Cestovanie bez pasu a nutnosti zameniť si peniaze, podpora projektov z eurofondov, jednoduchšia dostupnosť práce a štúdia v zahraničí. O výhodách členstva v Európskej únii sa najviac hovorilo krátko po našom vstupe. V posledných rokoch však silneli hlasy euroskeptikov.
V skutočnosti je však náš život posledných 13 rokov jednoduchší vďaka rozhodnutiam a aktivitám jednotlivých inštitúcií Európskej únie, na ktorých sa podieľa aj 650 Slovákov pracujúcich v štruktúrach EÚ.
V čom sa vôbec náš život zmenil od roku 2004, keď sme sa stali členom európskeho spoločenstva?
Jednoduchšie sa nám cestuje
Ak sme pred rokmi chceli cestovať napríklad do Fínska, potrebovali sme cestovný pas a museli sme si vybaviť aj víza. Dnes sa do krajiny dostaneme bez pasu, víz aj hraničnej kontroly. Pri cestovaní z jedného štátu schengenského priestoru do druhého sa nemusíme na hraniciach preukazovať ani občianskym preukazom ani pasom. Bez kontroly sa tak dostaneme až do 26 krajín (vrátane Slovenska) a do ďalších šiestich členských krajín, ktoré nepatria do schengenského priestoru, nám stačí občiansky, no na hraniciach sa kontrole nevyhneme.
Jednoduchšie cestovanie bez zdržania na hranici a vybavovania víz či pasu využívame vďaka Schengenskej dohode podpísanej v roku 1985 piatimi štátmi. Postupne sa bezcolná únia ďalej rozširovala. Deväť krajín vrátane Slovenska pribudlo v decembri 2007. O rok neskôr sa Schengen rozšíril o Švajčiarsko, kam sa dnes tiež dostanete bez osobných kontrol.
Okrem toho, že sa môžeme na dovolenku v Európe dostať pohodlne a bez kontrol, v blízkej budúcnosti budeme môcť odtiaľ aj volať bez zbytočných poplatkov. Európska komisia sa zaslúžila o to, aby sa zrušili roamingové poplatky pre členské štáty EÚ. Hoci prvý návrh smerujúci k zrušeniu poplatkov vznikol už v roku 2011, celý proces sa zavŕši 15. júna 2017. Pokiaľ občan členského štátu EÚ používa svoj mobilný telefón v zahraničí dočasne (napríklad na dovolenke či služobnej ceste), tak nebude platiť nijaké dodatočné roamingové poplatky za volania, textové správy a pripojenie na internet.
Štúdium na zahraničnej univerzite s grantom
Členstvo v EÚ nám uľahčilo aj štúdium a prácu v zahraničí. Študenti sa počas štúdia môžu zúčastniť výmenného študijného pobytu alebo absolvovať stáž v podniku v zahraničí prostredníctvom programu Erasmus+. Vďaka tomu nemusia platiť žiadne registračné poplatky ani školné, štúdium sa počíta ako súčasť akademického štúdia na domovskej univerzite, zároveň dostanú grant EÚ na pokrytie životných nákladov a cestovného.
Program Erasmus+ je program EÚ, ktorý podporuje zahraničnú mobilitu vysokoškolských študentov aj pedagógov. Program tento rok oslavuje svoje 30. narodeniny. Za celý čas fungovania sa doň zapojilo až 9 miliónov ľudí. Slovensko je súčasťou Erasmu od roku 1998.
EÚ umožňuje svojim občanom aj trvalo študovať na ľubovoľnej univerzite v ktoromkoľvek štáte za rovnakých podmienok ako jeho štátni príslušníci. Podmienky na prijatie, ako aj samotné štúdium sa líši, keďže si ho upravujú samotné školy. Nič to nemení na tom, že dnes môže Slovák ľahko vyštudovať bakalársky titul v Holandsku a magisterský napríklad v Nemecku.
Pracujeme bez povolenia
V jednotlivých krajinách EÚ pracujú desaťtisíce Slovákov. Najviac je ich v Rakúsku, Česku a Nemecku. Ani to však niekedy nebolo samozrejmosťou. So získaním práce v susednom Rakúsku to bolo pre Slovákov ťažké ešte v roku 2011. Záujemca o prácu musel získať pracovné povolenie s dĺžkou maximálne jeden rok. V praxi sa povolenia vydávali väčšinou vysokoškolsky vzdelaným ľuďom a profesiám, ktoré boli na miestnom trhu žiadané. To sa zmenilo až po ukončení sedemročného prechodného obdobia, ktoré Rakúsko zaviedlo po našom vstupe do EÚ, aby zamedzilo prílevu lacnej pracovnej sily z východu Európy.
V súčasnosti môžeme pracovať pre zamestnávateľa alebo ako zárobkovo samostatne činné osoby v akejkoľvek krajine EÚ bez povolenia. Ako občania EÚ, ktorí si hľadajú zamestnanie v inej krajine EÚ, máme nárok na rovnakú pomoc zo strany úradov ako štátni príslušníci danej krajiny. Zamestnávateľ tiež musí s občanmi všetkých krajín EÚ zaobchádzať rovnako.
Zdravotnú starostlivosť môžeme hľadať aj v zahraničí
V oblasti zdravotnej starostlivosti EÚ tiež dopĺňa vnútroštátne politiky členských štátov. Zabezpečuje rovnaké šance získať kvalitnú zdravotnú starostlivosť pre všetkých, bez ohľadu na príjem, pohlavie či etnický pôvod osôb.
