Komisia hodnotí dialógy o prechode na čistú energiu s priemyselnými a sociálnymi partnermi EÚ

omisia dnes prijala oznámenie, v ktorom hodnotí sériu dialógov o prechode na čistú energiu zameraných na premenu Európy na čisté, spravodlivé a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje. Predsedníčka Komisie von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023 oznámila začatie dialógov s európskym priemyslom a sociálnymi partnermi o tom, ako upevniť a podporiť plnenie Európskej zelenej dohody a pritom prispieť k uplatňovaniu posilneného priemyselného prístupu. Dialógom predsedal výkonný podpredseda Maroš Šefčovič. Dnešné hodnotenie bude podkladom pre diskusiu vedúcich predstaviteľov EÚ na najbližšom zasadnutí Európskej rady o ďalších krokoch prechodu Európy na čistú energiu.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v tejto súvislosti uviedla: „Európska zelená dohoda je a vždy bola európskou stratégiou rastu. Pre náš priemysel je čistý rast skutočne prínosný a tak mu vychádza v ústrety. Pretože v európskej hospodárskej budúcnosti pôjde konkurencieschopnosť ruka v ruke s udržateľnosťou. Keďže už máme zavedený predvídateľný regulačný rámec, dialógy o prechode na čistú energiu predstavujú dôležitý spôsob spolupráce s priemyselnými a sociálnymi partnermi s cieľom čo najefektívnejšie tento rámec implementovať. Dialógy ukázali, že naši partneri sú odhodlaní dielo dovŕšiť a splniť naše ambiciózne a nevyhnutné ciele. Na základe ich podnetov bude Európa ďalej podporovať priemysel pri vytváraní vhodného obchodného modelu pre dekarbonizované hospodárstvo.“

Doteraz sa uskutočnilo deväť dialógov o prechode na čistú energiu. Priemyselní a sociálni partner potvrdili, že sú rozhodne pripravení formovať a plniť Európsku zelenú dohodu. Sociálni partneri zdôraznili, že je dôležité zabezpečiť, aby bola transformácia sociálne spravodlivá, aby priniesla kvalitné pracovné miesta a aby sa posilnil štruktúrovaný sociálny dialóg. Dialógy sa zameriavali na vodík, energeticky náročné odvetvia, čisté technológie, energetickú infraštruktúru, kritické suroviny, lesné biohospodárstvo, mestá, čistú mobilitu a oceliarstvo. 

„Naše ciele dekarbonizácie, ekologický rast a európska konkurencieschopnosť idú ruka v ruke. Dnešné hodnotenie dialógov o čistej transformácii zdôrazňuje potrebu dosiahnuť čistú transformáciu a investovať do nej. Vyžaduje si to posilnený priemyselný prístup, ktorý zabezpečí predvídateľnosť pre investorov a podporí podnikateľské argumenty v prospech investícií s cieľom udržať jednotný trh atraktívny pre priemyselných aktérov. V rámci tohto prístupu sa kladie dôraz na inovácie a využívanie čo možno najviac príležitostí, ktoré priemyslu ponúka Európska zelená dohoda. Pre prosperitu európskeho priemyslu je nevyhnutné dostatočné množstvo cenovo dostupnej čistej energie ako aj rovnaké podmienky na globálnej úrovni. Spolupráca má v tejto súvislosti zásadný význam. Komisia preto bude pokračovať v dialógoch s priemyselnými a sociálnymi partnermi o prechode na čistú energiu,“ povedal Maroš Šefčovič, výkonný podpredseda pre Európsku zelenú dohodu, medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad.

Posilnený priemyselný prístup: základné a hlavné prvky

V dnešnom oznámení sa upriamuje pozornosť na niekoľko základných stavebných prvkov identifikovaných počas uvedených dialógov, ktoré by mohli posilniť priemyselný prístup k dosahovaniu cieľov Európskej zelenej dohody: účinný a zjednodušený regulačný rámec pre podniky na uskutočnenie transformácie, opatrenia zamerané na ceny energie, moderná infraštruktúra, jednoduchší prístup k financovaniu a silnejší jednotný trh v globálnom konkurenčnom prostredí. Komisia bude pokračovať v spolupráci s priemyselnými a sociálnymi partnermi prostredníctvom dialógov o prechode na čistú energiu a je pripravená zapojiť sa do všestrannej diskusie s Radou a Parlamentom o kľúčových faktoroch, ktorými sa treba zaoberať.

