Skip to main content
Logo Európskej komisie
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok9 marec 2021

Konferencia o budúcnosti Európy má podporu na celom kontinente

p039095-770337_s.jpg
© EU
Na každom hlase záleží. Presne to si myslí 92 % respondentov vo všetkých členských štátoch, vrátane Slovenska, ktorí požadujú, aby sa pri závažných rozhodnutiach o budúcnosti Európy viac zohľadňovali hlasy občanov.

Tieto výsledky ukazuje prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil minulý rok na Slovensku a v ďalších 26 členských štátoch EÚ. Prieskum uverejnili Európsky parlament a Európska komisia v predvečer podpisu spoločného vyhlásenia ku Konferencii o budúcnosti Európy, ktorá vytvorí nový verejný priestor na diskusiu. 

Za najlepší spôsob ako zabezpečiť, že hlasy Európanov budú vypočuté považujú respondenti zo všetkých členských štátov s výnimkou Slovenska najmä účasť na európskych voľbách. Slováci v prieskume ako jediní preferovali petície.  

7 z 10 opýtaných Slovákov súhlasí s tým, že usporiadanie Konferencie o budúcnosti Európy bude mať pozitívny dopad na demokraciu v EÚ (21 % „úplne súhlasí“ a 54 % „má tendenciu súhlasiť“). Podobného názoru je aj väčšina opýtaných v ostatných členských štátoch EÚ.

Polovica opýtaných Slovákov si myslí, že na týchto diskusiách by sa mali podieľať obyčajní občania zo všetkých oblastí života. Taktiež si prajú, aby sa ich zúčastnili najmä mladí ľudia, ale i národné vlády, akademici, vedci a odborníci. 4 z 10 Slovákov by boli aj ochotní sa osobne zapojiť. Najväčší záujem prejavili írski respondenti až 81 % a za nimi nasledovali Belgičania (64 %).

Takmer tretina Európanov (32 %) sa podľa výsledkov prieskumu domnieva, že výhodou EÚ je predovšetkým dodržiavanie demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu. Slováci za najväčšiu výhodu EÚ považujú hospodársku, priemyselnú a obchodnú silu. Podobný názor zastávajú aj Fíni, Estónci a ďalších šesť krajín. Za najväčšiu výzvu do budúcnosti v EÚ považujeme terorizmus a zdieľame tak podobný názor ako Maďari, Chorváti, Francúzi a Česi. Ostatné členské štáty EÚ, takmer polovica z nich (45 %), sú názoru, že najväčšie hrozby predstavujú klimatické zmeny, zhoršujúci sa stav životného prostredia a zdravotné riziká. Malta a Estónsko sa zase najviac obávajú nútenej migrácie a vysídľovania obyvateľstva.   

Počas pandémie ochorenia COVID-19 sa priority občanov jednotlivých členských štátov Únie mierne rôznia. Väčšina opýtaných za hlavnú prioritu označila možnosť posilnenia európskej politiky v oblasti zdravia. Druhou najčastejšie označovanou prioritou, ktorú zvolili aj slovenskí respondenti je investícia peňazí do liečby a vakcíny proti COVID-19. Populárnou prioritou bolo i vytvorenie európskej komplexnej stratégie, ktorá bude v budúcnosti riešiť podobné krízy. 

Z prieskumu vyplynulo aj to, že väčšina Európanov považuje rôzne hospodárske opatrenia, ktoré EÚ prijala v reakcii na pandémiu, za účinné. Európski respondenti považujú za najúčinnejšie opatrenia finančnú podporu EÚ zameranú na udržanie pracovných miest (EÚ 74 %, SK 73 %) a verejné dotácie podnikom, ktoré sa vinou pandémie dostali do ťažkostí (EÚ 72 %, SK 70 %). Menšiu účinnosť vidia respondenti pri európskom pláne obnovy a odolnosti - Next Generation EU (EÚ 68 %, SK 58 %). 67 % európskych respondentov a 59 % slovenských považuje za účinnú iniciatívu EÚ umožňujúcu vládam členských štátov vytvárať deficit na podporu národného hospodárstva v dôsledku výnimočných okolností spôsobených pandémiou.

Kompletné výsledky prieskumu Eurobarometer nájdete na tomto odkaze.  
 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
9 marec 2021