Konferencia Vizionári: Prežije slovenský zamestnanec v 21. storočí?

Dve tretiny pracovných miest na Slovensku sa buď vytratia alebo zásadne zmenia, uviedol s odvolaním sa na štatistiky OECD v úvode diskusie vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, Vladimír Šucha.

„Zručnosti, ktoré budeme potrebovať pre pracovné miesta, budú úplne iné ako sú dnes. Aj preto si Európska únia dala za cieľ do roku 2030, aby 60% ľudí bolo súčasťou celoživotného vzdelávania. Na Slovensku je to ledva 25-30 %. My by sme to mali zdvojnásobiť do roku 2030, čo je prakticky nemožné.“

Faktom ale je, že kto si bude chcieť udržať alebo nájsť dobrú prácu, bude sa musieť učiť. Je to výzva pre školy aj zamestnávateľov. Tí by podľa odborníkov mali vytvoriť priestor, aby zamestnanec mohol venovať svojej práci 80% času a ďalších 20% by sa venoval vzdelávaniu.

 „Aby sa učil nové veci a o 2-3 roky, keď firma začne meniť stratégiu, bude mať kvalifikovaného zamestnanca. Nadobúdanie nových zručností počas výkonu aktuálnej roly, to je to, na čo by sme sa mali zamerať. Takto dokážeme reagovať na zmeny na trhu práce,“ myslí si Marcela Havrilová, riaditeľka pre oblasť školstva Microsoft Česká republika a Slovensko.
 

Nový hráč na trhu práce – freelancer
Pol roka pracuje, potom si dá dvojmesačné prázdniny. Nerobí výhradne pre jednu firmu, ale strieda projekty. Nemá stáleho šéfa, ani kanceláriu. Freelancer alebo „človek na voľnej nohe.“ Na pracovnom trhu je ich čoraz viac.

„Prichádza nová generácia Z, sú to ľudia ktorí budú viac cestovať, meniť častejšie zamestnania a tento systém im vyhovuje. Nejde im o istoty zamestnanca,“ myslí si Marek Greško, spoluzakladateľ a CEO Titans Freelancers.

Jeho spoločnosť združuje freelancerov v IT oblasti. Zväčša ide o živnostníkov alebo jedno-osobové s.r.o. „Ročne pribudne asi 5% takýchto spolupracovníkov.“

Freelanceri nemusia byť len IT-čkári, ale aj kreatívci, umelci, novinári či ľudia v službách ako taxikári, kuriéri či pracovníci v cestovnom ruchu. Mnohých združujú tzv. digitálne platformy.

Bežný spotrebiteľ ich pozná vďaka aplikáciám, cez ktoré si ich služby objednáva. V Európskej únii prostredníctvom týchto platforiem pracuje vyše 28 miliónov ľudí a do roku 2025 sa očakáva, že ich počet narastie na 43 miliónov.

Nové riešenia z Európy
Problém je v tom, že Zákonník práce freelancerov nepozná. Ak sa takýchto človek zraní v zamestnaní, príde o robotu alebo ochorie, má „smolu.“

„Absolútne vypadávajú zo systému sociálneho zabezpečenia. Pripravuje sa preto legislatíva na európskej úrovni. Bude to jedna z najdôležitejších smerníc, vďaka ktorej budú jasne zadefinovaní a chránení,“ uviedla Monika Uhlerová, prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR.

Smernica podľa nej zadefinuje, kto je v tejto modernej dobe zamestnanec a kto živnostník. Zamestnávatelia sa ale obávajú prílišnej regulácie.

„Uvedomujeme si, že zamestnanec musí byť chránený, ale ľudia, ktorí pracujú pre platformy, ich často majú ako druhé alebo tretie zamestnanie a pomocou platformy si chcú iba privyrobiť,“ vysvetľuje Mário Lelovský, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov. Ako príklad uvádza byrokraciu pri uzatváraní pracovných zmlúv. „Dal by som tam voľnosť pre ľudí, ktorí takto chcú fungovať,“ súhlasí Marek Greško.

„Môžeme si povedať, nech sa človek stará sám o seba, ale nevieme, či má na to každý kapacitu a potom sa veľa ľudí prepadne do priepasti,“ obhajuje zas potrebu zadefinovania freelancerov Vladimír Šucha.

Dobrý sluha – zlý pán

Debata bola aj o umelej inteligencii. Očakáva sa, že práve pod jej vplyvom začnú vznikať nové pracovné pozície. Na druhej strane mnohé kvôli nej možno zaniknú. A nie len to. Umelá inteligencia a algoritmy na sociálnych sieťach predstavujú veľké riziko.

„Spoločnosť je silne polarizovaná. Tretina mladých sa cíti osamelo, niektorí ľudia preto dokonca hovoria, že umelá inteligencia je ohrozením liberálnej demokracie a voľného trhu,“ hovorí Vladimír Šucha.

Vysvetľuje, že človek sa z 85 % rozhoduje na základe emócií. „Keď vám niekto manipuluje emócie a tie rozhodujú o tom, čo si kúpite, alebo koho zvolíte, tak tu máme obrovský problém.“

Európska únia aj v tejto oblasti pripravuje regulácie. Ako nebezpečný príklad odborníci uviedli aj sociálnu sieť Tik Tok, ktorú mnohé krajiny obmedzujú alebo zakazujú. „Mapuje psychologicky dieťa, a keď zmapuje tie jeho najväčšie slabiny, potom mu začne podsúvať obsah, na ktorý je najviac citlivý,“ uviedol Vladimír Šucha. Podľa Mareka Greška je problém „v tom, že ľudia sú málo vzdelávaní a nevedia, čo je vo virtuálnom svete realita a čo nie“. 

A práve to by sa podľa odborníkov malo zmeniť. Marcela Havrilová zas uviedla aj pozitívne príklady umelej inteligencie v zdravotníctve alebo v školstve, vďaka ktorým vieme napríklad dopredu zistiť riziko na ochorenia alebo vzdelávať na diaľku. „Nie sme proti regulácii, ale tak, aby neobmedzovala vývoj a dynamiku.“

Zmeniť sa podľa nej bude musieť aj školstvo. „Škola by mala pripraviť takého absolventa, ktorý bude schopný flexibilne reagovať a adaptovať sa. Škola by mala byť aj miestom, kde pripravíme mladého človeka, aby dokázal pekne, dobre a kvalitne žiť. Mala by rozvíjať schopnosť spoznávať seba samého, kriticky myslieť, argumentovať a nebáť sa,“ uzavrela Marcela Havrilová.