Osamelosť býva niekedy označovaná za jednu z pandémií 21. storočia. Celosvetový súboj s novým koronavírusom a sprievodné opatrenia ako lockdown, dodržiavanie odstupu, zákaz zhromažďovania sa, sociálna izolácia a ďalšie ešte zintenzívnili pocit osamelosti, ktorý mnohí ľudia pociťujú. Rastúci počet osamelých ľudí má značné negatívne sociálne, ekonomické i zdravotné dôsledky.
Definíciu osamelosti nemožno zjednodušiť len na zhodnotenie, že osamelý človek má príliš málo sociálnych kontaktov ako takých, ale ide najmä o pociťovanie, že tieto vzťahy nie sú dostatočne uspokojivé. Inými slovami, osamelosť neznamená byť sám, ale cítiť sa sám. V tomto ohľade sa osamelosť líši od samoty, ktorá sa vzťahuje aj na dobrovoľné osamotenie sa od ostatných a môže prinášať i príjemné a pozitívne pocity. Sociálne izolovaní ľudia nie sú nevyhnutne osamelí a osamelí ľudia zase nie sú nevyhnutne sociálne izolovaní.
Vedci systematicky skúmajú problematiku osamelosti od 30.tych rokov 20. storočia. Širší záujem získala téma osamelosti najmä od 90.tych rokov a skúma sa najmä z pohľadu neurovedy, sociálnej psychológie, medicíny a sociálnych vied.
Osamelosť sa častejšie vyskytuje v bohatších a západných krajinách. Dvaja poprední svetoví odborníci John T. Cacioppo a Stephanie Cacioppo na osamelosť zistili, že v priemyselne vyspelých krajinách osamelosťou trpí približne tretina obyvateľstva a 1 osoba z 12 je ňou vážne postihnutá.
Jedným z najviac skúmaných problémov, ktoré osamelosť prináša, je vzťah medzi osamelosťou a zdravím. Celkovo dôkazy naznačujú, že osamelí, ako aj sociálne izolovaní starší dospelí, čelia podstatne väčšiemu zdravotnému riziku predčasného úmrtia, ktoré sa dokonca vyrovná aj riziku spôsobenému fajčením či obezitou. Osamelosť zvyšuje aj riziko rozvoja demencie, srdcových chorôb alebo mŕtvice. Štúdie ukazujú, že u osamelých mladých dospelých je zase vyššia pravdepodobnosť zhoršenia duševného zdravia, vzniku spánkových porúch a zníženej schopnosti zvládať stres. Navyše mladí dospelí trpiaci osamelosťou môžu mať problém s nájdením zamestnania a v strednom veku môžu mať finančné problémy. Pred osamelosťou môžu poskytovať pomerne dobrú ochranu priaznivé ekonomické podmienky alebo dobré zdravie. Práve zdravotné problémy výrazne zvyšujú riziko osamelosti - 46 % opýtaných so zdravotnými problémami uviedlo, že sa cítia osamelo, zatiaľ čo u ľudí s dobrým zdravím sa osamelo cíti približne 20 % opýtaných. V mnohých ohľadoch idú osamelosť a zlé zdravie ruka v ruke a nie vždy je jednoduché zistiť, ktoré z nich je spúšťačom toho druhého.
Ženy aj muži majú približne rovnaké šance pociťovať osamelosť, i keď u žien zvykne byť vplyvom viacerých faktorov výskyt osamelosti o niečo väčší. Mnohí si myslia, že osamelosť je skôr problémom seniorov. Nedávne štúdie však zistili, že pocit osamelosti majú najmä mladí dospelí a najstarší zo seniorov. Zaujímavým zistením je aj to, že vzhľadom na výskyt osamelosti neexistujú typické rozdiely medzi vidieckymi a mestskými oblasťami. Vyššia úroveň osamelosti býva často spojená s intenzívnou zmenou obyvateľstva súvisiacou s mobilitou. Osamelosť súvisí aj s regionálnou odľahlosťou či väčšou vzdialenosťou od verejných parkov a športových alebo rekreačných zariadení. Pocit osamelosti zvyšujú aj zlé susedské vzťahy.
