Komisia predstavila prvý jesenný balík európskeho semestra, odkedy prešiel v apríli 2024 nový rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ rozsiahlou a ambicióznou reformou. Pri plnení cieľov tejto reformy je zásadne dôležité rámec zjednodušiť, zvýšiť jeho transparentnosť a účinnosť a zároveň posilniť jeho osvojenie členskými štátmi.
Nový rámec podporuje členské štáty v úsilí o makroekonomickú stabilitu, rast a fiškálnu stabilitu, ktoré sú pre hospodársku silu EÚ v dnešnom náročnom svete rozhodujúce. Zároveň podporuje reformy a investície, vďaka ktorým sa vytvorí základ pre dlhodobú hospodársku stabilitu a udržateľný rast. V konečnom dôsledku pomáha pre občanov vybudovať odolnejšie, spravodlivejšie, konkurencieschopnejšie a bezpečnejšie hospodárstvo EÚ.
Jesenný balík európskeho semestra prichádza vo chvíli, keď sa hospodárstvo EÚ po dlhšom období stagnácie vracia k miernemu rastu. Perspektívne sa očakáva, že zároveň s prípadnou fiškálnou úpravou sa takmer vo všetkých členských štátoch v roku 2025 zvýšia verejné investície, na ktorých budú mať výrazný podiel prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nástroja NextGenerationEU a vo viacerých členských štátoch fondy EÚ.
Jednoduchšie pravidlá, ktoré zohľadňujú rôzne fiškálne výzvy
V novom rámci správy hospodárskych záležitostí sa zavádzajú jednoduchšie a transparentnejšie fiškálne pravidlá. Na sledovanie súladu používa jediný operačný ukazovateľ, ktorým je viacročná trajektória vývoja čistých výdavkov členského štátu. V tomto rámci sa zavádza aj dohľad založený na riziku, ktorý sa prispôsobuje fiškálnej situácii každého členského štátu a umožňuje postupnejšiu fiškálnu úpravu, ak sa bude opierať o konkrétne reformy a investície.
Nový rámec umožňuje postupne a realisticky znižovať úroveň verejného dlhu, ktorý sa po pandémii COVID-19 a následnej energetickej kríze výrazne zvýšil. Zdravé verejné financie sú predpokladom makroekonomickej stability a udržateľného hospodárskeho rastu.
Podpora reforiem a investícií zameraných na rast
Podľa nového rámca všetky členské štáty začleňujú do svojich strednodobých plánov reformy a investície, v ktorých sa premietajú spoločné priority a výzvy EÚ uvedené v odporúčaniach európskeho semestra pre jednotlivé krajiny. Ide najmä o zelenú a digitálnu transformáciu, sociálnu a hospodársku odolnosť, energetickú bezpečnosť a budovanie obranných kapacít.
Posúdenie strednodobých plánov
Základným stavebným prvkom nového rámca správy hospodárskych záležitostí sú strednodobé plány. Fiškálne, reformné aj investičné ciele sa spájajú v jedinom strednodobom pláne, čím sa proces zjednotí a zefektívni.
Komisia ukončila posudzovanie 21 z 22 predložených plánov.
Dospela k záveru, že z 21 plánov členských štátov 20 spĺňa požiadavky nového rámca a vytyčuje dôveryhodný fiškálny postup, ktorý povedie k udržateľnému znižovaniu dlhu týchto štátov alebo k jeho zachovaniu na obozretnej úrovni. Ide o: Cyprus, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maltu, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Komisia odporúča, aby trajektóriu vývoja čistých výdavkov uvedenú v plánoch týchto členským štátov Rada schválila. V prípade Holandska Komisia navrhla, aby mu Rada odporučila trajektóriu vývoja čistých výdavkov v súlade s technickými informáciami, ktoré Komisia predložila v júni.
Komisia ešte neukončila posudzovanie strednodobého plánu Maďarska.
V prípade piatich z 20 strednodobých plánov, ktoré Komisia vyhodnotila kladne, je trajektória vývoja čistých výdavkov založená na predĺžení obdobia úprav zo štyroch na sedem rokov. Toto predĺženie je v plánoch podložené súborom reformných a investičných záväzkov. Vo všetkých piatich prípadoch Komisia usúdila, že opatrenia uvedené v ich plánoch spĺňajú kritériá na odôvodnenie predĺženia. Týka sa to strednodobých plánov Fínska, Francúzska, Španielska, Rumunska a Talianska.
Posudzovanie návrhov rozpočtových plánov na rok 2025
Komisia zároveň posúdila návrhy rozpočtových plánov (NRP) na rok 2025 17 členských štátov eurozóny a skúmala, či sú vhodné ako prvé kroky k splneniu príslušných strednodobých plánov.
Komisia sa v posúdení NRP zameriava na rast čistých výdavkov v rokoch 2024 – 2025, pričom skúma, či sa čisté výdavky zmestia do stropov stanovených v strednodobých plánoch členských štátov – ak je takýto plán k dispozícii a považuje sa za plán, ktorý je v súlade s novým rámcom.
