Násilie páchané na ženách: potrebujeme revolúciu

V roku 2014 nadobudol platnosť Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (známy aj ako Istanbulský dohovor) a štáty, ktoré sú jeho zmluvnými stranami, tým podnikli dôležitý krok k posilneniu svojich vnútroštátnych právnych predpisov a politiky proti tejto pliage.

EÚ podpísala Istanbulský dohovor v roku 2017, ale schválenie pristúpenia bolo v Rade niekoľko rokov pozastavené. To sa zmenilo pred tromi týždňami, keď Rada tento proces napokon odblokovala a urýchlila pristúpenie k dohovoru. Tento úspech je sľubný z hľadiska pokroku v oblasti rodovej rovnosti a lepšej reakcie na násilie páchané na ženách a domáce násilie.

Ratifikácia Istanbulského dohovoru garantuje, že EÚ dodržiava medzinárodné normy, predkladá vlastné komplexné právne predpisy a začleňuje povinnosti vyplývajúce z dohovoru do všetkých oblastí politiky EÚ.

Presne pred rokom navrhla Európska komisia smernicu na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktorá dohovor dopĺňa, a tým kompletizuje náš právny rámec. Uvedeným legislatívnym návrhom sa zavádzajú spoločné minimálne normy pre všetky členské štáty v oblasti prevencie, ochrany, podpory obetí, prístupu k spravodlivosti, spolupráce a koordinácie služieb.

Navrhli sme kriminalizáciu násilia páchaného na ženách vrátane online násilia, ako je zdieľanie intímnych obrázkov, videí alebo zvukových súborov bez súhlasu a vyhrážanie sa takýmto zdieľaním, i kriminalizáciu nenávistných prejavov online. V časoch, keď sa viaceré aspekty nášho života presunuli do online priestoru bez toho, aby existovala potrebná ochrana, je nutné sa zaoberať otázkou násilia na internete, aby online prostredie bolo bezpečné a všetci ho mohli slobodne používať.

V návrhu sa kriminalizuje aj znásilnenie, a to prostredníctvom definície, ktorá stojí na koncepcii súhlasu počas celého trvania sexuálneho aktu.

Istanbulský dohovor spolu s naším legislatívnym návrhom po jeho prijatí zavedú povinnosť pre členské štáty prijať cielené opatrenia na to, aby ženy a dievčatá mohli prípady nahlasovať ľahšie a v podporujúcom prostredí. Tieto opatrenia stanovia minimálne referenčné hodnoty pre celé územie EÚ, čím povzbudia členské štáty, aby viac zintenzívnili svoje programy prevencie a zlepšili služby.

Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien myslím na odolnosť žien, ktoré prežili násilie, a to nielen na území EÚ, ale takisto vo vojnových zónach, ako je to v prípade ukrajinských žien. Vo svojich myšlienkach som takisto so ženami, ktoré musia žiť v totalitných režimoch, ako je to okrem iného v Afganistane a Iráne.

So ženami, ktoré si museli vybudovať nový život, pretože museli navždy opustiť svoj domov, nájsť si novú prácu, novú školu pre svoje deti, a ktoré priniesli veľkú osobnú obetu, aby unikli pred páchateľmi domáceho násilia.

Myslím na nespravodlivosť a pocit straty, ktorý mnohé ženy zažívajú, keď sa stretávajú s bezvýchodiskovou voľbou: trpieť násilie alebo odísť bez toho, aby vedeli, kam ich život zavedie. 

Myslím na početné podporné skupiny, ktoré fungujú vďaka neoceniteľnej práci organizácií občianskej spoločnosti, a na prejavy ženskej spolupatričnosti a posilnenie postavenia, ktoré sa objavujú.

Spolieham sa na to, že členské štáty budú pevne a jednotne bojovať proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, a vyzývam ich, aby dokončili legislatívny rámec uzavretím ratifikácie Istanbulského dohovoru a prijatím navrhovanej smernice EÚ.

Ak má naše úsilie priniesť výsledok, musíme zintenzívniť našu reakciu na túto formu násilia. S novými rizikami, ako je šírenie online násilia, sa totiž postavenie žien a dievčat v posledných rokoch zhoršilo.

Pokrok v oblasti rodovej rovnosti nie je ani samozrejmý, ani nezvratný. Jednoducho si nemôžeme dovoliť ustupovať ani viesť polovičatý boj proti násiliu páchanému na ženách, pretože budeme naďalej prehrávať.

Právne predpisy samy osebe nebudú stačiť. Aby sme už viac neprehrávali, potrebujeme revolúciu. Musíme sa postaviť tvárou v tvár mizogýnii v našich systémoch trestnej justície, policajných zboroch, vo vzdelávacích systémoch, v médiách i domácnostiach.

Musíme iniciovať zmenu kultúry, v rámci ktorej sa muži a chlapci budú učiť, aby sa neuchyľovali k násiliu, a ženy a dievčatá sa budú viesť k tomu, aby boli nezávislé a dokázali sa z takýchto situácií vymaniť. Je neprijateľné povedať „veď chlapci sú už takí“.

Rodová rovnosť sa dosiahne až vtedy, keď si ju všetci vezmeme za svoju a budeme ju propagovať a dodržiavať.

Helena Dalli, komisárka pre rovnosť