Medzinárodný deň žien by nemal raz za rok "nahradiť" čo spoločnosť či každý z nás ženám dlží. Je ale dobrou príležitosťou obzrieť sa, kam sme sa posunuli v rovnosti šancí mužov a žien. Komentár Ladislava Mika
Začiatkom marca riešim každoročne malú dilemu. Nedá sa zabudnúť, ako veľmi som ako dieťa vždy túžil zohnať pre svoju mamu ten najkrajší kvet. Aby vedela ako veľmi ju ľúbim. Ani dnes nemám najmenšiu pochybnosť o tom, aké má byť postavenie žien a ich prácu i zvládanie ďalšej "šichty" doma si nesmierne vážim. Súčasne si ale veľmi dobre pamätám, ako tento sviatok dokázal spolitizovať a mnohým nakoniec aj znechutiť a sprofanovať minulý režim. Aj keď je tu už štvrť storočia, spomienky sú každoročne tu a sú veľmi živé. A vždy mi z toho vychádza nakoniec to isté: úctu a váhu ženám by sme nemali pripomínať len jediný deň v roku, ale po celý rok, mali by sme ju prosto žiť. Na druhej strane je tento sviatok príležitosťou pripomenúť si, kde sa naša spoločnosť nachádza z hľadiska rovnosti príležitostí pre obe pohlavia. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, zverejneného vlani v novembri, považuje rodovú rovnosť za dôležitú pre férovú a demokratickú spoločnosť až 91 percent Európanov. Každodenná prax i viaceré štatistiky nám však ukazujú, že v tomto cieli stále zaostávame.
Dva mesiace bez platu
Jedným z najviditeľnejších prejavov je platová nerovnosť. Priemerná hodinová mzda žien v Európe je dnes stále o 16 percent nižšia ako u mužov. Predstaviť sa to dá aj tak, akoby ženy vlani dostávali plat iba do 3. novembra. Slovenky sú na tom dokonca ešte o čosi horšie a ich platy sú oproti mužom nižšie až o 19 percent.
Spoločenské očakávania ako i predsudky sa stále prejavujú aj na nižšej ekonomickej nezávislosti žien. Kým vlani bolo u nás zamestnaných 77,5 percenta mužov, u žien to nebolo ani 65 percent a to aj napriek tomu, že v priemere dosahujú vyššie vzdelanie. Ženy majú naopak stále prevahu v slabšie platených profesiách a ťažšie sa im presadzuje aj vo vysokých pozíciách.
V najvyššom manažmente veľkých firiem ich vlani u nás sedelo len 15 percent, kým napríklad vo Francúzsku vyše 43 percent. Slovensko spolu s Rumunskom boli dokonca jediné dve krajiny Európskej únie, kde sa tento podiel za posledné roky znížil.
Oveľa priaznivejšia situácia nepanuje ani v politike, v slovenskom parlamente i vláde dnes ženy tvoria iba pätinu. Počiatky MDŽ sa pritom viažu aj k volebnému právu žien, ktoré patrilo medzi základné požiadavky protestov amerických žien zo začiatku 20. storočia.
Toto právo už dnes nespochybňuje azda naozaj nikto, hoci neradostným faktom ostáva, že ženy sa z rôznych dôvodov uchádzajú o volené funkcie stále podstatne menej ako muži. Napríklad v posledných parlamentných voľbách ich na kandidátnych listinách bola len necelá štvrtina.
Netolerujme násilie
Nemenej dôležitou oblasťou, ktorú by sme si špeciálne počas dnešného sviatku mali pripomínať, je aj násilie páchané na ženách. Podľa štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva zažije počas dospelého života fyzické alebo sexuálne násilie až každá tretia Európanka. Sexuálnemu obťažovaniu je zároveň vystavených až 75 percent žien v kvalifikovanejších pozíciách a 61 percent žien v sektore služieb.
O to pozornejšie by mala slovenská spoločnosť sledovať aj kroky vlády, ktorá napriek odmietnutiu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách sľúbila zaviesť do praxe všetky ustanovenia vedúce k účinnejšej ochrane žien.
Aj stručný výpočet niektorých faktov v tomto článku jasne ukazuje, že i napriek výraznému pokroku v posledných desaťročiach máme v témach rodovej rovnosti stále čo doháňať. Európska komisia preto považuje túto oblasť za kľúčovú a prichádza s množstvom iniciatív od lepšieho prístupu k vzdelávaniu, cez rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu a prístup k vedúcim pozíciám v podnikoch a v politike, až po ochranu pred násilím.
K zlepšeniu postavenia žien v spoločnosti však môžeme prispieť všetci. Začať sa dá aj tým, že tieto témy nehodíme za hlavu už 9. marca. Na svoje mamky, ženy, babky, priateľky či kolegyne už snáď dokážeme myslieť s úctou a láskou aj inokedy. Obrazne povedané: kytička kvetov podľa kalendárneho sviatku iste poteší, kytička prinesená len tak vo všedný deň poteší o to viac.
Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku
Komentár bol uverejnený na spravodajskom portáli www.aktuality.sk 8. marca 2018.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 8. marca 2018