Prejsť na hlavný obsah
Zastúpenie na Slovensku
Novinový článok9. novembra 2015

Podporou ľuďom v núdzi pomáhame aj sebe

map-slovakia_0.png
© EU
Za východnými i južnými hranicami Európskej únie horia ozbrojené konflikty, do Európy prúdia státisíce utečencov, európske metropoly boli zasiahnuté teroristickými útokmi, viaceré krajiny bojujú s veľkými hospodárskymi ťažkosťami a klimatické zmeny spôsobujú čoraz častejšie živelné katastrofy.  Komentár Dušana Chreneka

Na druhej strane – ešte nikdy nevládla v toľkých krajinách sveta demokracia, počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa len za posledných 25 rokov znížil o viac ako polovicu z 1,9 miliardy na 836 miliónov. Ľudia na Slovensku sa v priemere dožívajú o šesť rokov viac ako v roku 1989, máme aj čistejšie ovzdušie a hlavne väčšiu slobodu.

Svet v roku 2015 je mimoriadne zložitý. Žiadna krajina nemôže sama vyliečiť všetky bolesti sveta. A o tom ako sa jednotlivé štáty zapoja do riešenia problémov rozhodujú aj občania. Od ich aktivity závisí či sa budú ich krajiny prizerať alebo konať. Aj o tomto diskutovali svetoví lídri na nedávnom summite OSN v New Yorku. Výsledok rokovania bol jednoznačný, pokračovať v poskytovaní rozvojovej pomoci a správať sa zodpovedne k našej planéte je v záujme nás všetkých.

Globálna dohoda

Vďaka rozvojovej pomoci novorodenci i ich matky dnes majú o polovicu väčšiu šancu na prežitie ako v roku 1990, diagnostika a liečba tuberkulózy zachránila od roku 2000 viac ako 37 miliónov životov, školy dnes navštevuje už 9 z 10 detí. A mohli by sme pokračovať.

Ako však naznačuje výpočet z úvodu článku, svet stále trápi množstvo vážnych problémov, ktoré krajiny nedokážu riešiť individuálne. Summit OSN preto rozhodol o pokračovaní programov rozvojovej pomoci a schválil celosvetovú dohodu Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj.

Nová stratégia stanovila 17 základných cieľov, medzi nimi skoncovanie s extrémnou chudobou (trpia ňou ľudia s príjmom menším ako 1,25 dolára na deň), boj proti nerovnosti, zabezpečenie čistých zdrojov vody a energie pre najohrozenejšie skupiny ľudí či prijatie opatrení na zníženie dosahov klimatických zmien.

Európska únia a jej členské štáty, ktoré sú najväčším svetovým poskytovateľom rozvojovej pomoci a len v roku 2014 na ňu vynaložili viac ako 58 miliárd eur, budú pri presadzovaní týchto zámerov hrať opäť dôležitú úlohu. 

Konzumná schéma

Všetci máme zodpovednosť za život a prostredie, v ktorom žijeme – nielen dnes, ale uvedomovať si aj dôsledky pre budúcnosť. Nie je to len  o peniazoch pre chudobné krajiny, ale aj o zmene prístupu u nás doma. Ak chceme ďalej prispievať k zdravej a prosperujúcej spoločnosti, musíme uvažovať aj o zmene doterajšej konzumnej schémy „zdroje–produkty–spotreba–odpad“ a o jej posúvaní k obehovému hospodárstvu s recyklovateľnými zdrojmi.

Upokojiť by sme mali aj emócie vyvolané utečeneckou krízou a dôkladne sa zamyslieť nad našimi možnosťami, ako pomôcť ľuďom z krajín zmietaných vojnovými konfliktami a ako ich prospešne začleniť do spoločnosti.

Výzvy storočia

Ide aj o čistý vzduch, vodu a prostredie okolo nás. Klimatológovia odhadujú, že ak priemerná teplota na Zemi stúpne viac ako o dva stupne v porovnaní s pred-industriálnym obdobím (po roku 1850), tak sa zmeny klímy môžu stať nezvratnými. Hladina morí stúpne a výkyvy počasia budú extrémnejšie. 

Ide aj o boj proti plytvaniu s potravinami – celosvetovo sa vyhadzuje až tretina potravín, čo je v kontexte miliónov hladujúcich po celom svete naozaj šokujúce.

Od toho, ako sa nám podarí čeliť týmto výzvam či už v ďalekých krajinách alebo aj u nás doma, sa bude odvíjať aj náš zápas s násilnými konfliktami, terorizmom, utečeneckou krízou či živelnými katastrofami. A teda aj to, aký svet dokážeme zanechať budúcim generáciám.

Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

Článok bol uverejnený v denníku Pravda 03.11.2015.

Podrobnosti

Dátum uverejnenia
9. novembra 2015