Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok20. júla 2016

Letný energetický balík

zero_o2.jpg
© EU
Slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre energetickú úniu Maroš Šefčovič dnes (20. júla 2016) v Bruseli predstavil balík opatrení na urýchlenie prechodu na nízkouhlíkové emisie vo všetkých hospodárskych odvetviach v Európe.

Zatiaľ čo celosvetový sociálno-ekonomický model sa mení v nadväznosti na parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá predstavuje impulz na prechod smerom k modernému a nízkouhlíkovému hospodárstvu, Komisia sa snaží zachovať konkurencieschopnosť EÚ. Dnešné návrhy stanovujú jasné a spravodlivé usmerňujúce zásady pre členské štáty, aby sa pripravili na budúcnosť a Európa zostala konkurencieschopná. Ide o neoddeliteľnú súčasť energetickej únie a výhľadovej politiky v oblasti zmeny klímy.

V roku 2014 sa členské štáty EÚ dohodli na jasnom záväzku: do roku 2030 kolektívne znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo všetkých odvetviach hospodárstva. Dnešné návrhy obsahujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty v období od roku 2021 do roku 2030 pre odvetvia dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva, nakladania s odpadom, využívania pôdy a lesného hospodárstva, ktorými sa prispeje k opatreniam EÚ v oblasti zmeny klímy. Nový rámec vychádza zo zásad spravodlivosti, solidarity, nákladovej účinnosti a environmentálnej integrity. Dotknuté sú všetky členské štáty, keďže hlavne ony budú rozhodovať o tom, ako zrealizovať opatrenia na splnenie dohodnutých cieľov na rok 2030. Komisia tiež prekladá stratégiu nízkoemisnej mobility, čím sa vydáva na cestu rozvoja celoeurópskych opatrení upravujúcich vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami a alternatívne nízkoemisné palivá.

V EÚ sa už začali snahy o zosúladenie súkromných investícií s cieľmi v oblasti klímy efektívneho využívania zdrojov. Finančné nástroje EÚ výrazne prispievajú k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy. Vyše 50 % doteraz schválených investícií sa týkalo klimatických otázok. Európsky fond pre strategické investície je v rámci investičného plánu pre Európu na dobrej ceste k mobilizácii dodatočných investícií vo výške aspoň 315 miliárd EUR, ktoré budú smerovať do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018. Komisia okrem toho aktívne pracuje na tom, aby výdavky rozpočtu EÚ zodpovedali cieľom v oblasti zmeny klímy. Minimálne 20 % súčasného rozpočtu EÚ sa výslovne týka oblasti klímy.

Ako uvádza slovenský eurokomisár a podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič: „Ako Európania sme sa zaviazali, že kolektívne znížime skleníkové emisie o 30 percent a Európska komisia premenila tento záväzok do konkrétnych návrhov. Cieľom je vyslanie jasného signálu, že popri rešpektovaniu našich klimatických záväzkov z Paríža, chceme vytvoriť také podmienky, ktoré umožnia prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a v rámci neho aj vytvorenie nových s tým súvisiacich moderných pracovných miest. 
Každá členská krajina dostala číslo, ktoré predstavuje záväzný cieľ zníženia emisií skleníkových plynov v daných odvetviach hospodárstva. Pre Slovensko to znamená mínus 12 percent. Vyspelé krajiny ako Švédsko alebo Nemecko majú tieto limity oveľa vyššie. Predložené návrhy však poskytujú rôzne možnosti, ako zohľadniť špecifickú situáciu jednotlivých krajín, napr. ako si rozdeliť znižovanie emisií medzi jednotlivými odvetviami, ako do tohto úsilia započítať  poľnohospodársku politiku alebo ako sa vysporiadať so zvýšením energetickej efektívnosti v budovách.
Chápeme, že návrh je dosť technicky náročný, ale zároveň aj dosť ambiciózny. Jeho predloženiu predchádzali rozsiahle konzultácie s predstaviteľmi všetkých členských krajín, aby sme zohľadnili všetky možné národné špecifiká danej krajiny, jej hrubého domáceho produktu a predložili vyvážený a férový návrh. Myslím si, že takto predložený návrh bude poskytovať väčšiu flexibilitu ako v minulosti.  
Rok 2016 je rokom predkladania návrhov na realizáciu Energetickej únie. To, že nejde o prázdne slová, sme už preukázali predložením viacerých kľúčových návrhov. Do konca tohto roka Európska komisia plánuje predložiť ďalšie iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a vnútorného trhu s energiou".

Súčasťou dnešného balíka je aj nová Európska stratégia pre nízkouhlíkovú mobilitu, ktorá poskytuje rámec pre opatrenia na znižovanie emisií vo všetkých oblastiach dopravy. Štvrtina emisií skleníkových plynov v Európe pochádza z dopravy, ktorá je hlavným zdrojom znečistenia vzduchu. Z toho až 70% emisií skleníkových plynov pochádza z cestnej dopravy. Pokiaľ  chceme dosiahnuť záväzky v oblasti klimatických zmien, je nevyhnutné sa zamerať aj na sektor dopravy. 

"Myslím si, že je to nielen náš politický záväzok, ale čoraz častejšie počúvame od občanov, že chcú mať kvalitnejšie ovzdušie, lepšie zorganizovanú dopravu vo svojich mestách a regiónoch. Preto v rámci stratégie plánujeme prijať legislatívne opatrenia zamerané na zvýšenie efektívnosti dopravných systémov, lepšie využívanie digitálnych technológií a inteligentných modalít, ktoré produkujú čo najmenej emisií. Jedným z našich cieľov je aj vytvoriť trh pre nízkoemisné alebo nulovo emisné autá – na vodíkový alebo elektrický pohon, pretože ak chce Európa zostať automobilovou veľmocou, čo sa týka veľmi jednoznačne aj Slovenska, budeme musieť rešpektovať nové trendy a byť konkurencieschopní nielen v klasických autách, ktoré produkujeme dnes, ale aj automobiloch  - s nízkymi alebo nulovými emisiami skleníkových plynov, ktoré sú čoraz viac žiadané na svetových trhoch," dodal Maroš Šefčovič.

 

 

 

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
20. júla 2016