Mentálne choroby u mladých sa za poslednú dekádu zdvojnásobili

Pandémia COVID-19, vojna na Ukrajine, ale aj celková digitálna transformácia sa v značnej miere podpisujú na vývoji a duševnom zdraví detí a mladých. Svedčí o tom fakt, že pocit osamelosti u mladých ľudí za posledné tri roky narástol z pôvodných 9 % na 36 %. Počas pandémie narástla aj kyberšikana. Stretlo sa s ňou až 26 % detí alebo mladých ľudí. Jediný spôsob ako tento stav zmeniť a pomôcť generácii mladých ľudí, je budovať ich psychickú odolnosť, slobodu a zároveň pocit zodpovednosti, ale aj vlastnosti ako empatiu, toleranciu či férovosť. Urobiť takúto zmenu je možné len cez transformáciu vzdelávacieho systému. Zhodli sa odborníci v diskusii Vizionári, organizovanej pri príležitosti Európskeho roka mládeže 2022.

Osamelosť, algoritmy sociálnych sietí či mentálne choroby sú kľúčovou paradigmou, v ktorej sú mladí ľudia doslova zacyklení. V Európe si pre duševné problémy každý deň zoberú život traja mladí ľudia. Faktor úzkosti sa po prvom roku COVID-u zvýšil päťnásobne. „Čelíme veľkému počtu zmien. Pandémia priniesla naratív smrti, vojna na Ukrajine strach a neistotu. Sme súčasťou digitalizácie, tá však okrem pozitívneho prináša napríklad aj priestor pre radikalizáciu. Jediný spôsob ako pomôcť mladým ľuďom, aby dokázali čeliť veľkým zmenám, je zabezpečiť systém tak, aby sme boli schopní budovať si psychickú odolnosť,“ hovorí Vladimír Šucha, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie hovorí, že sa musíme naučiť komunikovať, nielen s mladými ľuďmi, ale aj medzi sebou: „Komunikácia je základný a preventívny spôsob ako vstupujeme do tém, ktoré môžu byť krízové alebo kritické.“

Podľa europoslankyne Miriam Lexmann, mladí ľudia sú aktuálne vystavení najmä hrozbám, ktoré prináša internet a sociálne siete. S kyberšikanou sa počas pandémie stretlo až 26% detí a mladých ľudí, ale problémom sú aj sexuálni predátori. „Žiaľ mnohí mladí ľudia týmto hrozbám podľahnú a my im nevieme pomôcť. Nepoznáme ich rodinné či školské prostredie, ale nemáme ani vypracovaný systém, ako obetiam internetovej šikany pomôcť. Je dôležité, aby sme vytvorili legislatívny rámec, ktorý bude chrániť slobodu slova aj človeka,“ uvádza Miriam Lexmann a dodáva, že sloboda slova a ochrana môžu byť zaručené len konkrétnym osobám, nie fiktívnym či dezinformácie a násilie šíriacim účtom.

Janette Motlová, riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, hovorí, že na mladých ľudí vyvíjame tlak očakávaniami, ktoré nie sú schopní naplniť. „Nedávame im priestor na slobodu, slobodné rozhodnutia a často dominuje predstava, že len vysokoškolsky vzdelaný človek má nárok byť úspešný a zabezpečený. Takto je aktuálne v spoločnosti nastavená predstava úspešného mladého človeka a to musíme zmeniť,“ uvádza Motlová. Vladimír Šucha dodáva, že vysoký počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí nie je zárukou dobre fungujúcej spoločnosti. „Vzdelávať sa potrebujeme celoživotne, musíme preto zmeniť naratív toho, že jediným spôsobom ako byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti je po maturite nastúpiť na vysokú školu.“

Samotné vzdelávanie je jeden aspekt, druhým je v akom prostredí sa realizuje. Slovenské deti a mladí ľudia nie sú motivovaní, najmä pre vzťahy medzi žiakmi a učiteľmi. „Je normálne, aby sa deti tešili do školy. To sa však nedá, kým nebude medzi žiakom a učiteľom partnerský vzťah a pokiaľ budú deti cítiť, že učiteľ je ten nadradený. Napriek tomu, že Slovensko je malá krajina, máme tu ukážku niekoľkých škôl, že sa to dá, deti sa naozaj do školy tešia a najmä sú oveľa viac pripravené čeliť výzvam a zmenám,“ hovorí Daniel Bútora, zakladateľ siete súkromných škôl. Venus Jahanpour, zakladateľka a riaditeľka súkromnej základnej školy Brilliant Stars dodáva, že vzdelávanie nemá byť len o memorovaní a učebných osnovách. Moderné školstvo buduje okrem intelektuálneho aj emociálnu inteligenciu detí. „V našej škole dbáme aj na budovanie charakteru. Učíme deti pokore, štedrosti, spolupráci. Tieto hodnoty následne komunikujeme aj s rodičmi. Deti sa snažíme formovať nielen povinným učivom, ale aj hudbou či literatúrou, ktoré sú založené na hodnotách,“ informuje Venus Jahanpour.

Eva Polláková, riaditeľka Súkromnej základnej školy BESST v Trnave uvádza ako príklad motivujúceho a pokojného prostredia pre vývoj detí svoju školu, kde po pandémii a návrate do školských lavíc dali deťom najmä priestor na adaptáciu. „Dôležité bolo usmernenie učiteľov, aby si uvedomili, že deti sa po dlhodobom odlúčení od kolektívu musia opäť aklimatizovať, aby boli v psychickej pohode,“ hovorí Polláková. Podľa hudobníka a pedagóga Ivana Šillera je samotný vzdelávací systém na Slovensku zastaralý. „Povzbudzujúcim faktorom je, že veľa mladých ľudí má stále záujem stať sa učiteľmi. Horšie je, že tú motiváciu počas svojho štúdia stratia. Zistia, aký je systém skostnatený, nemajú prax, chýba im sprevádzajúci učiteľ aj kontakt s deťmi,“ vysvetľuje.

Vladimír Šucha dodáva, že naša spoločnosť má na najbližšie roky úlohu vybudovať ekosystém, ktorý dbá o psychickú odolnosť mladých ľudí. Podľa neho s tým súvisia nielen školy, ale aj politická zodpovednosť a nezabudnúť na úlohu každého z nás ako jednotlivca. „Mali by sme sa naučiť, že tým, že pomáhame druhým, vlastne pomáhame sami sebe. Mali by sme sa taktiež vedieť zastaviť, prijať samých seba a pracovať na svojom zlepšení. Mali by sme byť všímaví a budovať toleranciu, pretože spolu s dôverou a celkovou spokojnosťou so životom sa v týchto oblastiach nachádzame na chvoste Európy,“ uzatvára Vladimír Šucha.

Záznam z diskusie Vizionári: Prežijú mladí ľudia v 21. storočí? si môžete pozrieť tu.