MÝTUS: EÚ môže za úpadok poľnohospodárov, nepočúva ich a nepodporuje

MÝTUS:  EÚ a Európska zelená dohoda (Green Deal) môže za úpadok poľnohospodárstva na Slovensku a v Európe

FAKTY: Tvrdenie, že EÚ a Európska zelená dohoda (Green Deal) je hlavným vinníkom zodpovedným za degradáciu poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu na Slovensku, či v Európe, je obľúbeným dezinformačným naratívom. V skutočnosti sa európski poľnohospodári stretávajú s mnohými výzvami, ktoré sú spojené s globálnymi trhovými podmienkami, zmenou klímy, vojnou na Ukrajine a ďalšími faktormi. Poľnohospodárov naprieč Európou sužujú dramatické dôsledky klimatickej krízy - extrémne horúčavy a suchá, lesné požiare, záplavy a búrky. Odpoveďou EÚ na dôsledky klimatickej zmeny je práve Európska zelená dohoda, ktorá sa okrem energetiky, dopravy, či priemyslu, dotýka aj poľnohospodárskeho odvetvia. Pravdou je, že poľnohospodárstvo a ochrana prírody môžu ísť ruka v ruke. Potrebujeme oboje. Vykresľovanie súčasnej krízy ako výlučne „poľnohospodári verzus príroda“ je zavádzajúce a nepravdivé. Ekologické požiadavky na farmárov sú založené na vedeckých poznatkoch a budú v konečnom dôsledku prínosné práve pre samotných poľnohospodárov. Pomôžu minimalizovať negatívne dopady klimatickej krízy. Z dlhodobého hľadiska, ich implementácia zvýši udržateľnosť a prosperitu poľnohospodárskeho sektora. Ide napríklad o opatrenia ako zníženie používanie pesticídov, obmedzenie nadmerného hnojenia, či emisií skleníkových plynov, či celkovo podpora výroby zdravších potravín. Zároveň je dôležité poznamenať, že väčšina navrhovaných opatrení Európskej zelenej dohody ešte nebola plne realizovaná. To znamená, že Európska zelená dohoda nemôže byť teda ani hlavným dôvodom súčasnej situácie v poľnohospodárstve.

MÝTUS:  EÚ poľnohospodárov vôbec nepodporuje 

FAKTY: Pravdou je, že spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie je vôbec najstaršou politikou EÚ. Aj to svedčí o tom, že poľnohospodárstvo je pre EÚ dlhodobou prioritou. Európska únia dlhodobo  podporuje európskych farmárov prostredníctvom rôznych opatrení a programov, primárne však prostredníctvom finančných dotácií. V EÚ už tradične jedna tretina rozpočtu putuje do poľnohospodárskeho sektora. Tieto dotácie sú určené priamo farmárom na obhospodarovanú pôdu, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti a tiež na stabilizáciu príjmu farmárov. Prostredníctvom programu Rozvoj vidieka, EÚ zase podporuje modernizáciu fariem, poľnohospodárskych technológií, či na pomoc na zmiernenie dopadov extrémnych klimatických javov, akými sú napríklad extrémne suchá, či iné extrémne výkyvy počasia. Všetky tieto investície do európskeho poľnohospodárskeho sektora realizuje EÚ už od roku 1962 prostredníctvom Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).  V období rokov 2023 – 2027 bude európskym poľnohospodárom v rámci strategických plánov Spoločnej poľnohospodárskej politiky rozdelených viac ako 300 miliárd eur.

Pre zvýšenie konkurencieschopnosti a odolnosti poľnohospodárskeho sektora v členských štátoch je však dôležitá aj celková realizácia SPP v jednotlivých členských krajinách EÚ (teda samotné nasadenie reforiem do praxe), ale napríklad aj miera doplnkového štátneho financovania pre poľnohospodárov. Na povinných nástrojoch, prostredníctvom ktorých sa majú naplniť ciele SPP, sa tiež dohodli spoločne jednotlivé členské štáty EÚ. Nie je to tak, že EÚ si sama niečo vymyslela. Zároveň v každom členskom štáte existuje aj národná podpora, financovaná z domácich zdrojov. Na Slovensku podporu farmárom, či už z EÚ alebo zo štátneho rozpočtu, prerozdeľuje Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA).

MÝTUS:  EÚ nepočúva nespokojných poľnohospodárov vôbec nepočúva

FAKTY: Európska komisia pozorne počúva svojich poľnohospodárov a pravidelne sa stretáva s organizáciami, ktoré ich zastupujú, ako aj so zainteresovanými stranami zo všetkých častí agropotravinového reťazca EÚ. V januári tohto roku otvorila predsedníčka Európskej komisie strategický dialóg o budúcnosti poľnohospodárstva. Tento dialóg je novým fórom povereným formovaním spoločnej vízie budúcnosti európskeho poľnohospodárskeho a potravinového systému. Strategický dialóg, ktorý predsedníčka von der Leyenová oznámila už vo svojom prejave o stave Únie v roku 2023, sa bude zaoberať výzvami a príležitosťami ako je primeraná životná úroveň poľnohospodárov a vidieckych komunít, podpora poľnohospodárstva v rámci hraníc našej planéty a jej ekosystémov, využívanie príležitostí, ktoré ponúkajú znalosti a technologické inovácie, ale aj podpora budúcnosti potravinového systému EÚ v konkurenčnom svete. Do tohto strategického dialógu sú zapojení zástupcovia poľnohospodárov, mladí farmári, ale aj spracovatelia potravín, zástupcovia neziskového sektora  a predstavitelia rôznych zainteresovaných subjektov z celého sektora.

Európska komisia pozorne počúva poľnohospodárov a v reakcii na vzájomný dialóg prijíma viaceré opatrenia. Možnosťou krátkodobých riešení sa Komisia zaoberá už v rámci existujúcich pravidiel. Na stole je viacero návrhov, ako napríklad návrh na predĺženie pozastavenie dovozných ciel a kvót na ukrajinský vývoz do EÚ o ďalší rok.

Zároveň 22. februára predstavila Európska komisia dokument, v ktorom načrtla prvé možné opatrenia na pomoc pri znižovaní administratívnej záťaže na pleciach poľnohospodárov. Komisia v dokumente navrhla krátkodobé a strednodobé opatrenia, ktoré by mohli priniesť určitú úľavu pre poľnohospodárov, ale aj pre vnútroštátne správne orgány, ktoré predstavujú prvé kontaktné miesto pre poľnohospodárov a sú zodpovedné za riadenie a vyplácanie finančných prostriedkov EÚ. Viac informácií nájdete tu.  O tomto dokumente následne Komisia rokovala s členskými štátmi na zasadnutí Rady pre poľnohospodárstvo 26. februára. Ministri pre poľnohospodárstvo všetkých členských štátov EÚ sa napríklad dohodli na zmenšení plôch, ktoré majú ležať úhorom, stiahnutie nariadenia o udržateľnom používaní pesticídov a celkovo na opatreniach zameraných na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Hlavné výsledky týchto rokovaní si môžete pozrieť tu.