Osem členských štátov eurozóny považuje za zosúladené s fiškálnymi odporúčaniami, zatiaľ čo sedem štátov nie je úplne zosúladených, jeden nie je zosúladený a jednému hrozí, že nebude zosúladený:
- Konštatuje sa, že Cyprus, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Lotyšsko, Slovinsko, Slovensko a Taliansko sú zosúladené s odporúčaniami, pretože podľa predpokladu sa ich čisté výdavky zmestia do stropov.
- Konštatuje sa, že Estónsko, Fínsko, Írsko a Nemecko nie sú úplne zosúladené, keďže sa predpokladá, že ich ročné (Fínsko, Írsko) a/alebo kumulatívne (Estónsko, Nemecko, Írsko) čisté výdavky prekročia príslušné stropy.
- Luxembursko, Malta a Portugalsko sa považujú za nie úplne zosúladené s odporúčaním: hoci podľa predpokladu sa ich čisté výdavky zmestia do určených stropov, nepodarí sa im splniť odporúčanie Rady, aby do zimy 2024 – 2025 postupne ukončili núdzové podporné opatrenia v oblasti energetiky.
- Holandsko sa považuje za nezosúladené s odporúčaním, keďže sa predpokladá, že jeho čisté výdavky prekročia stropy.
- Litve hrozí, že nebude zosúladená odporúčaním, keďže sa predpokladá, že čisté výdavky prekročia úroveň, ktorá by podľa Komisie bola vhodným prvým krokom k zavedeniu nového rámca správy hospodárskych záležitostí.
Ďalšie kroky postupu pri nadmernom deficite
Postup pri nadmernom deficite je tzv. nápravnou časťou Paktu stability a rastu.
V tomto jesennom balíku sa predstavujú odporúčania Komisie k viacročným trajektóriám vývoja čistých výdavkov, ktorými sa má napraviť nadmerný deficit ôsmich členských štátov (Belgicko, Francúzsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Taliansko), na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje postup pri nadmernom deficite.
V prípade väčšiny týchto členských štátov sú nápravné postupy založené na takej trajektórii vývoja čistých výdavkov, akú si jednotlivé členské štáty stanovili v strednodobých plánoch. To je v súlade s tým, aký dôraz sa v novom rámci správy hospodárskych záležitostí kladie na osvojenie fiškálnych záväzkov na úrovni štátov.
Keď krajiny nemajú plán alebo chýba odporúčanie k ich strednodobému plánu, ako je to v prípade Belgicka a Maďarska, nápravný postup v odporúčaní v rámci postupu pri nadmernom deficite je založený na štvorročnej referenčnej trajektórii Komisie aktualizovanej podľa najnovších údajov.
V balíku je zahrnutá aj správa podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie pre Fínsko a Rakúsko, v ktorej sa posudzuje, či tieto členské štáty dodržiavajú kritérium deficitu.
Rakúsko oznámilo plánovaný deficit v roku 2024 nad referenčnou hodnotou 3 % HDP a v prognóze Komisie sa za predpokladu nezmenenej politiky nepredpokladá jeho zníženie pod referenčnú hodnotu 3 % HDP v rokoch 2025 ani 2026. Komisia preto zváži, či Rade navrhne konštatovať, že v Rakúsku existuje nadmerný deficit. Rakúske orgány vyjadrili zámer prijať potrebné opatrenia na zníženie deficitu pod úroveň 3 % v roku 2025. Komisia je pripravená posúdiť nové opatrenia hneď, ako budú dostatočne podrobné a vláda ich formálne schváli.
V prípade Fínska, ktoré takisto oznámilo plánovaný deficit na rok 2024 nad 3 % HDP, Komisia nemá v úmysle navrhnúť postup pri nadmernom deficite, keďže sa predpokladá, že v roku 2025 bude už jeho deficit pod referenčnou hodnotou, a to bez ďalších opatrení.
Správy o dohľade po skončení programu
V správach o dohľade po skončení programu sa posudzuje hospodárska, fiškálna a finančná situácia členských štátov, ktoré využili programy finančnej pomoci (Cyprus, Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko), pričom sa zameriavajú na ich schopnosť splácať poskytnuté prostriedky. V týchto správach sa dospelo k záveru, že všetkých päť uvedených členských štátov si zachováva kapacitu na splácanie dlhu.
Ďalšie kroky
O jednotlivých prvkoch jesenného fiškálneho balíka európskeho semestra teraz budú rokovať Rada a Euroskupina.
Po schválení strednodobých plánov Radou bude Komisia počas celého obdobia, na ktoré sa plány vzťahujú, monitorovať, či členské štáty dodržiavajú príslušné záväzky. Aby sa dalo plnenie týchto záväzkov monitorovať a presadzovať účinnejšie, členské štáty budú predkladaťvýročné správy o pokroku.
V nadchádzajúcich týždňoch Komisia predstaví druhú časť jesenného balíka európskeho semestra vrátane ročnej stratégie udržateľného rastu, odporúčania pre eurozónu, správy o mechanizme varovania a návrhu spoločnej správy o zamestnanosti.
Ďalšie informácie
Otázky a odpovede k jesennému fiškálnemu balíku európskeho semestra na rok 2024
Jesenný balík európskeho semestra na rok 2024 – dokumenty
Hospodárska prognóza z jesene 2024
Otázky a odpovede k novému rámcu správy hospodárskych záležitostí
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 27. novembra 2024
- Autor/autorka
- Zastúpenie na Slovensku