Pandémia COVID-19 zvýšila už dovtedy znepokojivú úroveň osamelosti v Európe. Vyplýva to zo správy Spoločného výskumného centra (JRC) Európskej komisie, ktorá obsahuje najnovšie vedecké poznatky o pocitoch osamelosti a sociálnej izolácie počas pandémie ochorenia Covid-19 a analyzuje poznatky Európskej nadácie na zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound). Správa ukazuje, že každý štvrtý občan EÚ sa počas prvých mesiacov pandémie cítil osamelo. Pocit osamelosti sa v prvých mesiacoch pandémie zdvojnásobil u ľudí všetkých vekových skupín. V porovnaní s rokom 2016 došlo až k štvornásobnému nárastu osamelosti u mladých vo veku 18 – 35 rokov, ktorým výrazne neprospeli opatrenia na obmedzenie sociálnych kontaktov. 20,5 % respondentov zo Slovenska uviedlo, že sa cítilo osamelo aspoň polovicu času v období od apríla do júla 2020. V roku 2016 pocit osamelosti pociťovalo 7,9 % slovenských respondentov.
Ako je to v rámci Európy? Kde sa najviac Európanov cíti osamelo?
Pred pandémiou sa najmenej osamelo cítili obyvatelia severnej Európy, pričom približne 6 % ľudí uviedlo, že sa cítia osamelí viac ako polovicu svojho času, zatiaľ čo obyvatelia západnej, južnej a východnej Európy vykazovali vyššiu úroveň osamelosti. Tento obraz však zmenila pandémia COVID-19 a všetky regióny už vykazujú úroveň osamelosti od 22 % do 26 %. Obavy z možnej pandémie osamelosti naberajú na sile. Je to však vhodná príležitosť na destigmatizáciu tohto problému a nájdenie účinných riešení.
Hovoríme dostatočne o osamelosti?
Správa JRC skúmala iniciatívy, ktoré sa v desiatich štátoch EÚ zameriavajú na riešenie pocitu osamelosti. Celkovo je však väčšina iniciatív na boj s osamelosťou navrhnutá na miestnej úrovni a len zriedka je súčasťou systematickejších národných programov. Angažuje sa veľa mimovládnych organizácií a dobrovoľníkov, zriaďujú sa telefónne linky pomoci, budujú sa špeciálne podporné komunity pre osamelých ľudí, organizujú sa osvetové kampane, dokonca sa využívajú i humanoidné roboty na pomoc osamelým ľuďom. No v mnohých štátoch EÚ sa o tomto probléme hovorí len veľmi málo alebo vôbec.
Mediálne pokrytie tém súvisiacich s osamelosťou alebo sociálnou izoláciou sa v celej EÚ počas pandémie zdvojnásobilo. No médiá pokrývajú tému osamelosti v jednotlivých členských štátoch rozdielne. Zatiaľ čo v niektorých krajinách sa o tejto téme zoširoka diskutuje (napr. v Taliansku, Španielsku, Francúzsku, Nemecku a Švédsku), v iných krajinách je diskusia slabá až neexistujúca (Cyprus, Česká republika, Slovensko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovinsko). Média sa počas pandémie pri téme osamelosti zameriavali najmä na mladých ľudí a ženy. Je to pravdepodobne spôsobené aj tým, že pandémia výrazne zasiahla ich vyhliadky na zamestnanie. Najčastejšie sa o osamelosti písalo aj v súvislosti so sociálnou izoláciou kvôli ochrane zdravia, v súvislosti s hospodárstvom a okolo 10 % článkov sa zameriavalo aj na náklady, ktoré osamelosť vytvára v zdravotníckych systémoch a systémoch sociálnej ochrany. Od začiatku vypuknutia choroby COVID-19 sa v médiách diskutuje aj o vplyve práce z domu na osamelosť. Môžeme sa dočítať o príbehoch o osamelosti ústiacich do straty fyzickej a emočnej pohody spojenej s nízkou sebaúctou, stresom, úzkosťou, depresiami, problémami so spánkom, syndrómom vyhorenia alebo dokonca samovražednými sklonmi. Médiá tiež upozorňujú na to, že téma osamelosti stále trpí sociálnou stigmatizáciou.
Ak vás téma osamelosti zaujíma a radi by ste sa o nej dozvedeli viac, celú správu JRC s množstvom zaujímavých informácií nájdete na tomto odkaze.
Cítite sa osamelo? Nebojte sa vyhľadať pomoc:
IPčko.sk
Linka dôvery Nezábudka (tel. č. 0800 800 566 nonstop telefonická poradňa)
Linka detskej dôvery (tel. č. 0907 401 749 každý pracovný deň od 8:00 do 20:00 hod.)
Národná linka pre ženy zažívajúce násilie (bezplatná nonstop linka 0800 212 212)
Podrobnosti
- Dátum uverejnenia
- 26. júla 2021