Téma migrácie polarizuje spoločnosť v celej Európe a Európska únia si za svoje kroky vypočula mnoho kritiky.
V takejto situácii je teda dobré zopakovať, čo všetko EÚ v tejto oblasti spravila a aké výsledky dosiahla.
- Problémy sa neriešia len od stola, ale v teréne
Mnohí si myslia, že „euroúradníci“ všetko riešia len od stola. Je presne naopak, problémy sa riešia priamo v teréne. Európska únia zriadila tzv. hotspoty, teda skríningové a registračné centrá. Zatiaľ ich je spolu 9 – päť v Grécku a štyri v Taliansku. Okrem toho vyslala do týchto krajín rôznych odborníkov z iných členských štátov, aby prispeli k zlepšeniu riadenia migračných tokov. EÚ pre tieto tímy pomohla zabezpečiť moderné prístroje na snímanie odtlačkov prstov, aby sa ľudia registrovali, vybavovali a preverovali lepšie, ako doteraz.
- Boj proti prevádzačom
Vzhľadom na to, že tisíce ľudí prišlo o svoje životy práve počas plavby po Stredozemnom mori, EÚ sa rozhodla založiť tzv. Európske stredisko pre boj proti prevádzačstvu, v rámci ktorého koordinuje spoluprácu záchranných zložiek a monitoruje plavidlá zločincov, ktoré sú následne zadržané a likvidované. Doposiaľ sa podarilo rozložiť viac ako 2 500 prevádzačských sietí a zlikvidovať 470 zločineckých plavidiel.
- EÚ rieši príčiny migrácie, nielen dôsledky
EÚ spolupracuje s tretími krajinami, odkiaľ migranti prúdia do Európy alebo nimi prechádzajú, a pomáha im v budovaní mierového prostredia a spravodlivého štátu vhodného na život, aby sa predišlo masívnym odlivom domácich obyvateľov. Na africkom kontinente sa EÚ sústreďuje na odstraňovanie chudoby a zabránenie prevádzačstva, na čom spolupracuje s dôležitými regionálnymi aktérmi, ako je napr. Africká únia či štáty Etiópia, Mali, Niger, Nigéria a Senegal. EÚ tiež zabezpečuje humanitárnu a rozvojovú pomoc v krajinách ťažko zasiahnutých krízou, a to hlavne v Turecku, Iraku, Libanone či Jordánsku.
- Ochrana vonkajších hraníc
Najčastejšie šírené nepravdy sa týkajú zlyhania Európskej únie v ochrane jej vonkajších hraníc a umožnenia nekontrolovaného vstupu na jej územie bez poriadnej evidencie všetkých prichádzajúcich. V skutočnosti však bola ochrana vonkajších hraníc výrazne zmodernizovaná a posilnená. Okrem toho EÚ nepovažuje povolenie vstupu ľuďom, ktorí sa ocitli v životnom nebezpečenstve, za slabosť ani omyl. Únia stojí na silných morálnych a etických základoch, ktoré predpokladajú solidaritu, úctu a pomoc v núdzi.
Prostredníctvom činnosti Európskej pobrežnej a pohraničnej stráže a Europolu je možné chrániť hranice EÚ na tých najzraniteľnejších miestach. Podľa správy Európskej komisie momentálne na vonkajších hraniciach pôsobí asi 1 700 príslušníkov, ktorí doplnili stavy vyše 100 000-člennej stráže vyslanej z členských krajín.
- Dohoda s Tureckom
Obrovským prínosom pre vyrovnanie sa s migračnou krízou je nepochybne dohoda medzi EÚ a Tureckom z marca 2016, vďaka ktorej sa prílev migrantov do Grécka znížil o celých 97 %. Podľa dohody sa všetci noví nelegálni migranti alebo žiadatelia o azyl prichádzajúci z Turecka na grécke ostrovy, ktorých žiadosť bola zamietnutá ako neopodstatnená alebo neprijateľná, vrátia do Turecka. Stane sa tak po individuálnom posúdení ich žiadostí o azyl v súlade s európskym a medzinárodným právom. Za každého Sýrčana, ktorého vrátia do Turecka, sa z Turecka dostane priamo do EÚ iný Sýrčan, ktorý sa nepokúsil prekročiť hranice nelegálne. EÚ tiež poskytla Turecku na roky 2016 a 2017 tri miliardy eur na podporu utečencov v sociálnej oblasti i v oblasti vzdelávania.
Čo ďalej?
Napriek všetkým úspechom si EÚ uvedomuje, že situácia si stále vyžaduje aktívnu pozornosť a zlepšovanie v mnohých oblastiach. Preto EÚ v spolupráci s členskými štátmi naďalej pokračuje v dialógu, zlepšovaní pravidiel pre reguláciu migrácie a posilňovaní bezpečnosti Európy.
Spoločnú migračnú politiku preto čakajú zmeny. Európska komisia navrhuje zreformovať všetky aspekty azylového práva – či už ide o podmienky prijatia do azylového konania alebo oprávnenie na medzinárodnú ochranu, o tzv. dublinské pravidlá či pravidlá určovania zodpovednosti.
Vďaka reformám sa
- zosúladia normy ochrany
- sprísnia pravidlá boja proti zneužívaniu, aby sa zastavila azylová turistika a tzv. druhotné pohyby žiadateľov, ktorí sa nelegálne presúvajú z jedného členského štátu EÚ do druhého
- zabezpečí, že v časoch najvyššej krízy budú členské štáty preberať zodpovednosť, ale aj vyjadrovať solidaritu.
Komisia sa bude zaoberať možnosťou vytvoriť spolu s členskými štátmi novú politiku legálnej migrácie na základe vyjadrenia záujmu. To by znamenalo, že z potenciálnych migrantov by sa robil výber. Zamestnávatelia by si mohli medzi kandidátmi vytipovať tých zaujímavých a ponúknuť im prácu. Zostavil by sa celoeurópsky zoznam kvalifikovaných migrantov, ku ktorému by mali prístup zamestnávatelia aj orgány členských štátov, ale výber a prijímacie konanie by ostalo v kompetencii štátov a vychádzalo by z ich konkrétnych potrieb na trhu práce.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 5. decembra 2017