• Účinnou implementáciou a zjednodušením k výsledkom

EÚ vytvorila politický a regulačný rámec na dosiahnutie cieľov do roku 2030 a na udržanie Európy na dobrej ceste ku klimatickej neutralite a udržateľnému hospodárstvu do roku 2050. Tento jasný regulačný rámec poskytuje všetkým zainteresovaným stranám stabilitu a predvídateľnosť. Keďže pozornosť sa už presúva na implementáciu, Komisia vydá na podporu priemyslu a členských štátov pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ ďalšie usmernenia a viac sa zameria na odstraňovanie záťaže. Komisia na osobitnej platforme uverejní súbor kľúčových ukazovateľov na monitorovanie a meranie pokroku zelenej transformácie, konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a sociálnej transformácie. Komisia bude ďalej pomáhať priemyselným partnerom, aby vybavili svojich zamestnancov zručnosťami potrebnými na transformáciu. Takisto bude pokračovať v spolupráci s mestami, regionálnymi a miestnymi orgánmi.

• Veľa čistej energie za dostupné ceny

Členské štáty by mali v plnej miere využívať aktualizovaný právny rámec, najmä smernicu o obnoviteľných zdrojoch energie, aby mohli z prechodu na čistú energiu čerpať priemyselní partneri aj občania. Účastníci dialógov zdôraznili, že kľúčovou podmienkou urýchlenia dekarbonizácie hospodárstva EÚ a zachovania konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a to najmä priemyslu náročného na energiu, je zabezpečenie dodávok veľkých objemov cenovo dostupnej bezuhlíkovej a nízkouhlíkovej energie. Niektoré priemyselné a dopravné odvetvia požadovali dodatočné inovatívne prechodné opatrenia, ktoré zabezpečia energiu za nižšie ceny a zároveň dlhodobým odberom poskytnú istotu výrobcom energie. Priemyselní partneri zároveň vyzvali na sformovanie priemyselných klastrov, ktoré prepoja najväčšie výrobné zariadenia a uzly s bezuhlíkovými a nízkouhlíkovými závodmi, zariadeniami na výrobu vodíka a obnoviteľných a nízkouhlíkových palív alebo infraštruktúrou na zachytávanie, ukladanie, prepravu a využívanie uhlíka. Účastníci dialógov vyzvali členské štáty, aby prehodnotili výšku daní a poplatkov za energiu vrátane elektriny. Komisia pripomína, že členské štáty by mali v súlade s nedávnymi závermi konferencie zmluvných strán a návrhom Komisie na revíziu smernice o zdaňovaní energie zrušiť dotácie na fosílne palivá.

• Moderná infraštruktúra ako chrbtová kosť priemyslu

Potrebujeme, aby sa Komisia, členské štáty, miestne a regionálne samosprávy, prevádzkovatelia sietí, priemyselné subjekty, regulačné orgány a finančné inštitúcie užšie vzájomne koordinovali v prospech rozvoja infraštruktúry pre prechod na čistú energiu. Komisia upraví doterajšie formáty tak, aby vznikla platforma na pravidelnú a priamu spoluprácu všetkých kľúčových aktérov na konkrétnych projektoch v oblasti infraštruktúry. Na verejné obstarávanie a aukcie sa budú uplatňovať požiadavky na odolnosť. Vďaka nim vznikne dopyt po zariadeniach a komponentoch vyrobených v EÚ, ktoré spĺňajú prísne normy používania pri rozvoji infraštruktúry. Komisia zváži podporu priemyslu pri rozvoji štandardizácie dopytu po kábloch, potrubiach a technológiách potrebných na rozvoj energetickej siete.

