Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok21. februára 2022Zastúpenie na Slovensku

Mladí na Slovensku: chceme vedieť viac o hodnotách EÚ a nielen o eurofondoch

Aj tento kľúčový odkaz vyplynul z podujatia s názvom „Ako vidia mladí Slováci budúcnosť Európy?”, na ktorom bola 18. februára 2022 prezentovaná správa od Rady mládeže Slovenska mapujúca, aký postoj majú  mladí ľudia na Slovensku voči EÚ.

Správa RmS a podujatie ZEKvSR 18.3.2022

Na úvod sa prihovoril štátny tajomník Ministerstva zahraničných veci a európskych záležitostí SR Martin Klus. Spomenul aktuálne ešte stále prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy a jej doterajšie aktivity a výsledky. Klus informoval i o činnostiach ministerstva v regiónoch a na školách, ako aj o tom, aké dôležité je zapájať mladých do vecí verejných na Slovensku i v Európe.   

„Mladé generácie už častokrát nepoznajú nič iné, ako len členstvo v EÚ, otvorené hranice a platbu eurom. No staršie generácie pamätajú aj iné časy. Je však stále dôležité sa rozprávať o tom, že známe vymoženosti, ktoré nám naše členstvo v EÚ ponúka, nie sú niečím, čo je vytesané do kameňa. Je preto dôležité, aby sme sa o tieto vymoženosti, ktoré vďaka Únii máme, adekvátne starali, pretože tu nemusia byť večne,“ vyjadril sa vo svojom príhovore štátny tajomník.  

Na Martina Klusa nadviazal aj vedúci Kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku Robert Sermek, ktorý sa venoval aj klesajúcej podpore EÚ na Slovensku a informovanosti ľudí o Únii: „Podľa nedávno zverejneného prieskumu eurobarometra sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste pokiaľ ide o podporu EÚ. Dobrou správou je, že počet ľudí, ktorí sú proti EÚ, je stále veľmi nízky. Za neutrálnym postojom k EÚ môže byť aj nedostatočná informovanosť, ľudia si netrúfajú Úniu hodnotiť, keď o nej nemajú dostatok informácií. Je pre nás výzvou, aby sme sa túto informovanosť o EÚ snažili zlepšiť.” Zároveň rovnako ako štátny tajomník vyzval mladých, aby boli naďalej aktívni, aby sa podieľali na demokratických procesoch v EÚ a aby si EÚ nenechali vziať.   

Čo priniesla správa Rady mládeže Slovenska?  

Pandémia zasiahla zásadným spôsobom do možností mládeže rozvíjať a socializovať sa, ale aj formovať svoju budúcnosť. Koronakríza výrazne zhoršila aj psychické zdravie mladých. „V roku 2020 sa v EÚ zdvojnásobil počet osamelých ľudí z 12 % na 25 %. U mladých ľudí do 24 rokov tento počet narástol až trojnásobne. Vyše 30 % mladých ľudí sa v Európe cíti osamelo, pričom v roku 2017 to bolo menej ako 10 %. Pocit osamelosti je pritom často akýsi predmostím k mentálnym poruchám, radikalizácii a k ďalším problémom. Aj na Slovensku môže v blízkej dobe dochádzať k lámaniu trendov a neradi by sme Slovensko videli na zostupnej trajektórii podpory demokracie, slobody, základných hodnôt i EÚ,” uviedol vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR Vladimír Šucha. V reakcii na tento vývoj sa zintenzívňuje na Slovensku spolupráca partnerov so zameraním na podporu mladých. Dnes je veľmi dôležité, aby sme sa opäť lepšie pozreli na problematiku podpory EÚ na Slovensku. Pôvodný entuziazmus Sloveniek a Slovákov z Únie, ktorý sme zažívali pri vstupe SR do európskeho spoločenstva, sa postupne vytráca a Slovensko potrebuje svoj vzťah k EÚ opäť oživiť.  

Podľa správy Rady mládeže Slovenska sa prevažná väčšina mladých Slovákov a Sloveniek (86 %), ktorí sa zúčastnili prieskumu, cíti byť Európanmi a Európankami. Najsilnejšiu európsku identitu pritom pociťujú 15 až 19-roční. Väčšina mladých je aj za zotrvanie Slovenska v Únii a šiesti z desiatich mladých Slovákov a Sloveniek EÚ dôverujú. Avšak len necelá polovica (45 %) opýtaných mladých ľudí prichádza k voľbám do Európskeho parlamentu a ešte menej, niečo viac ako tretina z nich (37 %), sa zaujíma o európsku politiku.  

