Jesenný balík európskeho semestra

Balík vychádza z hospodárskej prognózy z jesene 2023, z ktorej vyplynulo, že hospodárstvo EÚ je naďalej odolné voči viacerým otrasom, ktoré pretrvávali v posledných rokoch, ale v roku 2023 stratilo dynamiku rastu v kontexte vysokej inflácie a prísnejších podmienok financovania, pričom v roku 2024 sa očakáva len mierne zvýšenie rastu. EÚ čelí viacerým dôležitým štrukturálnym, ale aj geopolitickým výzvam, ktoré je potrebné riešiť, aby zostala na ceste k udržateľnej konkurencieschopnosti.

Koordinácia hospodárskych politík pomocou európskeho semestra pomôže členským štátom tieto ciele dosiahnuť tým, že nastavuje priority a poskytuje jasné a dobre koordinované usmernenia pre jednotlivé politiky na nasledujúci rok.

Ročný prieskum udržateľného rastu prináša ambiciózny program zameraný na ďalšie posilnenie koordinovaných politických reakcií EÚ s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť EÚ prostredníctvom zelenej a digitálnej transformácie a zároveň zabezpečiť sociálnu spravodlivosť a územnú súdržnosť. Európsky semester má aj naďalej štyri priority: environmentálnu udržateľnosť, produktivitu, spravodlivosť a makroekonomickú stabilitu.

Tento prístup je v súlade s cieľmi OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou európskeho semestra. Riešenie štrukturálnych a vznikajúcich výziev a plné využitie potenciálu konkurencieschopnosti každého členského štátu bude jedným z ústredných bodov tohtoročného cyklu. Okrem toho sa v roku 2024 má deaktivovať všeobecná úniková doložka Paktu stability a rastu. Fiškálna politika musí podporovať menovú politiku pri znižovaní inflácie a zabezpečovaní fiškálnej udržateľnosti a zároveň poskytovať dostatočný priestor pre dodatočné investície a podporovať ­dlhodobý rast.

Stanoviská k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny - Komisia zastáva názor, že návrhy 9 členských štátov vrátane Slovenska nie sú úplne v súlade s odporúčaniami Rady.

Odporúčanie pre eurozónu

V tomto odporúčaní sa členským štátom eurozóny poskytuje na mieru šité poradenstvo v otázkach, ktoré ovplyvňujú fungovanie eurozóny ako celku. Tento rok sa zameriava na politické reakcie na výzvy spojené s vysokou infláciou a konkurencieschopnosťou. Členské štáty eurozóny by mali, okrem iného, prijať koordinované obozretné fiškálne politiky a zrušiť opatrenia na podporu energetiky s cieľom zvýšiť udržateľnosť verejných financií a zabrániť podnecovaniu inflačných tlakov.

Správa o mechanizme varovania

V tohtoročnej správe o mechanizme varovania sa dospelo k záveru, že hĺbkové preskúmania sú opodstatnené v prípade 12 členských štátov vrátane Slovenska. Slovensko bolo predmetom hĺbkového preskúmania aj v predchádzajúcom ročnom cykle, v ktorom sa dospelo k záveru, že v ňom neexistujú nerovnováhy. Hospodársky vývoj však odvtedy poukazuje na pretrvávajúce riziko možných nerovnováh, keďže sa zdá, že znižovanie týchto rizík sa jasne neprebieha.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti

V návrhu spoločnej správy o zamestnanosti sa potvrdzuje, že trh práce v EÚ je odolný.  Napriek zvýšeniu nominálnych miezd reálne mzdy v roku 2022 v rôznej miere klesli takmer vo všetkých členských štátoch, čo zdôrazňuje význam vyvážených mechanizmov stanovovania miezd vrátane silného sociálneho dialógu a účinného kolektívneho vyjednávania v súlade s vnútroštátnymi postupmi. Značný nedostatok pracovnej sily a zručností predstavuje prekážky pre hospodársky rast. Toto vydanie spoločnej správy o zamestnanosti je prvým, v ktorom sa podáva správa o pokroku pri dosahovaní cieľov EÚ a členských štátov v oblasti zamestnanosti, zručností a sociálnych cieľov do roku 2030. Táto správa sa tiež viac zameriava na ­jednotlivé krajiny v súlade so zásadami rámca sociálnej konvergencie.

Viac informácií nájdete v tlačovej správe.