• Uvoľnenie finančných prostriedkov na transformáciu

Hoci sa zatiaľ nepodarilo dostatočne zmobilizovať súkromné investície, súkromný sektor bude v investíciách do prechodu na čistú energiu naďalej zohrávať poprednú úlohu. Účastníci dialógov tiež zdôraznili potrebu znížiť náklady na získavanie kapitálu, diverzifikovať možnosti financovania pre podniky, navrhnúť nové inovatívne finančné nástroje a uľahčiť cezhraničné investovanie. Na skvalitnenie investícií je potrebný silný rozpočet EÚ. V tejto súvislosti Komisia naliehavo vyzýva, aby sa v otázke inovatívnych spôsobov využívania verejných finančných prostriedkov na prilákanie súkromných investícií urýchlene dosiahol pokrok. Rovnako treba pokročiť v súvislosti s návrhom čerpať vlastné zdroje zo systému obchodovania s emisiami. Všeobecne sa vníma naliehavá potreba zlepšiť koordináciu financovania na úrovni EÚ, dosiahnuť úspory z rozsahu, zlepšiť efektivitu prideľovania zdrojov a využívať potenciál jednotného trhu. Európske inštitúcie by mali zintenzívniť systematickú spoluprácu s inštitucionálnymi aktérmi na mobilizovaní súkromného financovania; Komisia by mala posilniť politickú spoluprácu a dialóg s Európskou investičnou bankou (EIB), Európskou bankou pre obnovu a rozvoj (EBOR), medzinárodnými finančnými inštitúciami a súkromnými bankami. Sľubnými nástrojmi financovania v prospech transformácie sú napríklad dodatočné príjmy zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami, Platforma strategických technológií pre Európu či využívanie systémov aukcií ako služieb, ako je to v prípade Európskej vodíkovej banky. Účastníci dialógu poukázali na závažný nesúlad medzi vysokými počiatočnými investičnými nákladmi na rozvoj infraštruktúry a dostupnými finančnými prostriedkami.

• Silnejší vplyv jednotného trhu v globálnom konkurenčnom prostredí

Najväčšia sila EÚ spočíva v jednotnom trhu, ktorý sa vyznačuje rozsahom a pomáha šíriť vysokú úroveň noriem aj mimo Európy. Na základe pozitívneho výsledku spoločného nákupu plynu Komisia zváži agregáciu dopytu a spoločný nákup ďalších strategických komodít, ako aj organizovanie pilotného nákupu vodíka a spoločných nákupov kritických surovín. Komisia a členské štáty by mali v plnej miere využívať politické nástroje proti nekalej globálnej hospodárskej súťaži, aby boli na vnútorných aj globálnych trhoch garantované rovnaké podmienky. Zároveň je dôležité vykonávať mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a dôrazným diplomatickým úsilím zaviesť globálnejšie stanovovanie cien uhlíka.

Súvislosti

V roku 2019 Komisia predstavila Európsku zelenú dohodu s cieľom transformovať Európu na čisté a konkurencieschopné hospodárstvo, ktoré efektívne využíva zdroje. Nasledovalo niekoľko konkrétnych iniciatív, z ktorých väčšina je teraz zakotvená v práve EÚ. Dôraz sa teraz presúva na implementáciu a výsledky, aby bola zelená dohoda úspešná.

Transformáciu európskeho hospodárstva by mali viesť európski priemyselní a sociálni partneri. Priemysel sa zároveň dostáva pod tlak z dôvodu zhoršujúcej sa bezpečnostnej, geopolitickej a hospodárskej situácie, ako aj nerovnosti podmienok.

Dialógy o prechode na čistú energiu otvorila predsedníčka von der Leyenová vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023 ako nový spôsob spolupráce Komisie s priemyselnými a sociálnymi partnermi, aby pochopila ich aktuálne výzvy a posilnila a podporila vykonávanie Európskej zelenej dohody.   

Ďalšie informácie

Oznámenie

Informačný prehľad

Webové sídlo Európskej zelenej dohody