Iba každý ôsmy spotrebiteľ v EÚ pozná svoje základné práva. Ak sa ich naučíme využívať, možnosti obchodníkov poškodiť nás môžu klesnúť na minimum. Komentár Dušana Chreneka
Nedávno som čítal o kurióznom prípade, keď obchodník odmietol zákazníkovi vymeniť nohavice, ktoré pre schádzajúcu farbu reklamoval už po dvoch dňoch od kúpy. Poškodenie podľa obchodníka vraj zapríčinilo časté nosenie. Možno by sa to mohlo zdať aj úsmevné, keby sme na diskusných fórach stále nenarážali na množstvá sklamaných a nahnevaných ľudí, ktorí sa sťažujú na nekorektný prístup či už v kamenných alebo internetových obchodoch.
Dôvera spotrebiteľov je pritom mimoriadne dôležitá nielen pre našu osobnú pohodu, ale aj pre posilnenie hospodárskeho rastu. Spotreba domácností sa podieľa až na 56 percentách HDP Európskej únie.
Prieskumy však ukazujú, že v tejto oblasti ešte stále máme čo doháňať. Podľa prieskumu Eurobarometra z roku 2013 až 44 percent ľudí narazilo za posledný rok na klamlivú reklamu, 30 percent zákazníkov zaznamenalo oneskorené doručenie tovaru zakúpeného online a k cezhraničnému nákupu cez internet sa pre najrôznejšie obavy odhodlal len každý siedmy Európan.
Aj vzhľadom na podobné skúsenosti zákazníkov po celom kontinente venovala Európska únia v posledných rokoch veľkú pozornosť právam a ochrane spotrebiteľov. Prijalo sa niekoľko smerníc, ktoré posilnili práva a ochranu spotrebiteľov a zjednotili pravidlá v celej Únii.
Nie sme na to sami
Aj napriek tomu, že ide o významné zmeny, spotrebitelia stále ťahajú za kratší koniec a svoje práva dostatočne nevyužívajú. Nedávny prieskum ukázal, že iba 12 percent spotrebiteľov pozná svoje základné práva.
Tak napríklad až 39 percent Európanov netuší ani len to, že na tovar zakúpený v celej Únii majú bezplatnú záruku až dva roky. Takmer tretina nevie, že tovar zakúpený na internete možno do 14 dní bez vysvetľovania vrátiť s nárokom na vrátenie plnej sumy. Ak si teda objednáte napríklad topánky, ktorých veľkosť vám nesadne, môžete ich nepoškodené bez obáv vrátiť a žiadať inú veľkosť alebo peniaze.
Ani takéto prísne právne predpisy však nedokážu úplne odradiť všetkých špekulantov, ktorí sa často spoliehajú práve na nevedomosť zákazníkov. V každej členskej krajine Únie preto funguje sieť organizácií vstupujúcich do ochrany spotrebiteľa. Na Slovensku medzi ne patria Slovenská obchodná inšpekcia, Štátna veterinárna a potravinová správa, Úrad verejného zdravotníctva, Telekomunikačný úrad či Štátna energetická inšpekcia.
V EÚ funguje už od roku 2003 aj systém včasného varovania pred nebezpečnými nepotravinárskymi výrobkami RAPEX, vďaka ktorému sa len v roku 2013 podarilo z trhu Únie stiahnuť takmer 17-tisíc nebezpečných výrobkov, z toho až 648 hračiek.
V každom štáte má pobočku Európske spotrebiteľské centrum, ktoré zákazníkom poskytuje bezplatnú pomoc aj v prípadoch, že narazili na problém s obchodníkom v zahraničí. Od januára 2016 začne v celej Európe fungovať aj služba na riešenie zmluvných sporov, cez ktorú budú môcť spotrebitelia predložiť sťažnosť vo svojom jazyku bez ohľadu na to, v akej krajine a aký výrobok alebo službu si kúpili.
Najcennejšia je dôvera
Dôležitým posilnením práv spotrebiteľov je aj právo na pravdivú reklamu. V Únii sa vám už nemôže beztrestne stať, že si na základe reklamy na výhodný let objednáte lacnú letenku, ktorej cenu zrazu pri platbe nafúknu na dvojnásobok letiskové a rezervačné poplatky či poplatky za použitie kreditnej karty.
Ďalšou dôležitou garanciou je právo na spravodlivé zmluvné podmienky. Napríklad uzavriete zmluvu s novým poskytovateľom elektrickej energie, ktorý vám ponúkne výhodné tarify. Po roku však cenu výrazne zvýši s tým, že v zmluve je ustanovenie o možnosti jednostranného zvyšovania ceny. Takouto zmluvu nemusíte byť viazaný. Podľa európskej legislatívy sa v prípade, že existuje nerovnováha medzi právami spotrebiteľov a obchodníkov, ktorá výrazne znevýhodňuje spotrebiteľov, zmluva považuje za nezákonnú.
Informačná kampaň, ktorú v týchto dňoch Európska komisia začína aj na Slovensku, má rovnako osloviť spotrebiteľov aj obchodníkov. Cieľom je okrem iného informovať firmy o právach spotrebiteľov a obmedziť sťažnosti, aby sa predchádzalo strate dôvery.
Výsledky úsilia sú viditeľné už dnes. Keď v lete 2012 inštitúcie na ochranu spotrebiteľov overovali podmienky v 330 internetových obchodoch, ktoré predávajú aj digitálny obsah ako hry, knihy, videá, či hudbu, len 25 percent z nich plne dodržiavalo predpisy. Po zásahu orgánov presadzovania práva sa podiel predajcov, ktorí predpisy dodržiavajú, zvýšil až na 80 percent. V ešte výraznejšiu nápravu však môžeme dúfať iba vtedy, ak budú všetci spotrebitelia poznať svoje práva a v prípade potreby sa obrátia aj na inštitúcie, ktoré sú nám pripravené pomáhať.
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol uverejnený v denníku Pravda 7.7.2015.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 7. júla 2015