Opatrením, ktoré prispieva k zdraviu občanov, je napríklad zodpovedné označovanie potravín, vďaka ktorému spotrebitelia vedia, čo konzumujú. EÚ podporuje tiež boj proti niektorých druhom rakoviny zabezpečovaním skríningových programov dostupných v celej EÚ a usmernením liečby.
K zdraviu občanov EÚ prispieva i pomocou právnych predpisov o tabakových výrobkoch. Práve vďaka EÚ sú na škatuľkách cigariet od minulého roku odpudzujúce obrázky.
Výhodou pre občanov EÚ je cezhraničná zdravotná starostlivosť. Vďaka nej máme možnosť vyhľadať lekára v zahraničí. Tiež si môžeme byť istí, že náš lekársky predpis bude uznaný aj v iných krajinách EÚ a dostaneme tam aj potrebné ošetrenie. Musíme však mať európsky preukaz zdravotného poistenia.
V rokoch 2014 až 2020 by mala EÚ vynaložiť až 7,5 miliárd eur na výskum a zlepšenie zdravotnej starostlivosti v EÚ.
Práva spotrebiteľov sú viac chránené
V súvislosti so spotrebiteľmi sa ohľadom EÚ často hovorí len o prikazovaní rovných uhoriek či iných mýtických nariadeniach Únie. Cieľom EÚ je však chrániť práva spotrebiteľa, a to aj prostredníctvom európskych spotrebiteľských centier. Rovnaké práva zákazníka si môžete nárokovať pri nákupe tovaru alebo služieb v akejkoľvek krajine EÚ.
Okrem toho však politika EÚ prichádza s bezpečnostnými normami, ktoré sa uplatňujú na hračky, elektrické spotrebiče, kozmetiku, lieky, potraviny a ďalší tovar. Vďaka prísnym pravidlám je možné chybné výrobky stiahnuť z predaja.
EÚ každoročne dostáva viac ako 2 000 upozornení na nebezpečné výrobky, najmä hračky, oblečenie a textil (napr. voľné šnúrky na detskom oblečení). Okrem toho sa tiež snaží vytvoriť spravodlivé obchodné podmienky, bojuje proti klamlivej reklame či neprijateľným zmluvným podmienkam.
Viac sa staráme o životné prostredie
Environmentálne normy EÚ patria medzi najprísnejšie na svete. Politika EÚ pomáha ekologizovať hospodárstvo EÚ, ochraňovať prírodu a zabezpečovať zdravie a kvalitu života ľudí v EÚ.
EÚ v oblasti životného prostredia bojuje proti zmene klímy, znečisteniu vzduchu a vôd alebo proti nadmernej hlučnosti. Do roku 2050 chce Únia dosiahnuť prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo. Jedným z krokov je zníženie emisií v doprave napríklad vďaka snahe zvýšiť používanie elektromobilov.
Európa sa tiež snaží ochraňovať prírodné zdroje a zastaviť úbytok ohrozených druhov a biotopov.
Zlepšujeme okolie vďaka fondom EÚ
Pred našim vstupom do EÚ neboli rôzne zahraničné fondy či granty samozrejmosťou. Len za prvých desať rokov Slovensko z eurofondov získalo vyše 13 miliárd eur, za ktoré sa vybudovali cesty, rekonštruovali námestia či školy a zrealizovalo množstvo ďalších projektov.
EÚ finančne podporuje projekty z rôznych oblastí, akými je rozvoj regiónov a miest, zamestnanosť a sociálne začlenenie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka či humanitárna pomoc. O eurofondy môže žiadať a následne čerpať takmer ktokoľvek, od malých podnikov, cez mimovládky až po výskumníkov a poľnohospodárov.
Poskytovanie zdrojov podlieha prísnym pravidlám. Detailne sa kontroluje, na čo sa financie použijú aj to či sa dodržia termíny, preto sa stretávame so správami, že firma či inštitúcia musela eurofondy vrátiť. Na riadne využívanie finančných prostriedkov EÚ dohliada 28 komisárov EÚ ako kolektív, vrátane Slováka Maroša Šefčoviča.
Máme stabilnú menu
Ak sme si pred rokmi chceli vyraziť na „road trip“ po Európe, museli sme sa naň pripraviť v zmenárni. Dnes je Euro oficiálnou menou 19 z 28 členských štátov EÚ a denne ju používa viac ako 338 miliónov ľudí. Od roku 2009 sú medzi nimi aj obyvatelia Slovenska.
Jednotná mena prináša aj odstránenie pohyblivých výmenných kurzov a zmenárenských poplatkov. A keďže spoločnosti môžu jednoduchšie obchodovať v zahraničí a ekonomika je stabilnejšia, hospodárstvo rastie. Spotrebitelia tiež majú väčšiu možnosť výberu tovaru.
Euro je považované za druhú najvýznamnejšiu menu po americkom dolári. Ako virtuálna mena pre bezhotovostné transakcie sa začala používať v roku 1999. Prvé bankovky a mince sa objavili v obehu 1. januára 2002.
O menovú politiku eurozóny sa stará Európska centrálna banka vo Frankfurte nad Mohanom, ktorá udržiava cenovú stabilitu a úrokové sadzby pre eurozónu. Napriek spoločnej menovej politike sú členské štáty nezávislé, pokiaľ ide o výber daní, a každý štát samostatne rozhoduje o vlastnom rozpočte.
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 7. júna 2017