V dnešný Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu si pripomíname výročie oslobodenia nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). Presne pred 75 rokmi Červená armáda dorazila do tábora smrti, kde však našla len posledných pár tisíc preživších.
Nacisti tu v obludnom rozmere spečatili osudy miliónov židov, ale aj politických oponentov, fyzicky a duševne chorých ľudí, Rómov, homosexuálov aj Slovanov. Tento deň by mal zostať trvalou pripomienkou toho, že každý jeden z nás má morálnu povinnosť zabrániť tomu, aby sa podobná história opakovala.
Aj keby sa zdalo, že zdroje či príčiny, ktoré viedli k holokaustu, sú dobre známe a patria do minulosti, sú, žiaľ, medzi nami prítomné aj po trištvrte storočia. Čas sa však postaral o to, že ich mnohokrát jasne nevnímame. Poškodzovanie židovských cintorínov, ktoré sa na Slovensku v poslednom čase rozmáha, zosmiešňovanie politických oponentov stereotypnými karikatúrami a strašenie vymysleným prepojením na zahraničných finančníkov i ďalšie prejavy majú spoločné jedno – nenávisť k skupine ľudí, či etniku, nenávisť, ktorá tu už bola. Kto mlčí a myslí si, že ide o hlúposť alebo okrajovú vec, toleruje šírenie diskriminácie a nenávisti a nevdojak posúva hranice toho, čo je prijateľné. Prispieva to k normalizovaniu extrémistických názorov. Nemali by sme ale zabúdať, kam v minulosti táto nenávisť viedla.
Problémy a krízy súčasného sveta vytvárajú u občanov obavy a nedôveru a vytvárajú priestor pre extrémistov a populistov. Tí stavajú svoju silu na štvavých posolstvách voči menšinám a zneužívajú dôveru občanov, ktorým ponúkajú zdanlivo rýchle a trvalé riešenia (...aj to je už z histórie povedomé). Navyše sa otvorene stavajú aj proti zásadám demokratického systému, zatiaľ čo sa skrývajú za ochranu slobody prejavu. Sloboda prejavu, ako jeden zo základov demokracie, by však nikdy nemala slúžiť na potláčanie práv menšín a slabších.
Problémy, ktorým čelí svet aj Európa, musíme, samozrejme, riešiť. Pod vplyvom strachu – či niekedy skôr strašenia - by sme však nemali zabúdať na historickú skúsenosť, ktorá našu civilizáciu formovala. Kto iný, ako Európania, by sa mal najviac poučiť z vlastných omylov a aktívne sa postaviť radikalizmu vo všetkých jeho formách?
Myšlienka zabrániť opakovaniu zverstiev z 2. svetovej vojny viedla k vytvoreniu Organizácie spojených národov v októbri 1945 i k založeniu Európskeho spoločenstva uhlia a ocele, ktoré sa stalo základom dnešnej Európskej únie. Odkedy sa Slovensko pred takmer 16 rokmi stalo súčasťou európskeho spoločenstva, dosiahli sme veľa úspechov. Dnes sa otvára diskusia o budúcnosti Európy, na nás všetkých záleží, v akej Európe a Slovensku budeme ďalej žiť. Bude to spoločnosť ktorá bude vyvolávať duchov minulosti alebo spoločnosť založená na spolupráci, tolerancii a rešpekte, spoločnosť, ktorá je slobodná, demokratická, dodržiava základné ľudské práva, a ktorá nepripustí, aby sa niečo podobné ako v Osvienčime čo i len v náznakoch opakovalo?
Komentár Ladislava Mika, vedúceho Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku, ktorý bol zverejnený 27. januára 2020 pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 27. januára 2020