcete zistiť viac k tejto téme, kliknite na tieto odkazy: 

 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
23. mája 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku