Znečistenie ovzdušia a hluk, vplyv klimatických zmien, ako sú vlny horúčav, a vystavenie nebezpečným chemickým látkam, sú príčinou zlého zdravotného stau obyvateľov Európy.
Podľa rozsiahleho posúdenia zdravia a životného prostredia, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra (EEA), zlá kvalita životného prostredia prispieva až k 13 % úmrtí. Pandémia je jasným príkladom komplexných prepojení medzi životným prostredím, sociálnymi systémami a zdravím. Zlepšenie zdravia a životných podmienok obyvateľov Európy je teraz dôležitejšie než kedykoľvek predtým.
Podľa správy EEA „Zdravé prostredie, zdravý život: ako životné prostredie ovplyvňuje zdravie a dobré životné podmienky v Európe“ sa významná časť bremena chorôb v Európe naďalej pripisuje environmentálnemu znečisteniu v dôsledku ľudskej činnosti. V správe, ktorá vo veľkej miere čerpá z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie o príčinách úmrtnosti a ochorení, sa zdôrazňuje, ako kvalita životného prostredia v Európe centrálnym spôsobom ovplyvňuje naše zdravie a dobré životné podmienky. Správa poukazuje aj na to, ako sociálna deprivácia, nezdravé správanie a demografický posun v Európe ovplyvňujú environmentálne zdravie, pričom najviac sú zasiahnuté najzraniteľnejšie osoby.
Aké sú kľúčové zistenia správy EEA?
Znečistenie ovzdušia zostáva hlavnou environmentálnou hrozbou pre zdravie v Európe s viac ako 400 000 predčasnými úmrtiami v EÚ ročne spôsobenými znečistením ovzdušia. Hluk je na druhom mieste, prispieva k 12 000 predčasným úmrtiam, ďalej nasledujú vplyvy zmeny klímy, predovšetkým vlny horúčav.
Environmentálna záťaž a zmena klímy sa v rámci Európy líšia, pričom existujú jasné rozdiely medzi krajinami na východe a západe Európy. Najvyššia úmrtnosť medzi krajinami (27 %) sa pripisuje životnému prostrediu Bosny a Hercegoviny a najnižšia Islandu a Nórsku (9 %).
Ľudia sú súbežne vystavení viacerým rizikovým faktorom, ako je znečistenie ovzdušia a vody, hluk a chemikálie, ktorých vplyv sa môže kombinovať a zintenzívniť negatívne dôsledky na zdravie. Na Slovensku je viac ako 100 úmrtí na 100 000 obyvateľov, ktoré môžu byť pripísané environmentálnym stresovým faktorom, ako napríklad znečistené ovzdušie, hluk, chemikálie a klimatické zmeny, ktoré svojím pôsobením prispievajú k vzniku kardiovaskulárnych ochorení a neuropsychiatrických porúch. Európske mestá sú obzvlášť zraniteľné voči týmto viacnásobným hrozbám, pričom ponúkajú menej zelených a modrých plôch.
Prebiehajúci výskum skúma prepojenia medzi súčasnou pandémiou COVID-19 a environmentálnymi faktormi. Predpokladá sa, že vírus, ktorý spôsobil ochorenie COVID-19, „preskočil“ zo zvierat na ľudí ako neočakávaný dôsledok tlaku, ktorý zvýšená spotreba vytvára na naše prírodné systémy. Pokiaľ ide o vplyv ochorenia COVID-19 na spoločenstvá, prvé dôkazy naznačujú, že znečistenie vzduchu a chudoba môžu byť spojené s vyššou úmrtnosťou. Podľa prvotného posúdenia v správe sa na objasnenie týchto vzťahov vyžaduje ďalší výskum.
Sociálne znevýhodnené spoločenské vrstvy zvyčajne bojujú až s 3-násobným zaťažením, a to s chudobou, zlou kvalitou životného prostredia a zlým zdravotným stavom. Chudobnejšie vrstvy sú často vystavené vyššej úrovni znečistenia a hluku aj vyšším teplotám, pričom existujúce ochorenia zvyšujú zraniteľnosť voči vplyvom prostredia ohrozujúcim zdravie. Na zlepšenie životných podmienok pre tých najzraniteľnejších v Európe sú preto potrebné cielené opatrenia.
V Európe existujú pozdĺž etnických línií rozdiely v prístupe k bezpečnej pitnej vode. Práve Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou v EÚ a v roku 2016 Agentúra Európskej únie pre základné práva zistila, že v 9 európskych krajinách vrátane Slovenska žije priemerne 30 % Rómov v príbytku bez napojenia na pitnú vodu. Na Slovensku by to podľa agentúry malo byť okolo 27 % Rómov, ktorí žijú v domácnosti priameho prístupu k pitnej vode.
EEA teda poukázalo vo svojom skúmaní na to, ako sa sociálna zraniteľnosť priestorovo zhoduje s výskytom viacerých druhov nebezpečenstva ohrozenia zdravia Európanov (vystavenie časticiam PM10, NO2, ozónu, stupňu oteplenia/ochladenia a teda počtu dennostupňov vo vykurovacej sezóne alebo počtu dennostupňov v sezóne chladenia). Na Slovensku sa v konkrétnych regiónoch spájajú mnohé faktory - nízky príjem domácností spolu s nízkou úrovňou dosiahnutého vzdelania a vysokou úrovňou nezamestnanosti produktívnej časti populácie s vysokým podielom malých detí do 5 rokov. Regióny, ktoré vykazujú vysokú koncentráciu faktorov sociálne zraniteľného obyvateľstva, sa nachádzajú v Grécku, Maďarsku, častiach Talianska, na Slovensku a v jednotlivých častiach Bulharska a Portugalska. Slovensko patrí k štátom, kde sú regióny, v ktorých sa prekrýva množstvo faktorov sociálnej zraniteľnosti s environmentálnymi ohrozeniami zdravia, v rámci EÚ je táto koncentrácia najhoršia práve v Grécku, Taliansku a Slovensku. V Európe tak môžeme pozorovať deliacu líniu medzi juhovýchodnou a severozápadnou časťou Európy, pričom populácia na juhovýchode je viac vystavená a zraniteľnejšia voči environmentálnym rizikám, ktoré majú vplyv na zdravie. Z toho vyplýva, že rozdiely v Európe sú prítomné nielen zo sociálno-ekonomického hľadiska, ale aj v kontexte environmentálnej spravodlivosti. V prípade Slovenska možno tiež pozorovať nižšiu strednú dĺžku života a vyššiu prítomnosť dlhodobých ochorení alebo zdravotných ťažkostí u obyvateľstva, pričom majú na to vplyv práve horšie sociálno-ekonomické podmienky obyvateľov i dopady environmentálnej záťaže.
Lepšia integrácia politík, viac zelených a modrých plôch sú kľúčom k riešeniu
V správe sa zdôrazňuje, že na boj s environmentálnymi rizikami, na ochranu najzraniteľnejších a na úplné pochopenie výhod, ktoré príroda ponúka na podporu zdravia a dobrých životných podmienok, je potrebný integrovaný prístup k politikám v oblasti životného prostredia a zdravia.
Zdravá príroda je kľúčovým mechanizmom pri zabezpečovaní verejného zdravia, obmedzovaní ochorení a podpore dobrého zdravia a dobrých životných podmienok. Ekologické riešenia poskytujú trojnásobné víťazstvo pre zdravie, spoločnosť a životné prostredie. Kvalitné zelené a modré plochy v mestských oblastiach podporujú zdravie a dobré životné podmienky, poskytujú miesto na fyzickú aktivitu, relaxáciu a sociálnu integráciu a veľké výhody pre ekonomicky znevýhodnené spoločenské vrstvy. Zelené a modré plochy ochladzujú mestá počas vĺn horúčav, zmierňujú povodne, znižujú hluk a podporujú mestskú biodiverzitu. Počas pandémie COVID-19 sa opakovane poukazovalo na výhody, ktoré pre duševné zdravie a životné podmienky predstavuje prístup k zeleným a modrým plochám predovšetkým v mestských oblastiach.
Európska zelená dohoda predstavuje dôležitú zmenu nastavenia smerovania európskeho politického programu v EÚ a stanovuje udržateľnú a inkluzívnu stratégiu na zlepšenie zdravia a kvality života ľudí a starostlivosti o prírodu, pričom sa myslí na všetkých.
Celú správu si môžete prečítať na: https://www.eea.europa.eu/publications/healthy-environment-healthy-lives.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 8. septembra 2020