Musíme odstrániť rozdiely v očkovaní

Do konca mája 2021 dostalo aspoň jednu dávku vakcíny proti COVID-19 len 2,1 % Afričanov. Musíme odstrániť rozdiely v očkovaní medzi vyspelými ekonomikami a rozvojovými krajinami, aby sme sa vyhli tomu, čo riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie Tedros Ghebreyesus nazval očkovacím apartheidom. Je to morálne správne a je to v záujme nás všetkých. 

Preto potrebujeme celosvetové multilaterálne opatrenia na zvýšenie výroby očkovacích látok a urýchlenie ich nasadenia na celom svete. Toto je cesta, ktorú si EÚ zvolila hneď na začiatku pandémie. A teraz je to aj cesta, ktorú vymedzili vedúci predstavitelia skupiny G20 na celosvetovom samite o zdraví, ktorý sa konal 21. mája v Ríme. 

Pandémia zabíja každý deň tisíce ľudí a súčasným tempom nebude celý svet zaočkovaný skôr ako v roku 2023. Vysoká miera preočkovanosti svetovej populácie je i tak jediným spôsobom, ako skoncovať s pandémiou; v opačnom prípade je pravdepodobné, že účinnosť existujúcich vakcín bude ohrozená šírením ďalších variantov vírusu.

Očkovanie je tiež predpokladom na zrušenie obmedzení, ktoré brzdia naše hospodárstva a obmedzujú naše slobody. Tieto obmedzenia znevýhodňujú celý svet, ale najviac zaťažujú rozvojové krajiny. Vyspelé krajiny sa môžu viac spoliehať na sociálne mechanizmy a nástroje hospodárskej politiky, aby obmedzili vplyv pandémie na svojich občanov. 

Ak budú rozdiely v očkovaní pretrvávať, hrozí, že sa zvráti trend posledných desaťročí, keď sa znižovala chudoba a globálna nerovnosť. Takáto negatívna dynamika by zabrzdila hospodársku činnosť a zvýšila geopolitické napätie. Náklady na nečinnosť by boli pre vyspelé ekonomiky určite oveľa vyššie ako náklady, ktoré by sme museli vynaložiť, aby sme pomohli zaočkovať celý svet. EÚ preto víta plán vo výške 50 miliárd USD, ktorý navrhol Medzinárodný menový fond, s cieľom umožniť očkovanie 40 % svetovej populácie v roku 2021 a 60 % do polovice roka 2022. 
Na dosiahnutie tohto cieľa potrebujeme úzko koordinované multilaterálne opatrenia. Musíme byť odolní voči hrozbám, ktoré predstavuje „očkovacia diplomacia“, keď sa poskytovanie očkovacích látok spája s politickými cieľmi, a „očkovací nacionalizmus“, keď si národy vyhradzujú vakcíny pre seba. EÚ na rozdiel od iných krajín od začiatku pandémie zamieta oba tieto prístupy. Až doteraz sme boli jediným globálnym aktérom, ktorý očkuje vlastné obyvateľstvo a súčasne vyváža veľké množstvá vakcín a podstatným spôsobom prispieva k nasadeniu vakcín v krajinách s nízkymi príjmami. Európania môžu byť na túto bilanciu hrdí. 

EÚ v roku 2020 podporovala rozsiahly výskum a vývoj očkovacích látok a významne prispela k novej generácii mRNA vakcín. Následne sa stala jedným z hlavných výrobcov vakcín proti ochoreniu COVID-19 s objemom približne 40 % doteraz použitých dávok na celom svete (podľa údajov WHO). EÚ zároveň vyviezla 240 miliónov dávok do 90 krajín, čo je približne rovnaké množstvo, aké sa použilo v rámci EÚ.  

EÚ je so svojimi členskými štátmi a finančnými inštitúciami, spolu označovanými ako Team Europe, darcom vakcín aj pre susedné krajiny v núdzi, najmä na západnom Balkáne. Európska rada sa na poslednom zasadnutí dohodla, že EÚ do konca roka 2021 má v úmysle darovať ďalších aspoň 100 miliónov dávok krajinám s nízkymi a strednými príjmami. Team Europe je so sumou 2,8 miliardy EUR hlavným prispievateľom aj do nástroja COVAX, ktorým sa chudobnejším krajinám umožňuje prístup k očkovacím látkam. EÚ financovala približne jednu tretinu všetkých doteraz dodaných dávok v rámci tohto nástroja. Toto úsilie však ani zďaleka nepostačuje na to, aby sa zabránilo prehlbovaniu rozdielov v očkovaní.  

Na odstránenie týchto rozdielov by krajiny s požadovanými znalosťami a prostriedkami mali zvýšiť svoje výrobné kapacity tak, aby mohli očkovať vlastné obyvateľstvo a zároveň vyvážať viac očkovacích látok, ako to robí EÚ. V spolupráci s výrobcami očkovacích látok pracujeme na zvýšení kapacít EÚ na výrobu vakcín na viac ako 3 miliardy dávok ročne do konca roka 2021. Naši európski priemyselní partneri sa zaviazali, že do konca roka 2021 poskytnú 1,3 miliardy dávok vakcín krajinám s nízkymi príjmami bez zisku a krajinám so stredným príjmom za nižšie ceny. Zaviazali sa tiež, že v roku 2022 dodajú ďalších viac než 1,3 miliardy dávok, z ktorých mnohé sa budú distribuovať prostredníctvom nástroja COVAX.

Všetky krajiny sa musia vyhýbať reštriktívnym opatreniam, ktoré ovplyvňujú dodávateľské reťazce vakcín. Zároveň musíme uľahčiť transfer poznatkov a technológií, aby očkovacie látky mohlo vyrábať viac krajín. Z našej strany dôrazne nabádame európskych výrobcov, aby tak urobili, a to najmä v Afrike. 18. mája som sa zúčastnil na parížskom samite o finančnej podpore pre Afriku, na ktorom vedúci predstavitelia kontinentu zdôraznili, že Afrika dováža 99 % vakcín. To sa musí zmeniť. Team Europe spúšťa na tento účel iniciatívu s africkými partnermi na posilnenie afrických výrobných kapacít v oblasti vakcín, liekov a zdravotníckych technológií, ktorá je financovaná 1 miliardou EUR z rozpočtu EÚ a z európskych rozvojových finančných inštitúcií.

Dobrovoľné udeľovanie licencií je privilegovaným spôsobom, ako zabezpečiť takýto transfer technológií a know-how. Ak sa ukáže, že je nedostatočné, v existujúcej Dohode TRIPS a vyhlásení z Dauhy z roku 2001 už je ustanovená možnosť povinného udeľovania licencií. Podľa niektorých krajín je však využívanie týchto možností príliš zložité a príliš pomalé. Na urýchlenie týchto transferov technológií predloží EÚ v rámci WTO do začiatku júna nový návrh. 

Pandémia COVID-19 nám pripomenula, že zdravie je celosvetovým verejným statkom. Naše spoločné celosvetové vakcinačné opatrenia proti ochoreniu COVID-19 na odstránenie rozdielov v očkovaní musia byť prvým krokom k skutočnej celosvetovej spolupráci v oblasti zdravia, ako sa uvádza vo vyhlásení z Ríma, ktoré sa nedávno prijalo na celosvetovom samite o zdraví. 

Komentár Josepa Borrella, vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedu Európskej komisie, bol zverejnený na www.euractiv.sk dňa 28. mája 2021.