Väčšina mladých sa v prieskume zhodla, že členstvo v EÚ prináša ľuďom na Slovensku viac výhod ako nevýhod. Samotné pozitívne vnímanie Únie vychádza najmä z výhod, ktoré EÚ poskytuje členským štátom. Mladým sa v súvislosti s EÚ často spájajú najmä pocity sily, ochrany, nezávislosti, slobody, stability, spolupráce a solidarity, ale aj rozmanitosti.  

Ako hlavné výhody Únie mladí ľudia uvádzajú najmä možnosť cestovať, študovať a pracovať v iných členských štátoch EÚ. Oceňujú, že sa EÚ snaží riešiť ich problémy, no vyjadrili sa aj, že by prijali, keby to robila ešte vo väčšej miere. Snaha EÚ priblížiť sa im prostredníctvom sociálnych sietí sa im páči, ako i angažovanie sa EÚ v rozvíjaní demokracie. Za dôležité tiež považujú aktivity EÚ v presadzovaní zelených tém.  

Vidia však aj viaceré nedostatky. Chceli by, aby sa Únia stala ešte inkluzívnejšou a aby sa naozaj na nikoho nezabúdalo. Chýbajú im tiež objektívne informácie o dianí v EÚ a časti kresťansky-orientovaných mladých sa zdá, že sa EÚ postupne odkláňa od jej pôvodných kresťanských hodnôt. Podľa prieskumu by mladí Slováci ocenili, keby sa Únia ešte väčšmi zamerala na podporu mladých a riešenie ich problémov, a to najmä v oblasti školstva a vzdelávania. Vidia veľké medzery v občianskom vzdelávaní na Slovensku a pociťujú svoju slabú informovanosť o EÚ. Mnohí tvrdia, že sa v škole o EÚ takmer nič nedozvedeli. Pritom sa však o EÚ vzdelávať chcú, a to najmä interaktívnym, zrozumiteľným a neformálnym spôsobom. Časti mladých respondentov chýbajú aj objektívne informácie o dianí v EÚ v médiách, pričom aj spomenuli, že jazyku EÚ je častokrát ťažké porozumieť, nakoľko je európska komunikácia komplikovaná. Európska únia by podľa mladých mala dbať aj na pokračovanie vyrovnávania rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi, ale aj ich regiónmi a skupinami obyvateľstva. V prieskume mladí navrhli i viaceré riešenia v podobe opatrení na podporu rovnosti, ochrany životného prostredia i na kontrolu nakladania s eurofondami. Zaujímavým zistením bolo aj to, že mladí Slováci a Slovenky podporujú ďalšie rozširovanie EÚ a ideálom je podľa nich, aby sa všetky európske krajiny stali členmi EÚ. Samozrejme, pri zachovaní princípu rovnocenného partnerstva a snahy o zlepšovanie životnej úrovne v ekonomicky slabších krajinách.    

Zo správy RmS a podujatie ZEKvSR 18.3.2022

Z diskusii v rámci okrúhlych stolov, ktoré predchádzali samotnému podujatiu, rovnako vzišli od mladých viaceré návrhy a konkrétne opatrenia. Patril k nim aj návrh na častejšiu spoluprácu s influencermi pri komunikácii o EÚ s mládežou, využívanie inovatívnych a zážitkových spôsobov vzdelávania, ako napríklad cez rôzne hry, simulácie, workshopy, návštevy inštitúcií a stretnutia. Navrhnuté bolo aj väčšie zapájanie občianskych organizácií na školách, aby tak bremeno vzdelávania nebolo len na učiteľoch a školách. Mladí k riešeniam súčasnej situácie rovnako prízvukovali potrebu častejšieho dialógu s mladými, aby mohli byť ich názory a návrhy skutočne vypočuté. Zo záverečných diskusií vyplynula aj potreba odmaterializovania nášho vzťahu k EÚ. Mladí poukazujú na potrebu vnímať EÚ ako hodnotové spoločenstvo, a nielen ako akýsi finančný spolok. V EÚ ľudí musia spájať hodnoty, nie len profit, inak toto spojenie nemá trvácnosť. Žiadne partnerstvo nevydrží len na účtovníckej úrovni, na vzťahu “má dať a dal”. Peniaze síce každý potrebuje, ale nemali by byť jediným životným cieľom.  

Rada mládeže Slovenska, ktorá tento výskum uskutočnila v lete 2020 na vzorke 1500 mladých ľudí vo veku 15 až 29 rokov, je strešnou organizáciou mládežníckych organizácií na Slovensku už od roku 1990.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
21. februára 2022
Autor/autorka
Zastúpenie na Slovensku