Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok4. marca 2020

Komisia navrhuje európsky klimatický predpis

zelena_dohoda_web_baner_new.png
© EU
Komisia dnes predstavila návrh, ktorým plánuje ukotviť v právnych predpisoch politický záväzok EÚ dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu na ochranu našej planéty a ľudí. Tento cieľ na obdobie do roku 2050 a rovnako aj ďalšie smerovanie všetkých politík EÚ vytýčila v európskom klimatickom predpise.

Orgánom verejnej moci, podnikom a občanom tak zaručuje predvídateľnosť vývoja. Komisia zároveň štartuje verejnú konzultáciu o budúcom Európskom klimatickom pakte. Verejnosť bude mať vďaka tejto konzultácii možnosť zapojiť sa do prípravy tohto nástroja.

Predsedníčka Ursula von der Leyenová vyhlásila: „Dnes prijímame kroky, aby sa EÚ do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Rozhodli sme sa vydať na cestu k udržateľnejšej budúcnosti. Náš politický záväzok sme premietli do klimatického predpisu, ktorý je stredobodom európskej zelenej dohody. Prináša predvídateľnosť vývoja a transparentnosť pre európske odvetvie priemyslu a investorov. A takisto udáva smerovanie našej stratégie zeleného rastu a je zárukou postupnej a spravodlivej transformácie.“ 

Výkonný podpredseda pre európsku zelenú dohodu Frans Timmermans dodal: „Dnes meníme slová na skutky, aby sme európskym občanom ukázali, že to s dosiahnutím nulovej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2050 myslíme vážne. Európsky klimatický predpis je zároveň signálom našim medzinárodným partnerom, že nastal rok, keď musíme pri sledovaní cieľov Parížskej dohody spoločne zvýšiť naše celosvetové ambície. Klimatický predpis nám pomôže zostať disciplinovaní a zameraní na vytýčené ciele, neodchýliť sa od nich a naďalej preberať zodpovednosť za ich dosahovanie.“

Komisia v podobe európskeho klimatického predpisu navrhuje právne záväzný cieľ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov do roku 2050. Na tento účel sú inštitúcie EÚ a členské štáty povinné prijať potrebné opatrenia na úrovni EÚ i vnútroštátnej úrovni.

Klimatický predpis zahŕňa opatrenia na sledovanie pokroku a zodpovedajúce prispôsobenie našich krokov na základe existujúcich systémov, ako je napríklad postup členských štátov pri riadení národných energetických a klimatických plánov, pravidelné správy Európskej environmentálnej agentúry a najnovšie vedecké dôkazy o zmene klímy a jej vplyvoch. Dosiahnutý pokrok sa prehodnotí každých päť rokov, v súlade s „globálnym hodnotením“ vykonávaným podľa Parížskej dohody.

Súčasťou klimatického predpisu je aj cesta na dosiahnutie vytýčeného cieľa do roku 2050:

  • Komisia na základe komplexného posúdenia vplyvu navrhne nový cieľ EÚ pri znižovaní emisií skleníkových plynov na obdobie do roku 2030. Klimatický predpis sa zmení po ukončení posúdenia vplyvu.
  • Komisia do júna 2021 preskúma všetky relevantné politické nástroje a v prípade potreby navrhne ich revíziu, aby sa umožnilo dosiahnutie dodatočného zníženia emisií do roku 2030.
  • Komisia navrhuje vytýčiť pre celú EÚ na obdobie 2030 – 2050 trajektóriu znižovania emisií skleníkových plynov, aby bolo možné merať pokrok a orgány verejnej moci, podniky a občania mohli predvídať vývoj situácie.
  • Komisia do septembra 2023 a potom každých päť rokov posúdi súlad opatrení EÚ a vnútroštátnych opatrení s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu a trajektóriou úsilia v tomto smere na obdobie 2030 – 2050.
  • Komisia bude splnomocnená vydávať odporúčania členským štátom, ktorých počínanie nebude v súlade so snahou dosiahnuť klimatickú neutralitu. Členské štáty budú povinné takéto odporúčania náležite zohľadniť, v opačnom prípade budú musieť objasniť dôvody svojho konania. Komisia môže takisto preskúmať, či sú trajektória a opatrenia na území celej Únie primerané.
  • Ďalej budú členské štáty povinné vypracovať a vykonávať stratégie adaptácie s cieľom posilniť odolnosť a znížiť mieru zraniteľnosti voči účinkom zmeny klímy.

Koncipovanie Európskeho klimatického paktu a budúcich politík

Popri vládnej politike a regulácii musia svoju úlohu pri transformácii na klimaticky neutrálnu Európsku úniu zohrať všetky sektory spoločnosti a hospodárstva.
Komisia preto dnes otvára verejnú konzultáciu o novom Európskom klimatickom pakte, čím občanom a zainteresovaným stranám dáva možnosť vyjadriť sa a vyhradzuje im úlohu pri vypracúvaní nových opatrení v oblasti klímy, šírení informácií, iniciovaní činností „zdola“ i prezentovaní riešení, ktoré môžu poslúžiť aj iným.

Verejná konzultácia bude prebiehať 12 týždňov. Získané príspevky sa využijú pri koncipovaní klimatického paktu, ktorý bude predstavený pred zasadnutím konferencie Organizácie Spojených národov o zmene klímy v novembri 2020 v Glasgowe (COP26).

Komisia dnes oficiálne začala svoju prácu v tejto oblasti a uverejnila úvodné posúdenie vplyvu budúceho mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach a preskúmanie smernice o zdaňovaní energie, teda dvoch ďalších dôležitých politických nástrojov v rámci európskej zelenej dohody. Navyše kolégium komisárov prijalo návrh vyhlásiť rok 2021 za Európsky rok železníc so zámerom vyzdvihnúť výhody intenzívnejšieho využívania železničnej siete na prepravu pasažierov a nákladu.

Súvislosti

Ambícia EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym blokom na svete je ústrednou myšlienkou európskej zelenej dohody, ktorú Komisia pod vedením Ursuly von der Leyenovej predstavila 11. decembra 2019.
Komisia najprv v novembri 2018 vytýčila svoju víziu dosiahnutia klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 v súlade s Parížskou dohodu a jej cieľom udržať zvýšenie teploty výrazne pod hodnotou 2 °C v porovnaní s hodnotami predindustriálneho obdobia a vynaložiť úsilie na obmedzenie zvýšenia teploty pod hodnotou 1,5 °C. Európsky parlament 14. marca 2019 cieľ EÚ dosiahnuť nulovú bilanciu emisií skleníkových plynov podporil. Európska rada cieľ dosiahnuť klimatickú neutralitu v EÚ do roku 2050 schválila 12. decembra 2019.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
4. marca 2020